Do Bratislavy priniesol TEDx: Každý má nejaký príbeh, treba ho len objaviť

RASŤO GESCHWANDTNER priniesol do Bratislavy známy formát TEDx konferencií. Hovorí, že ani po 10 rokoch sa im neminuli rečníci, lebo zaujímavý príbeh má každý. Dôležité je, aby ho vedel podať tak, že zaujme aj ľudí, ktorí sa jeho oblasti vôbec nevenujú. Prečítajte si o príbehu bratislavského TEDx viac v rozhovore.

Kedy a ako ste prišli na to, že by ste chceli priniesť na Slovensko TEDx?

V roku 2009 som náhodou narazil na stránku TED.com. Hľadal som niečo úplne iné a cez profil jedného rečníka som sa dostal na ich stránku. Pozrel som si jeho vystúpenie a hovorím si, že je to super. Zo zaujímavosti som klikal na ďalšie a ďalšie videá na úplne iné témy, ktoré boli tiež super. Aj keď to nebolo niečo, čo by som sám hľadal, cez ich vystúpenia to bolo aj pre mňa nesmierne zaujímavé. Som profesionálny prekladateľ a tlmočník, začal som teda niektoré TED videá titulkovať a často som si pri nich hovoril, že toto je niečo, čo by som rád videl aj na Slovensku, alebo čo by som chcel, aby videli napríklad učitelia mojej dcéry.

Jedného dňa mi kolegyňa, ktorá tiež titulkovala TED, povedala, že ide organizovať TEDxPrievidza. Vtedy som vôbec netušil, že je niečo takéto možné, a prišlo mi úplne šialené, že TED dovolí použiť svoju licenciu úplne cudzím ľuďom v podstate kdekoľvek na svete, kde na to vôbec nemá dosah. Nakoniec z podujatí TEDx vznikol celosvetový fenomén, ktorý drží pohromade jeho komunita – a tá aj stráži kvalitu.

Už desať rokov organizujete na Slovensku TEDxBratislava. Ako sa vám zháňajú hostia? Už sa ich muselo veľa minúť.

Aj na začiatku histórie TEDxBratislava existovali podobné konferencie, ktoré mohli budiť dojem, že si budeme vykrádať rečníkov. V skutočnosti to ale nie je vôbec pravda – ľudí, ktorí robia inšpiratívne veci alebo rozmýšľajú zaujímavým spôsobom, je nekonečné množstvo. Každý má nejaký príbeh, treba ho len objaviť. Akurát nie všetci sú rečníci, preto ani hotových rečníkov nehľadáme. Hľadáme výnimočných ľudí, ktorým pomáhame pripraviť výnimočné vystúpenie, ktoré osloví ostatných, budú mu rozumieť a budú si z toho vedieť niečo vziať do svojho života.

rasto-geschwandtner
Rasťo Gewschandtner na TEDxBratislava. FOTO – Archív TEDxBratislava

Vystúpenia majú veľmi špecifický formát, dĺžku, spád. Aké sú pravidlá pre vytvorenie „TED talku“?

Je viacero základných pravidiel a hlavných charakteristík TEDu. Prvá vec je multidisciplinarita. Vždy vystupujú ľudia od výmyslu sveta, je to tematicky veľmi pestré. Samozrejme, diváci v sále nie sú odborníci na všetky témy. Rečníci preto musia rozprávať tak, aby ich pochopili a počúvali aj ľudia, ktorí o téme nič nevedia. Výhodou je tiež, ak sa ich myšlienka dá použiť aj v nejakom inom kontexte.

Mali sme napríklad ako rečníka včelára. Keďže v sále sedeli aj ITčkári, lekári alebo bankári, pri rozprávaní o včelách spomenul aj veci, ktoré sa dajú použiť aj v bežnom živote. Napríklad, ako včely v úli spolupracujú a ako funguje ich komunita. Čiže rečník síce rozprával o včelách, ale vám ako poslucháčke v ideálnom prípade napadlo, že takto to predsa funguje aj v mojej práci. A to je naším cieľom. TED tento fenomén nazýva krížové opeľovanie. Vďaka tomu vznikajú nečakané spojenia a ľudia sa môžu na veci pozerať z úplne iného pohľadu.

Ako dlho trvá „vychovanie“ jedného rečníka či rečníčky? Vystupujú aj ľudia, ktorí pracujú rukami a určite majú trému. Ako dlho trvá, kým sa človek vytrénuje do stavu, keď je schopný 15 minút zaujímavo rozprávať?

