5 rád, ako prežiť vysvedčenie

Ponúkam stručný návod pre rodičov, babky aj dedkov, ako sa vysporiadať s prichádzajúcim vysvedčením.

Je to tradične obdobie, kedy sa v rodinách vyťahujú remene, uvaľuje sa domáce väzenie aj kolúzna väzba. Alebo naopak, robia sa ovácie a veľké oslavy. Bez ohľadu na to, či máte doma samého jednotkára alebo vysvedčenie zahŕňa aj vyššie číslice, týchto päť rád vám môže pomôcť v zdraví a radosti prežiť akékoľvek vysvedčenie.

1. Berte vysvedčenie ako sondu do slovenského školstva

Keď budete v rukách zvierať vysvedčenie vášho potomka, postupujte v nasledovných krokoch:

  • vyberte si náhodne nejaký predmet a skúste zistiť, čo sa vaše dieťa z neho skutočne naučilo. Bude si to od vás vyžadovať schopnosť klásť detektívne otázky, lebo zväčša budete počuť len „nič“ . Tým sa nedajte zmiasť, pokračujte v pátraní.
  • Ak budete trpezlivý, je pravdepodobné, že sa dozviete neskutočne zaujímavé veci. Ja som napríklad u svojich dcér takto odhalil, že sa učia naspamäť definíciu piesne, o koľko je Zem bližšie k Slnku v perihéliu, ale aj určovanie prístavku vo vete. Myslel som, že nič horšie už nemôže byť. Ale prekonala to učebnica pre šiestakov. Ak ste nikdy nepočuli o ISO 3096, naštudujte si šiestackú učebnicu techniky. Budete sa prehrýzať STN normami, definíciou technického písma aj tým, aké majú byť podľa noriem rozmery číslic. Neviete, k čomu je to dobré? Ani ja.
  • Keď si so svojím dieťaťom prejdete jednotlivé predmety a ich obsah, až potom sa pozrite na známku. Je dosť možné, že v tej chvíli bude pre vás číslica na vysvedčení irelevantná. Koľkokrát v živote ste skutočne potrebovali vedieť koľko nôh má mnohonôžka, alebo koľko metrov má obvod Zeme?

2. Známky sú údaj určujúci kapacitu pamäte

Ak ste sa už s dieťaťom zblížili pri odhaľovaní obsahu jednotlivých predmetov, nebojte sa ísť hlbšie. Položte ďalšiu zákernú otázku: „Ako sa učíte na hodinách?“

Jednou z najrozšírenejších foriem výučby je diktovanie poznámok. Dieťa pozorne počúva, čo mu učiteľ/ka hovorí, píše si poznámky do zošita a následne sa ich snaží zapamätať. Na základe toho, ako úspešne dokáže do svojej hlavy nahrať diktované poznámky, získava známku. V praxi to potom vyzerá tak, že má vo svojej pamäti uložené dáta o ISO normách, prístavku vo vete aj definíciu piesne. A zväčša ich vymaže po prvej písomke, lebo mozog ich vyhodnotí ako niečo, čo zbytočne zaberá kapacitu pamäte.

Vysvedčenia sú tak často skôr informáciou o tom, koľko (ne)potrebných informácií dokázalo dieťa uložiť do svojho mozgu. A známka je teda nezriedka rovnako užitočným údajom, ako informácia o kapacite vášho USB kľúča.

3. Zlá známka nikoho usilovnejším nespravila

Ak si myslíte, že horšia známka bude vaše dieťa motivovať k lepším výsledkom, mám pre vás zlú (vedecky podloženú) správu. Žiadny výskum to nepreukázal. Oveľa častejšie sa deje presný opak. Vedci Selby a Murphy vo svojej štúdii zistili, že študenti s horšími známkami považujú vysvedčenia za bezcenné, aby si tak uchovali dobrý obraz o sebe samých. Inak povedané, ak má niekto štvorky, zlá známka je tým posledným, čo ho naštartuje k lepším výkonom. Remeňom a domácim väzením sa štúdia nezaoberala, ale som si istý, že ich efekt je ešte nižší.

Neočakávajme, že po štvorke na vysvedčení sa dieťa na druhý deň ráno zobudí, obloží sa encyklopédiami a začne tvrdo pracovať na svojom zlepšení. Takto motivácia nefunguje.

4. Nepozerajte sa, kde vaše dieťa zlyhalo

Tú chybu robíme mnohí. Hneď ako na vysvedčení uvidíme horšiu známku, poľujeme na ňu ako na vysokú zver a ideme dieťa uštvať, aby nám to vysvetlilo. Pritom sú tam aj iné trofeje. Jednotka z geografie, dvojka zo slovenčiny. Len my vidíme tú štvorku z matematiky.

Tú chybu robím aj ja. Dobré známky beriem ako samozrejmosť, o horších dokážem viesť dlhé kázne. Pritom je to zásadná chyba. Prečo od detí očakávame, že budú vynikať v prírodovedných predmetoch, jazykoch, umení a ešte k tomu robiť aj vrcholový šport? Jednou z veľkých chýb, ktorú robíme spolu s učiteľmi, je, že sa zameriavame na slabé stránky dieťaťa. Dusíme ho, aby sa zlepšilo v matematike, pritom prehliadame jeho vášeň k materinskému jazyku.

Keď sa budete dívať na vysvedčenie svojho syna alebo dcéry, všimnite si ako prvé tie dobré známky. Nešetrite slová chvály, ak mu/jej ide niečo dobre. Je veľmi pravdepodobné, že vaše dieťa nikdy nebude polyhistor. Ale je dosť možné, že v ňom drieme skvelý spisovateľ, chemička alebo umelec.

5. Pozrite sa do zrkadla

Tiež mám niekedy tendencie dávať svojim deťom dlhé monológy o tom, aký som bol ja v ich veku. Úspešne sa mi darí vytesňovať veci, udalosti a situácie, ktoré nechcem svojim deťom prezentovať. Idealizoval som si aj svoje vysvedčenia – až pokiaľ ich moje deti neobjavili.

Na základnej škole som si aj poplakal, ak som dostal dvojku. Na gymnáziu mi to už bolo srdečne jedno a štátnice som dal za áčka. Po vysokej som išiel robiť kuriča a tieto riadky píšem na stredoslovenských lazoch, kde v sobotu ani autobus nechodí.

Skôr ako začnete dávať svojim deťom prednášky o dôležitosti dobrého vysvedčenia, ešte raz si prečítajte rady 1 až 4, pozrite si svoje vlastné vysvedčenia a úprimne si odpovedzte, aké dôležité v skutočnosti tie známky boli. Vaše deti budú potrebovať pre život úplne iné veci, ako sú STN normy alebo definícia piesne. Žiaľ, väčšina vysvedčení je práve o tomto.

Autora môžete sledovať aj TU.

Ďalšie články od autora:

Zakladateľ a riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej.