O pohodlnej priemernosti našich univerzít

Slovenské univerzity a študenti túžia najmä po pokoji. Z toho však pramení priemernosť namiesto kvality.

Moja dobrá kamoška včera dopísala diplomovku, poslala ju ešte v noci svojmu školiteľovi a úprimne sa tešila na jeho reakciu a kritiku. Ráno o 10.00 mala v emailovej schránke odpoveď a boli tam 3 (slovom tri) drobné pripomienky.

Najprv sa tešila, že si pán docent dal tú námahu a prečítal si jej autorské dielo hneď v prvú noc. Ako si však prechádzala jeho pripomienky, pochopila, že ten text vôbec nečítal. Prešiel si ho povrchne a navrhol jej 3 (ešte raz slovom tri) administratívne opravy. K obsahu a novým riešeniam, ktoré v práci priniesla, sa nevyjadril. Dokonca jej navrhol oponenta, ktorý „nebude robiť problémy“. V tomto krátkom príbehu je žiaľ obraz našich vysokých škôl. Všetci sú spokojní. Pedagóg, študent aj škola.

Naše univerzitné školstvo je priemerné, respektíve, ak niekto chce, podpriemerné. Že to väčšina z vás vie alebo aspoň tuší? Áno, mnohí to akceptujeme ako fakt, ale prečo to tak je? Prečo chceme stále len priemernosť až podpriemernosť?

Prečo chceme stále len priemernosť až podpriemernosť?

Ako študenti chceme mať dobrých pedagógov. Teda takých, ktorí nás nebudú veľa otravovať, nebudú sa nás veľa pýtať a bez problémov nás nechajú prejsť do ďalšieho ročníka. Pedagógovia zas chcú pokoj a nerobiť nič navyše. Nebodaj sa s niekým trápiť a nenechať ho prejsť cez skúšku? To nie, dekan by na nich pozeral ako na šialencov, ktorí chcú položiť fakultu.

Každý študent je dnes predsa vzácny. Nebodaj by on alebo jeho rodina niekoho na fakulte poznali, no katastrofa. Doktorandské štúdium a viazanosť rôznych doktorandov na granty… No povedzte mi, ako môžem niekoho nechať vyhodiť, keď ho potrebujem vykazovať v grante?

Ako študenti chceme mať dobrých pedagógov. Teda takých, ktorí nás nebudú veľa otravovať, nebudú sa nás veľa pýtať a bez problémov nás nechajú prejsť do ďalšieho ročníka.

My všetci chceme hlavne pokoj a „aby dobre bulo“. Mne, pedagógovi, je na škole dobre. Veď koniec koncov, študenti ma živia, nebudem im predsa robiť problémy. A aj ja, študent, chcem hlavne pohodu a čím skôr titul. Nenáročné predmety a nenároční učitelia sú presne to, čo pre úspešné štúdium potrebujem.

PS: týmto sa vopred ospravedlňujem skvelým svetlým výnimkám a výnimočným pedagógom a študentom, ktorí aj napriek tlaku na priemernosť tlačia na kvalitu.

Ďalšie články od autora:

Tulák pôsobiaci vo viacerých mimovládnych organizáciách, punkový hudobník z bratislavskej kaviarne.