Staré stromy sú pre krajinu dôležité, na Slovensku sa však staroby často nestihnú dožiť, hovorí arborista

Kebyže namiesto listov stromy zhadzovali peniaze, ľudia by sa na to pozerali troška inak, hovorí položartom arborista MARTIN KOLNÍK, s ktorým sme sa rozprávali o starých stromoch. Napriek tomu, že sú veľmi dôležité pre biodiverzitu, nesú v sebe pamäť krajiny a tvoria jej obraz, na Slovensku z nich máme strach a často ich preventívne vyrúbeme, aj keď im nič nie je, alebo ich nesprávnou starostlivosťou poškodíme.

Hovoríš, že starý strom je ako živý panelák. Prečo?

Lebo už to nie je len strom s listami, kvetmi, plodmi, ale žijú na ňom už aj vtáky, hmyz, netopiere a iné organizmy. Čiže to už nie je iba jeden strom, ale celý biotop, taký les v malom.

Od akého veku sa strom stáva takýmto mikrosvetom?

To závisí od konkrétneho druhu, každý získava senescenciu (proces starnutia; pozn. red.) v inom veku. Prichádza to však vtedy, keď strom začína chradnúť. Už nenaberá silné prírastky smerom hore, ale jeho vrcholce začínajú odchádzať a listová zelená hmota sa sústreďuje skôr v spodných častiach.

martin-kolnik
Arborista, súdny znalec a permakultúrny dizajnér MARTIN KOLNÍK. FOTO – Archív MK

Takéto stromy môžeme nájsť v mestách, ale aj vo voľnej krajine. Kde majú väčšie opodstatnenie?

Všade. (úsmev) V mestách sú dôležité, pretože je treba vidieť aj takéto stromy, ktoré sú často majestátne, mohutné. Bohužiaľ, v mestách je starostlivosť o ne často horšia než zlá, stromy strádajú, sú zle orezávané a chýba tam celkovo cit pre prírodno.

Nestáva sa v meste často to, že skôr ako príde strom do stavu, kedy je starý, tak zomrie alebo ho vyrúbu?

Nielen to. Tradičný problém sú napríklad inžinierske siete. Najväčší živočíšny škodca stromov je človek. Čo totiž nie je vidno, sú korene. Ak ich poškodia pri oprave komunikácií či pokládke sietí, často sa do koreňov dostanú drevokazné huby, ktoré strom zlikvidujú tak, že aj keby sme ho tam chceli nechať, nemôžeme, lebo je nebezpečný.

Najväčší živočíšny škodca stromov je človek.

Strom, ktorý sa stane starým a nie je chorý, nie je nebezpečný?

Jednoznačne je menej nebezpečný ako strom s hubami v koreňoch. Zo zdravého starého stromu môžu opadávať konáre, ale to sa dá zabezpečiť. Drevorozkladnú hubu, ktorá napadla korene alebo kmeň, však nijak vyriešiť nevieme.

Vráťme sa k významu starých stromov. Akú majú funkciu vo voľnej krajine?

Sú dôležité z hľadiska biodiverzity. Veľa organizmov je silne viazaných na takéto biotopy. Krajina je rovnako dôležitá ako mesto, aj keď v nej nie sme možno tak často. Starý strom plní svoju estetickú aj krajinotvornú funkciu ako určitý akcent v krajine.

Sú na staré stromy viazané nejaké živočíšne druhy, ktoré by bez nich neprežili?

Áno, je ich veľmi veľa. Niektoré veci dokáže čiastočne suplovať aj človek, ako napríklad hniezdiská pre vtáky či netopiere, ale napríklad hmyz, ktorý je viazaný na rozkladajúce sa drevo, bez neho neprežije; zbytočne budeme robiť hmyzie hotely, tam sa tieto druhy nenajedia. Dokonca sú na hnijúce drevo viazané aj včely, ktoré ho používajú na výrobu propolisu (včelí tmel; pozn. red.).

V akom stave sme v tomto smere na Slovensku? Sám si spomínal, že v krajine je stále častejšie všetko veľmi upratané a vyčistené, a teda trend je taký, že sa mnohé stromy ani nestihnú staroby dožiť.

