Až 89 % obsahu žltých nádob na plasty tvoria obaly. Vedia Bratislavčania triediť správne? Boli sme sa pozrieť na analýze

Bratislavčania majú problém zistiť presné informácie o tom, čo všetko patrí do žltých kontajnerov na plasty. Iné sú na webe, iné na kontajneroch. Vedia triediť správne? A z čoho všetkého sa skladá obsah žltých kontajnerov?

V mojej kuchyni nájdete štyri koše na odpad. Do jedného dávame papier, do druhého plasty, do tretieho sklo a do posledného všetko ostatné. Hádajte, ktorý vynášam najčastejšie?

Ak žijete bežným životom vo veľkom meste, nakupujete prevažne v supermarkete, nemáte záhradu, nechodíte na trh či do bezobalového obchodu, bude objemovo najväčšiu časť vášho domáceho odpadu tvoriť pravdepodobne plast.

Pri poctivom triedení mi v zmesovom kontajneri nepribúda takmer nič, zatiaľ čo plasty vyhadzujeme raz týždenne. Nie je to pritom tak dávno, čo bolo plastov menej, a to ani dnes nekupujeme nápoje v PET fľašiach.

recyklacia-plastu
Viac ako 4 tony obsahu žltých nádob pochádzali iba z dvoch bratislavských mestských častí. FOTO – Autorka

Plastov je stále viac, miera recyklácie stúpa pomaly

Percento plastového odpadu stále rastie. Z hľadiska bezpečnosti potravín, ale často aj pre možnosť potlačiť svoj výrobok reklamou, sa dnes do plastov balia už aj paradajky či chlieb. Množstvo plastov stúpa každý rok aj v štatistikách bratislavského Odvozu a likvidácie odpadu. V roku 2017 ich Bratislavčania vytriedili 5043 ton, čo tvorí z celkového množstva 161-tisíc ton komunálneho odpadu zhruba 3 %. Spolu s ostatnými triedenými zložkami sa podľa záverečnej správy OLO vytriedi 26 % percent bratislavského odpadu, čo je vysoko nad celoslovenský priemer.

Napriek tomu sú mnohí voči triedeniu stále skeptickí. Hovoria, že smetiari to aj tak nakoniec hodia do jedného auta. „To sa mohlo diať v prípade, keď bola nádoba na triedený zber veľmi znečistená a nedala by sa už zrecyklovať,“ hovorí Marek Brinzík z organizácie NATUR-PACK, ktorá združuje výrobcov obalov a z ich príspevkov financuje triedený zber v Bratislave, Košiciach, Prešove a v stovkách ďalších obcí. Aj preto sa spolu s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, OLOm a Tetra Pakom pozreli v analýze na to, čo všetko do žltých nádob Bratislavčania nahádžu.

Hora plastu by otvorila oči každému

Pred areálom bratislavskej spaľovne sa v horúci júlový deň stretávajú zamestnanci zapojených spoločností a asi 30 dobrovoľníkov, ktorí si na analýzu plastov museli dokonca vziať voľno. „Chcela som na vlastné oči vidieť, koľko a čo ľudia vyhadzujú a ako triedia,“ hovorí mi jedna z dobrovoľníčok, normálne pracujúca vo finančnej sfére. Fasujeme prilby, reflexné vesty, ochranné obleky, rúška na tvár a rukavice a ide sa do roboty.

Na roztriedenie nám OLO priviezlo asi štyri tony odpadu zo žltých nádob. „A to je len časť zvozu z mestských častí Nové Mesto a Rača,“ upresňuje hovorkyňa OLO Beáta Humeniková. Je priam nemožné si predstaviť, aká obrovská by potom bola kopa plastov vytriedených počas celého roka, čo vychádza na viac ako 5-tisíc ton.

„Je to katastrofa, pozrieť sa na tú kopu,“ hodnotí ďalšia z dobrovoľníčiek. „Je tu napríklad veľa PET fliaš, čo sa dá eliminovať až na nulu, čiže zbytočne vyhadzujeme hlúposti,“ hodnotí ďalšia. Pozrieť sa prišiel aj spolumajiteľ prvého trenčianskeho bezobalového obchodu Bezobalis Martin. „Je to zlý pohľad, ale mali by ho vidieť ľudia, ktorí si vôbec neuvedomujú, čo sa stáva s odpadom, keď ho vyhodia do koša za panelákom. Myslím, že pohľad na to množstvo by otvoril oči každému,“ hovorí.

Nestlačené fľaše nútia autá prevážať vzduch

Každý z dobrovoľníkov má za úlohu postupne do vriec z kopy odpadu vyberať jednotlivé druhy. Obaly a neobaly, hliníkové plechovky, nápojové krabice, polystyrén a ostatný odpad. Rozhodnem sa začať najjednoduchším – plastovými fľašami. Zaráža ma, že väčšina z nich nie je stlačená. To potvrdzujú aj prieskumy organizácie NATUR-PACK – keby sme všetky vytriedené fľaše pred vyhodením stlačili, ušetrili by sme v priemere 50 % miesta, žlté kontajnery by neboli tak často preplnené a zberné autá by urobili o polovicu jázd menej.

recyklacia-plastu
Väčšina PET fliaš bola nestlačená a zaberala tak zbytočne veľa priestoru. FOTO – Autorka

Okrem fliaš tvoria veľkú časť odpadu fólie, čiže rôzne obaly z keksíkov, syrov, pečiva. Už menej nachádzame téglikov od jogurtov a igelitových tašiek. Celkom príjemne sme prekvapení aj čistotou vytriedeného materiálu. Oproti predošlým analýzam nachádzame v obaloch len minimum nedojedených potravín. Konečné znečistenie je 14 %. „Toto percento je priemerné – mohlo by to byť horšie, ale aj lepšie. Na to, koľko informačných a vzdelávacích kampaní v Bratislave už prebehlo, by to však mohlo byť podstatne lepšie,“ hodnotí Brinzík.

