Postreky na komáre zabíjajú aj užitočný hmyz. Slovenská vedkyňa namiesto nich vymyslela ekologickú pascu, ktorou bojuje proti nebezpečnej malárii

Na maláriu prenášanú komármi ročne umierajú stovky tisíc ľudí. Proti komárom síce existujú postreky, tie však zabíjajú aj dobrý hmyz, sú veľmi drahé a komáre na ne získavajú rezistenciu. Slovenská vedkyňa EDITA RÉVAY preto so svojím tímom vymyslela nezávadnú sladkú pascu, ktorá komáre šetrne zlikviduje spolu s parazitom malárie. Účinnosť návnady testovala aj tak, že lovila komáre na vlastné nohy a upozorňuje, že sa malária môže jedného dňa vrátiť aj do Európy. O svojej práci hovorila na TEDxBratislavaWomen.

Ako sa Slovenka dostane k tomu, že skúma v Afrike maláriu a komáre?

Cez manžela. (smiech) Je to vyslovene životná náhoda. S maláriou som nezačala, moja vedecká minulosť je spojená s molekulárnou biológiou, genetikou, rakovinou a starnutím buniek. Manžel ma však dostal k malárii a komárom.

Vo svojej prednáške na TEDxBratislavaWomen ste spomínali, že malária sa nie tak dávno týkala ešte aj Európy.

V roku 1974 boli posledné výskyty malárie v Macedónsku a v 1975 vyhlásili Európu za malária-free územie. Koncom 80. rokov a v 90. rokoch sa ale opäť rozšírila a bolo zaznamenaných cez 90-tisíc prípadov. Museli ju teda opäť vyničiť, čo sa podarilo.

Ako sa malária ničí? Keď je chrípková epidémia, tak sa vyzýva, aby si ľudia umývali ruky a nechodili chorí von. Čo robiť pri malárii?

Predovšetkým je potrebné, aby ľudia, ktorí cestujú do krajín, kde sa malária vyskytuje, boli zodpovední sami k sebe a dávali si pozor na svoje zdravie, a to nielen v krajine, do ktorej cestujú, ale treba zostať ostražitý aj približne 25 dní po príchode domov. V prípade pocitov ako pri chrípke, zvýšenej teplote a celkovej slabosti treba vyhľadať lekára a uviesť, že ste boli v krajine, kde sa malária vyskytuje. Dôležité je všímať si aj to, kde sa vyskytuje populácia komára Anofeles, lebo iný druh komára maláriu neprenáša. Anofeles žije aj na Slovensku. Ostražitosť teda musí byť na viacerých frontoch a každý z nás by mal byť zodpovedný sám voči sebe aj voči ľuďom okolo seba.

edita-revay-tedxwomen
Edita Révay a komár počas vystúpenia na TEDxWomenBratislava. FOTO – TEDxBratislava / Maros Markovic

V Európe sa dnes proti komárom bojuje preto, že sú otravné a ľudí štípu. Rieši sa to väčšinou plošným postrekom chemickou látkou cypermetrín, ktorá však ničí nielen komáre, ale aj včely a všetko ostatné. Myslíte, že je to dobré riešenie?

Neexistovalo iné. Používa sa dodnes spolu s ničením lariev komárov biologickými prostriedkami. Problém s kontaktnými toxínmi je v tom, že komáre na ne získavajú rezistenciu. To znamená, že sa voči nim stávajú odolné. Vyvinúť nový kontaktný toxín je ale asi tak náročné, ako vyvinúť nové antibiotikum. Stojí to milióny eur.

Prečo sa takýto plošný postrek nepoužíva napríklad aj v Afrike? Nestačilo by ju tým postriekať a bol by pokoj?