Áno, bohužiaľ, dnešný trend je všetko zrýchľovať a všetko upratať a odstrániť. Aj dotačná politika je pre krajinu veľmi degradačná – nielen biomasa a štiepka sú problém, ale aj poľnohospodárstvo. Pestuje sa tu vo veľkom repka, kukurica, obilie a koniec; vo všeobecnosti nikto nepestuje nič iné, a to je pre krajinu úplne devastačné. Navyše sa ešte berú dotácie za mulčovanie, čiže za to, že hospodári nič nerobia; druhá vec je, že kvôli tomu diverzita prudko klesá.

travniky
Čím viac rôznych druhov a vývojových štádií rastlín máme, tým viac živočíchov sa na ne viaže. FOTO – Karol Ujházy

Vplýva mulčovanie pôd alebo bývalých pasienkov a lúk aj na stromy?

Áno. Pokiaľ sa mulčuje  lúka pri strome v krajine, tak to znamená, že to nie je lesný pôdny fond, ale poľnohospodársky pôdny fond. A keď chce dotačný farmár viac dotácií, potrebuje stromy orezať tak, aby na leteckej snímke mal čo najväčšiu plochu pôdy. Často kvôli tomu oreže strom tak, že by  človek až zaplakal.

To je problém asi aj pri stromových alejach pri ceste, nie?

Tam je to iné. Vlastník stromu má povinnosť sa o strom starať. Správa ciest je na Slovensku majiteľom obrovského množstva stromov, no je pre nich jednoduchšie ich vyrúbať a poslať na štiepku, ako sa o ne pravidelne starať. Väčšinou na to nemajú odborníkov a nie je tam ani politická vôľa to riešiť. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je alfou a omegou zisk.

Keby sme chceli správu ciest motivovať, aby sa o stromy v krajine starala, čo jej vieme povedať, že z nich má človek?

Vieš, čo znamená, keď je v krajine 400-ročný strom? Že 400 rokov nešiel okolo neho žiaden blbec so sekerou. Ten strom je hodnotnejší ako čokoľvek okolo neho, lebo má v sebe pamäť krajiny a tvorí krajinný ráz, ktorý sme si na Slovensku už z veľkej časti zničili.

Máš nejaké pozitívne príklady, kde sa staré stromy podarilo zachovať a ukážkovo sa o ne starať?

Je ich už pár, stále sú to však len také čriepky. Ošetrovali sme napríklad stromy v starej dubovej aleji pri Zborovskom hrade pri Bardejove, ktoré mali okolo 350 rokov. Aj keď to nebolo prioritou združenia, ktoré sa o hrad stará, chceli, aby stromy boli zvýraznené, a chcú okolo nich spraviť náučný chodník. Mám ďalšiu príhodu s jedným starostom, ku ktorému prišli farníci, že chcú vyrúbať tri krásne staré lipy pri kaplnke, lebo z nich padajú listy a musia tam stále upratovať. On im povedal, že v poriadku, pod podmienkou, že do dvoch týždňov budú také isté veľké stromy o 50 metrov ďalej. Farníci si ťukali na čelo, ale on im povedal: „Neviem, ako vy so stromami, ale ja to s tou kaplnkou dokážem.“ (smiech) Čiže niektorí ľudia sa už aspoň snažia.

Správa ciest je na Slovensku majiteľom obrovského množstva stromov, no je pre nich jednoduchšie ich vyrúbať a poslať na štiepku, ako sa o ne pravidelne starať.

Stromy sú dnes pre mnohých dôvodom strachu. Boja sa, že spôsobia nejaký úraz, prípadne im vadí, že z nich padajú listy alebo nebodaj plody, a tak ich neodborne orezávajú. V akom stave je dnes starostlivosť o stromy na Slovensku?

V zlom, ale zlepšuje sa to. Keď som v roku 2006 začínal, bolo nás arboristov ako šafranu. Teraz je to podstatne lepšie a už aj samosprávy začínajú počúvať na slovo arborista, aj keď stále sa nájde človek s motorovou pílou, ktorý spraví fatálne rezy. Na to tu však máme inšpekciu životného prostredia, ktorá môže takéto prípady pokutovať.

Majú sa ľudia starých stromov v meste báť?