Vždy to záleží od toho, či mal predtým nejaké skúsenosti alebo nie. Ako som hovoril, hľadáme ľudí, ktorí sú zaujímaví bez ohľadu na to, či vedia prezentovať alebo nie. Predchádzajúce skúsenosti s verejným vystupovaním nemusia byť vždy výhodou. Napríklad vedci sú zvyknutí rozprávať o svojej práci dlho a odborne a je úplne niečo iné, keď majú zrazu niečo povedať laikom, a ešte takým spôsobom, aby ich to zaujalo. Napríklad, pán profesor Michal Novák pracoval na veľmi zaujímavom projekte, ale nám sa veľmi páčil aj jeho príbeh, tak sme to chceli spojiť. To, že sa niekto zaujímal o jeho životný príbeh bolo pre neho niečo nové, ale nakoniec súhlasil a za svoje vystúpenie si od publika vyslúžil standing ovations.

Hľadáme ľudí, ktorí sú zaujímaví bez ohľadu na to, či vedia prezentovať alebo nie. Predchádzajúce skúsenosti s verejným vystupovaním nemusia byť vždy výhodou.

Čiže príprava je niekedy celkom náročná.

Zozbierame si tipy na spíkrov a potom sa s nimi rozprávame o téme a hľadáme spôsoby, ako by sa dala spracovať. Každá vec sa dá povedať na milión spôsobov, ľudia majú väčšinou veľa čo povedať, ale musia si vybrať jednu líniu a držať sa jej, aby svojím 15-minútovým vystúpením dosiahli to, čo chceli.

Znie to tak, že vás TEDxBratislava musí dosť intenzívne zamestnávať. Ako to popri práci stíhate?

Všetci na tom pracujeme ako dobrovoľníci bez nároku na odmenu, všetko, čo vyzbierame, ide do organizácie podujatia. Je to veľmi náročné, ale fungujeme v modeli améba (meňavka) – náš tím sa stále pretvára podľa potreby.

Dostávajú vystupujúci honorár za svoje vystúpenie?

Nie, nikto z organizátorov ani z vystupujúcich nedostáva honorár. Preplácame im iba cestu a v prípade potreby ubytovanie. Aj vďaka tomu je cena lístka na TEDxBratislava pomerne dostupná.

 Teší alebo mrzí vás, keď nájdete vaše videá zdieľané všelikde na youtube?

Videá z TEDu a z TEDxov, vrátane toho Bratislavského sú zadarmo k dispozícii a voľne použiteľné na nekomerčné účely. Podtitul TEDu je Ideas worth spreading, čiže myšlienky hodné šírenia. Je teda ich podstatou, aby sa šírili. Kvôli tomu to robíme. Viacero vystúpení z TEDxBratislava má niekoľko miliónov videní.

Pozrite si vystúpenie lekárky Zuzany Špačkovej, s ktorou si môžete prečítať aj rozhovor na čiernej labuti

Ako sa taký TEDx rodí?

Keď skončíme v júli, poplatíme faktúry a máme leto, kedy toho veľa nestihneme. Potom sa stretneme a začneme rozmýšľať, kto chce ostať v tíme, čo chce robiť a v akom rozsahu. Vyhodnotíme si, čo fungovalo a čo nie, a na základe toho prípadne hľadáme ešte ďalších ľudí do tímu. Na jeseň brainstormujeme a hľadáme podtitul, teda tému ďalšieho ročníka. A následne začíname hľadať rečníkov, témy aj partnerov.

Aký je kľúč pre výber spíkrov? Napríklad školstvu sa venuje kopec ľudí, ako si spomedzi nich vyberáte?

Každý človek v tíme navrhuje rečníkov. Čokoľvek, čo mu brnklo do nosa, niekde čítal alebo ho zaujala téma. Ak sa to zdá viacerým zaujímavé, oslovíme rečníka, či by vôbec bol ochotný ísť do toho s nami. To je totiž len prvý krok. Prednášajúci musí byť ochotný absolvovať s nami celý proces prípravy vystúpenia. Občas sa stane, že musíme s niekým odmietnuť spoluprácu, lebo má predstavu, že si to týždeň pred vystúpením pripraví, ale tak TEDxBratislava nefunguje. Nebolo by to dobré pre nich, ani pre TEDx. Stáva sa to však málokedy, väčšinou sú ochotní do toho s nami ísť v celom rozsahu.

Čo robíte so spätnou väzbou od návštevníkov?