Afrika je veľká. (úsmev) Na to, aby kontaktný postrek fungoval, je potrebné postrekovať obrovské plochy a robiť to systematicky, čo je veľmi namáhavé aj veľmi drahé. Chudobné krajiny majú problém s financovaním plošných postrekov, postreky sa tak používajú len vo vnútri domov.  Tiež sa ukázalo, že nie sú dostatočne efektívne. Navyše pri plošnom postreku uhynie väčšina hmyzu, nielen komáre. Dnes vieme, že počet hmyzu na svete poklesol na tretinu pôvodného množstva a dôsledky sú zrejmé. Preto aj Svetová zdravotnícka organizácia veľmi tlačí na to, aby sa vyvinula nová, ekologicky šetrná, metóda. V Afrike sa používajú aj posteľné siete napustené cypermetrínom, ktoré človeka síce ochránia, ale aj v tomto prípade platí to, čo sme spomenuli o rezistencii. Naše návnadové stanice dokážu zlikvidovať aj tie komáre, ktoré sú voči cypermetrínu odolné.

Problém s kontaktnými toxínmi je v tom, že komáre na ne získavajú rezistenciu. To znamená, že sa voči nim stávajú odolné.

Dôležité pri cypermetríne je asi aj to, že môže byť nebezpečný pre zdravie človeka, nie?

Áno, ale závisí to od jeho koncentrácie. Tie, ktoré sa používajú, sú považované za bezpečné pre človeka.

Prečo ste sa rozhodli hľadať nové možnosti, ako komáre likvidovať?

Napadlo nám to vtedy, keď bolo jasné, že samičky aj samčeky komárov sa živia cukrom. A zistili sme, ktoré prírodné zdroje cukru ich priťahujú. Tak sme si povedali, že im môžeme cukor ponúknuť s niečím, čo ich zneškodni. Návnada, ktorá bude ekologicky šetrná a nevyvinie sa voči nej rezistencia.

Ako sa prišlo na to, že maláriu prenáša práve komár?

Len 120 rokov, čo je z historického pohľadu len veľmi krátko, sa vie, že práve komáre prenášajú maláriu. Ľudia boli presvedčení, že malária sa prenáša „zlým vzduchom“, ktorý sa šíril nad močiarmi a zapáchal. Odtiaľ pochádza aj meno malárie, zlý (mal) vzduch (air). Až na konci 19. storočia zistil britský lekár Ronald Ross spojitosť medzi komárom a maláriou, za čo získal aj Nobelovu cenu. Nasledujúci výskum sa zameriaval na prenos malárie, nie na život komára, jeho správanie sa a stravovacie návyky.

Preto sa vyvíjali metódy, ako sa komára zbaviť, ako ho zneškodniť vysušovaním močiarov, pokrytím vodných plôch motorovým olejom alebo naftou (čím sa vlastne vykynožili larvy komárov) a chemickým postrekom. Keďže sa parazit malárie našiel len v telách samičiek, výskum sa sústredil na ne a na prenos choroby krvou. Nikto nerozmýšľal nad možnosťou vytvoriť na komára pascu, v ktorej by sa využil jeho prirodzený spôsob kŕmenia sa cukrom. Vedci už dlhšie pozorovali, že sa komáre, podobne ako iný hmyz, živia nektárom, miazgou, prezretým ovocím alebo aj zeleným tkanivom listov rastlín a stromov. Ale nevedelo sa, čo ich priťahuje ku konkrétnym rastlinám. Dlhé roky si mysleli, že základom ich potravy je krv.

komare
Komáre sa zbierajú vysávaním, ale niekedy aj na vlastné nohy. FOTO – Archív Edita Révay

Ako ste prišli na to, že sa živia cukrom? To podľa mňa väčšina ľudí vôbec netuší.

Keď sa začali pokusy s komármi v laboratórnych podmienkach, bolo potrebne ich aj kŕmiť, a to ovocím a roztokom cukru. Vtedy sa zistilo, že aj samičky sa prednostne kŕmia cukrom a nie krvou. Vychádzajúc z tohto poznatku sme ďalej skúmali, čo presne komárom chutí, ktoré rastliny ich priťahujú, hľadali sme pre komára atraktívne látky v prírodných zdrojoch. Neskôr sme ich extrahovali, skúmali ich zloženie a pripravovali ich aj synteticky.