Pokiaľ je pri starom strome aspoň aká-taká kontrola, ktorá vie zhodnotiť jeho stav, nie je sa čoho obávať. Odborník si strom obehne a vidí, či sa niektorý z konárov môže odlomiť a či sú korene napadnuté hubami, alebo nie. A rôzne potenciálne nebezpečné defekty sa dajú ošetriť tak, aby neboli pre ľudí ani majetok nebezpečné.

stare-stromy
Niektoré stromy sa môžu dožiť aj 400 rokov a nie je dôvod sa ich báť. FOTO – Archív MK

Robia sa u nás skúšky, v ktorých sa testuje, či strom vydrží záťaž.?

Áno, strom sa s lanom priviaže o silomer a simuluje sa záťaž. Na strom sa pripnú čidlá, ktoré merajú elasticitu a náklon, a tie potom vyhodnotia, nakoľko je strom stabilný. Potom sú ešte aj tomografické skúšky, ktoré vedia odhaliť skrytú dutinu, ale výsledky sa musia správne interpretovať. Pri nesprávnom vyhodnotení viem z maličkej dutiny urobiť obrovskú a zbytočne sa potom musí rúbať.

Ja mám ale stále pocit, že sa u nás často rúbe skôr preventívne. Ľudia si povedia, že strom je už starý, tak ho pre istotu vyrúbme, lebo čo keby spadol.

Áno, stále sa to tak robí, či už v meste, alebo na cintoríne. Ľudia radšej vysadia tujky, ktoré sú dva metre vysoké a nič z nich nepadá. Kebyže namiesto listov stromy zhadzovali peniaze, ľudia by sa na to pozerali troška inak.

Volajú ťa aj na výruby takýchto stromov, ktorým nič nie je, a ty sa im to potom snažíš vyhovoriť?

Volajú, dokonca ma párkrát volali, lebo chceli na mieru vyrobiť posudok, ktorý by jednoznačne povedal, že stromy musia byť vyrúbané, lebo už sú podľa nich staré, pričom by sa vedeli dožiť aj 400 rokov. Vôbec nepočúvali moje argumenty, tak som sa otočil na päte a odišiel som.

Ľudia radšej vysadia tujky, ktoré sú dva metre vysoké a nič z nich nepadá. Kebyže namiesto listov stromy zhadzovali peniaze, ľudia by sa na to pozerali troška inak.

Ako presvedčiť ľudí, že sa veľkých a starých stromov nemusia báť? Často neodborným orezom z neho naopak urobia ešte nebezpečnejší strom. Čo by na to pomohlo?

Osveta. Zákon je tak na trojku a stále je čo vylepšovať. Jednoduchšie je ľudí vzdelávať o tom, čo strom robí pre človeka – tieni, zvlhčuje a chladí vzduch, listy zachytávajú prach, aktívne čistia vzduch a produkujú kyslík. Ja by som pri starých stromoch ani nerozmýšľal nad tým, že ich vyrúbem, lebo tam chcem stavať budovu. Nech sa budova postaví tam, kde nie sú stromy, miesta je dosť. Nie je však dobrý ani opačný extrém, keď niekto nechce vyrúbať žiaden strom, lebo vidí, že má zelené listy, čo však neznamená, že nie je chorý a nebezpečný.

dekapitacie-stromov
Dekapitovaný strom v priebehu rokov. FOTO – Archív Tomáš Fraňo

Na druhej strane by asi bolo prospešné, keby sa nevyrúbali ani staré stromy, ktoré majú dutinu.

Pozor, dutina neznamená automaticky, že strom spadne! Staré stromy si môžu dovoliť dutinu, mladé stromy nie. Tlaky a ťahy, ktoré na strom pôsobia, sú v strede nulové, aj pri strome bez dutín to celé drží jeho okraj. Čiže to, že je v strede dutina, ešte vôbec neznamená, že musí ísť na výrub. Zvončekom, ktorý hovorí: „Pozor, s tým stromom niečo je,” sú skôr viditeľné plodnice húb, ktoré zo statického hľadiska úplne zlikvidujú koreňový systém, alebo pevnostne oslabia drevo kmeňa. Stačí slabý vietor a strom je vyvrátený alebo zlomený.

Aké druhy a na aké miesta by sme mali sadiť, ak chceme mať v meste aj staré stromy?