Máme nástroj, kde si ukladáme všetky spätné väzby, ktoré je možné nejako uchopiť alebo sa vyskytli viackrát. Čiže, keď nám napíše jeden človek, že mu bolo v sále zima a druhý, že mu bolo teplo, tak to neriešime. Keď nám však 20 ľudí napíše, že bol dlhý rad na kávu, tak to riešime.

Stane sa vám, že netrafíte rečníka?

Samozrejme. Každý človek má niekedy lepší a niekedy horší deň a vystúpenie nie každému vyjde na 100 %, a to aj napriek tomu, že do prípravy vložil množstvo energie. Keďže však v priebehu dňa vystúpi zvyčajne okolo 18 vystupujúcich, každý účastník si má možnosť nájsť svojho favorita. A zaujímavé je, že aj keď sa viacerí ľudia zhodnú, že niektoré vystúpenie bolo slabšie, vždy sa nájde pár účastníkov, ktorí v spätnej väzbe uvedú, že pre nich osobne to bolo jedno z troch najzaujímavejších vystúpení. Takže v každom prípade to stálo za to.

Občas sa stane, že musíme s niekým odmietnuť spoluprácu, lebo má predstavu, že si to týždeň pred vystúpením pripraví, ale tak TEDxBratislava nefunguje.

Sú nejaké typy rečníkov, ktorým sa vyhýbate?

Podľa licenčným podmienok TEDu vystúpenie nesmie propagovať komerčné produkty a služby, politické názory, náboženské presvedčenie alebo veci ako alkohol či drogy. Na TEDe z času načas vystúpi aj nejaký politik alebo zástupca cirkvi, ale vždy rozprávajú o univerzálnejších témach. Napr. bývalý britský premiér Gordon Brown hovoril o hranici medzi národnými záujmami a tým, čo je dobré pre ľudstvo a Pápež František rozprával o inklúzii.

Aj my v tíme TEDxBratislava sa chceme vyjadrovať k aktuálnym spoločenským veciam, ale pristupujeme k tomu veľmi citlivo. Napríklad, tento rok sme cítili silnú potrebu nejakým spôsobom reagovať na pofebruárovú situáciu v spoločnosti a celonárodné protesty. Chceli sme sa však vyhnúť slovenskej politike, preto sme pozvali Florina Baditu z Rumunska – aktivistu, organizátora masových protestov a bojovníka proti korupcii, ktorý vo svojom vystúpení rozprával ako robiť zmenu zdola. Takisto nám nejde o to, aby sme nechávali vystupovať „celebrity“ – ľudí, ktorí majú priestor komunikovať svoje myšlienky prostredníctvom iných kanálov. Často sa nám tiež hlásia rôzni motivační spíkri, čo tiež nie je úplne naša cieľovka. Málokedy preto tieto tipy využijeme.

V decembri budete robiť špeciálny TEDx venovaný ženám.

Áno, tento rok prvý krát skúšame aj nový formát TEDxBratislavaWomen. TED robí každoročne takto na jeseň špeciálnu konferenciu TEDWomen. TEDxy po celom svete, ktoré sa rozhodnú pripojiť k tejto iniciatíve, majú možnosť v priebehu toho istého týždňa zorganizovať vlastné podujatie, pozvať si vlastné rečníčky/rečníkov a k tomu premietnuť premiérovo jeden komplet blok z TEDWomen. Bude to menšie podujatie a bude, samozrejme, zamerané na ženské témy, čo však môže byť v podstate čokoľvek. V našom tíme prišiel s touto iniciatívou paradoxne muž – Peťo Jančár.

Stalo sa vám počas 10 rokov organizovania TEDxBratislava, že už ste to chceli nechať tak?

Stalo. V priebehu prvých troch rokov si to množstvo energie a času, ktoré som venoval TEDxBratislava vyžiadalo svoju daň. V podnikaní mi išiel dole príjem, vzťahy v rodine trpeli, zdravie tiež. Našťastie sa nám v tíme podarilo veci prenastaviť tak, že po pár rokoch vždy preberie iniciatívu niekto iný. Celý model fungovania sa tým pádom pre nás stal udržateľný. Veľmi, veľmi sa teším, že sa nám to podarilo a že sme už desať rokov schopní šíriť myšlienky hodné šírenia a slúžiť miestnej komunite.

Ďalšie články od autora:

Bývalá novinárka z STV, TA3 či televízie Markíza. Dnes PR manažérka jednej z politických strán, lektorka na Sokratovom inštitúte, mama dvojčiat.