Takisto nás zaujímalo, prečo niektorí ľudia priťahujú komáre viac ako iní. Je to komplexná typická vôňa ľudského viac dní neumytého tela, ktorú by bolo ťažké vyprodukovať synteticky. Pri myšlienke na vývoj návnady pre komára bolo preto jednoduchšie sústrediť sa na prírodné atraktanty spojené so zdrojom cukru, ako vyvinúť pascu so špecifickou ľudskou vôňou. Tak sa zrodil koncept atraktívnej toxickej cukrovej návnady (ATSB  ̶  attractive toxic sugar baits), ktorá je zmesou atraktívnej latky na pritiahnutie komára, cukru na jeho kŕmenie a špeciálneho črevného toxínu, ktorý zneškodní komára zvnútra cez tráviaci trakt. Je to šetrný toxín, ktorý nie je nebezpečný pre ľudí ani zvieratá.

Nikto nerozmýšľal nad možnosťou vytvoriť na komára pascu, v ktorej by sa využil jeho prirodzený spôsob kŕmenia sa cukrom.

Takže sa nemusím báť, že ak by ma uštipol komár, ktorý sa nacucal z vašej pasce, umriem aj ja?

Nie. On chvíľu po nakŕmení uhynie, navyše má toxín v bruchu a nemá sa ako do vašej krvi dostať. To je podobné, ako keby ste zjedli niečo pokazené a niekoho pobozkali – pokazeným jedlom v žalúdku ho nenakazíte. (smiech)

Čo presne obsahujú toxíny, ktoré používate?

Prvý črevný toxín, ktorý sme použili, sa volá Spinosad, je to prirodzená latka produkovaná pôdnymi baktériami. Potom sme používali aj kyselinu boritú, ktorá je pre nás asi rovnako bezpečná ako kuchynská soľ. Úspešne sme testovali aj rôzne látky potravinového charakteru ako olej z cesnaku a sezamový olej. Mali sme s obsahom návnadovej stanice aj taký vtipný problém, lebo je v nich aj chutný datľový sirup a ľudia nám ich oblizovali. Nič sa im však nestalo, pre ľudí je to skutočne bezpečné a aj ekologicky nezávadné.

V akom štádiu sú vaše pasce a postreky dnes? Dajú sa už niekde kúpiť?

Boli komerčne predávané aj ako postrek v USA. Tlak na to, aby sa našlo nové riešenie na maláriu, nás priviedol k tomu, aby sme vyrobili stabilnú návnadovú stanicu. Jej dnešný prototyp je podobný listu papiera veľkosti A4, na ktorom sú prilisované komôrky naplnené návnadou. Tie sú pokryté špeciálnou biomembránou, ktorú komáre prepichnú, ale iný hmyz nie. Cez mikropóry membrány preniká von atraktant, teda lákadlo (látka podmieňujúca pohyb živočíchov ku zdroju potravy, pozn. redakcie), ktorý cítia aj zo 40 metrov. Návnadové stanice vyzerajú ako obrázok a dajú sa zavesiť na dom alebo aj do miestnosti.

pasca-na-komare
Návnadovú pascu si ľudia môžu takto zavesiť na stenu. Komáre priťahuje až z diaľky 40 metrov. FOTO – Archív Edita Révay

Čisto teoreticky, ak by sa vaše návnadove stanice začali používať vo veľkom, nemalo by to negatívny dopad na ekosystém? Komáre v ňom predsa majú svoju úlohu. Keby teraz všetky zomreli, čo by sa stalo?

Dospelé komáre aj ich larvy sú v prírodných mokradiach a močiarových ekosystémoch dôležitým článkom potravinového reťazca, pretože sú mimoriadne početné. V ľudských obydliach a sídliskách komáre nie sú dôležitým prvkom ekosystému. Preto, ak by naša metóda zabila všetky komáre v oblastiach obývaných ľuďmi, neovplyvnilo by to prírodný ekosystém.

Naše návnadové stanice sa používajú a budú používať len tam, kde žijú ľudia, teda v domoch, okolo domov, v dedinách, nie vo voľnej prírode. Niektoré druhy komárov sú tiež prenášačmi iných patogénov, ktoré spôsobujú choroby ľudí a dobytka. Naša metóda je novou kontrolnou metódou prenosu patogénov komármi a aj pre obtiaže spôsobené komármi (štípance).