Jednoznačne dlhoveké druhy ako lipy, javory, duby. Ale, musia mať aj miesto pre svoj rast. Potom sa treba pozrieť na to, či ideme do mesta, obce alebo krajiny. Do voľnej krajiny treba jednoznačne sadiť naše domáce druhy. Vo veľkom meste by som sa nebál aj exotického dlhovekého stromu, ako napríklad ginko. Krajinný ráz by s ginkom vo voľnej krajine veľmi trpel. Preto napríklad veľmi citlivo vnímam aj sadenie tují a na nížinách zas sadenie smrekov, ktoré tiež veľmi narúšajú krajinný ráz.

Dôležité je aj umiestnenie – ideálne je sadiť do parku. V meste stromy veľmi trpia v koreňovej časti, kde sú zo všetkých strán obetónované a atakované. Preto do uličných výsadieb je potrebné veľmi pozorne vyberať jedince, skôr malokorunné, ktoré takýto atak zvládnu. V parku majú perspektívu žiť veľmi dlhú dobu.

Môže strom žiť aj večne?

Áno.

Pýtam sa preto, že som nad čiernohorským mestom Ulcinj videla olivovníky, ktoré mali podľa dobových záznamov cez tisíc rokov.

V Utahu je zas topoľ osikovitý, ktorý má ako celý les až 80-tisíc rokov. To je drevina, ktorá sa síce ľahko zlomí, ale po páde sa zakorení. Takže tam žije stále ten pôvodný jedinec, ktorý sa už x-krát zakorenil. Zatiaľ žije večne, kým ho človek nezničí.

Pôsobíš aj ako súdny znalec v prípadoch, ktoré sa týkajú stromov. Už si niekedy musel riešiť situáciu, keď na niekoho alebo na niečo padol strom a spôsobil škodu?

Zatiaľ nie. Stromy sú živé organizmy, ktoré sú veľmi gentlemanské a zo všetkých síl sa snažia spraviť čo najmenej škody. Bol som na Národnom cintoríne v Martine, keď tam popadali stromy, a aj chalani, ktorí robia výruby, hodnotili, že by spravili väčšiu škodu, keby to rúbali oni, ako keď strom spadol sám vo vetre. (úsmev) Pri jednom výrubovom konaní v Košiciach som bol naopak veľmi silno atakovaný, keď pri veľkej lipe došlo k rozlomeniu koruny a hovoril som, že je to veľmi nebezpečné, lebo sa pri vetre zlomí. Nesúhlasili so mnou, slovne na mňa útočili, ale každopádne, onedlho na to strom spadol. Zaujímavé na tom je, že si vybral moment, keď popod neho nikto nešiel. Nech mi nikto nehovorí, že ten strom nepočkal. (smiech)

stare-stromy
Názorný príklad, kde v miestach kde sa nachádza roháč, umelo vytvárajú preňho biotop – čiastočne zakopaný kmeň stromu. FOTO – Archív MK

Máš na Slovensku nejaký obľúbený starý strom?

Videl som na Slovensku viacero krásnych starých stromov a nemôžem povedať, že by som mal nejaký svoj najobľúbenejší. Všetky tieto masívne, mohutné staré stromy mám veľmi rád. Teraz som bol napríklad pri dube v Rakovci nad Ondavou, ktorý je obrovský, má priemer koruny asi 30 metrov a obvod kmeňa okolo 8 metrov. Jeden z najstarších dubov na Slovensku je v Dubinnom a má okolo 800 rokov. V Giraltovciach sú tiež nádherné duby, kolosálne kúsky. A pri Zvolene sú tiež krásne stromy na Gavurkách. Tých stromov tu ešte máme viacero a mali by sme ich chrániť. Za každú cenu. Je to dôležité. Sú pamäťou krajiny.


Martin Kolník rozprával o starých stromoch na konferencii o prírodnej údržbe zelene, ktorú organizovala v rámci projektu Mestské včely Živica v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene. Viac informácií o prírode blízkej údržbe zelene sa dozviete na stránke projektu Mestské včely: www.mestske-vcely.sk

mestskevcely-sulogie hlavne

Projekt Mestské včely podporuje fond dm drogerie markt v Nadácii Pontis a nadácia Green Foundation.

Na projekte spolupracuje mesto Zvolen a Technická univerzita vo Zvolene.

Tento projektový zámer je realizovaný s finančnou podporou Zeleného vzdelávacieho fondu.

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.