Vo vašej prednáške ste spomínali, že vašej kolegyni sa stalo nešťastie a zomrela na vysokú horúčku. Vy sa nebojíte, keď chodíte robiť výskum do terénu? Ukazovali ste aj fotky, ako komáre lákate na svoje vlastné nohy a podobne.

Predovšetkým, pokusy s meraním počtu štípancov u ľudí za určitú časovú jednotku robíme len v oblastiach, kde nie sú nakazené komáre. Tieto pokusy sa robia pred použitím metódy a po jej použití, aby sme mohli zistiť jej účinnosť. V oblastiach s maláriou užívam antimalariká. Po dvoch mesiacoch ale odtiaľ potrebujem vždy odísť a prečistiť sa liekov. Ľudia, ktorí žijú v oblastiach s maláriou, ich nemôžu brať celý čas. Lieky sú silné, majú vedľajšie účinky a tiež sú pre obyvateľov týchto oblastí drahé.

Ľudia, ktorí žijú v oblastiach s maláriou, nemôžu brať antimalariká celý čas. Lieky sú silné, majú vedľajšie účinky a tiež sú pre obyvateľov týchto oblastí drahé.

Najčastejšie na maláriu zomierajú deti do 5 rokov a tehotné ženy. Nemôžu brať lieky?

Existuje takzvaná prerušovaná preventívna terapia konkrétnym antimalarickým liekom pre malé deti, ale nie všade je dostupná  ̶  záleží to od krajiny, jej programu ochrany a, samozrejme, od peňazí.

Keď deti ochorejú, je potrebné previezť ich rýchlo do nemocnice, kde dostanú komplexnú intenzívnu liečbu.

Pre tehotné ženy sú určené určité druhy antimalarík. Ale dostupnosť aj tu závisí od ekonomickej situácie konkrétnej rodiny alebo opäť od existujúceho programu ochrany financovaného rôznymi darcovskými organizáciami. Tehotné ženy majú prirodzene nižší hemoglobín, ak dostanú maláriu a s ňou spojenú anémiu, je v nebezpečenstve aj nastávajúca matka aj vyvíjajúci sa plod, ak sa nelieči hneď.

malaria
Na maláriu umierajú predovšetkým deti a tehotné ženy. FOTO – Archív ER

Žijeme v čase meniacej sa klímy. Nie je preto riziko, že sa malária môže vrátiť aj do Európy?

Samozrejme. Preto hovorím, že musíme byť veľmi ostražití. Problémom z hľadiska prenosu chorôb je aj to, že ľudia cestujú do destinácií, kde sa vyskytujú choroby prenášané komármi, ktoré môžu priniesť do svojho domova. Existuje dokonca aj výraz „letisková malária“. Boli prípady ľudí, ktorí nikam necestovali, ale pracovali na letisku alebo v jeho okolí, a boli nakazení komárom, ktorý priletel v lietadle.

Toto sa k týka aj tovaru a jeho importu. Pred časom som bola v hoteli na Slovensku a mala som v izbe ako ozdobu bambusový výhonok, ktorý sa dovážal z Ázie. S týmito bambusovými výhonkami sa priniesol do Európy komár z rodu Aedes, ktorý sa ľudovo volá ázijský tiger. Tento komár prenáša vírusy zika a dengue. S vývozom tovaru sa rozšíril do celého sveta. Jeho veľkou nevýhodou je, že štípe aj za dňa. Navyše, na to, aby sa množil, mu stačí črepník s vlhkou zeminou, nepotrebuje stojacu vodu.

A vaša návnada funguje aj na tento druh komára?

Veríme, že naša metóda je univerzálna. Fungovala na všetky druhy komárov, ktoré sme testovali a ktoré sú spojené s prenosom chorôb. Celkovo je na svete 3 500 druhov komárov. (úsmev) Návnada navyše funguje aj na piesočné mušky, ktoré prenášajú parazita leishmaniózy, ktorý spôsobuje veľmi nepríjemné rany na koži. Existuje aj viscerálna forma leishmaniózy, ktorá napáda vnútorné orgány a môže byť smrteľná.


Tento rozhovor ste mohli čítať vďaka spolupráci s organizátormi TEDxBratislava. Ďakujeme!

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.