Napriek letnej sezóne nás prekvapuje pomerne malé množstvo obalov od nápojov. Z kopy však vyťahujeme aj plnú hrsť nápojových slamiek, ktoré dnes nikto zrecyklovať nedokáže a spolu s tyčinkami do uší a inými drobnými kúskami plastov a kompozitných obalov zložených z viacerých druhov materiálov končia v bratislavskej spaľovni, kde sa z nich pri horení uvoľňujú skleníkové plyny. V iných mestách zas putujú na skládku, kde sa budú rozkladať stovky rokov.

slamky
Slamky sú síce z plastu, no zrecyklovať ich nikto nevie. FOTO – Autorka

Plechoviek je veľa, či málo?

V Bratislave sa do žltých nádob zbierajú aj hliníkové plechovky od nápojov a viacvrstvové kompozitné nápojové kartóny, z veľkej časti vyrobené spoločnosťou Tetra Pak. Hliníkové plechovky sa na rozdiel od ostatných kovov nehádžu do zmesového odpadu, lebo hliník by spaľovňa veľmi znehodnotila, zatiaľ čo ostatné kovy ňou prejdú bez veľkej ujmy na kvalite.

Plechoviek z odpadu lovíme pomerne veľa a prekvapivo sú na rozdiel od PET fliaš skoro všetky stlačené. Spolu tvoria 4,15 % obsahu. Nápojových krabíc je oproti ostatným zložkám v odpade menej a tvoria necelých 6 % analyzovanej vzorky. Aj tak sa ich v Bratislave vyzbiera až 33 % z celkového objemu predaného na Slovensku.

„Z výsledkov a zverejnených štatistických údajov mesta Bratislava v predchádzajúcich rokov bolo zjavné, že do oficiálnych štatistík neboli zaradené množstvá, ktoré obyvatelia vytriedili,“ hodnotí INCIEN vo výsledkoch analýzy. Hovorkyňa OLO tvrdí, že množstvá plechoviek a Tetra Pakov boli tak malé, že sa im do štatistík spracovávať neoplatili.

triedenie-odpadu
Tetra Pak sa v Bratislave zbiera do nádob na plasty a je možné ho zrecyklovať. FOTO – Autorka

„Množstvo vyseparovaných hliníkových plechoviek je dlhodobo veľmi nízke a pohybuje sa okolo 7 ton za kvartál, čo sú zhruba 2 tony za mesiac. Rovnako, množstvo vyseparovaných nápojových kartónov je zanedbateľné, preto sa nevykazuje ani v oficiálnych štatistikách. Pri takýchto malých objemoch je zároveň veľmi ťažké nájsť odberateľa,“ vysvetľuje. Plechovky sa pritom dajú na 100 % zrecyklovať  na nové plechovky a Tetra Paky sa zas dajú rozložiť na jednotlivé zložky a tie následne tiež materiálovo zhodnotiť.

Pomôže zjednotenie informácií a vzdelávanie

Aj z toho dôvodu bude preto potrebné obyvateľov dovzdelať, aby vedeli, čo všetko môžu do žltých nádob ukladať. Dnes sa to mnohí nedozvedia ani z nálepiek na samotných košoch, kde sa napríklad hliníkové plechovky v inštrukciách na triedenie vôbec nenachádzajú, ani na internetovej stránke OLO. Mätúce je tak isto zbieranie polystyrénu, ktorý je podľa zákona plastom s číslom 6, OLO ho však medzi materiálom patriacim do žltých nádob neuvádza.

nalepky-olo

plasty-bratislava
Nálepky na kontajneroch v Bratislave nie sú jednotné a nie sú na nich všetky druhy odpadu, ktoré do žltých nádob patria – chýbajú najmä plechovky od nápojov. FOTO – Autorka

„Od začiatku tohto roka sme začali s oliepaním nových nálepiek na všetky typy zberných nádob v hlavnom meste. Aj na žltých nádobách tak postupne bude umiestnená nová nálepka s informáciami, ktoré odpady do nej patria, a ktoré nie. Zároveň je na nej farebne vyznačená aj informácia, že do žltej nádoby patria hliníkové kovy a nápojové kartóny,“ informuje hovorkyňa mestských odpadárov. Nový dizajn dostane tiež webstránka OLO, kde sa budú nachádzať aj všetky aktuálne informácie o triedení odpadu a propagačné materiály na stiahnutie. Na jeseň pre obyvateľov zároveň pripravujú informačnú kampaň.

„Ľudia by mali dostať jasnú informáciu, čo presne patrí do žltých nádob. Dôležité je zdôrazniť, že to, čo tam nepatrí, je potrebné zaviesť na zberný dvor alebo dať do inej nádoby a upresniť, do ktorej,“ uzatvára Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Inak sa triedený zber zbytočne predražuje a trpí aj životné prostredie, pretože sa musí zbytočne hore-dole prevážať odpad, ktorý tam nepatrí.

Čo všetko patrí do žltej nádoby v Bratislave?

  • Plastové obaly, fólie, tašky
  • PET fľaše (stlačené!)
  • Hliníkové plechovky (stlačené!)
  • Nápojové kartóny (stlačené!)
  • Polystyrén v malom množstve (veľké množstvo odovzdajte v zbernom dvore)

Čo nehádzať do žltej nádoby na plasty v Bratislave?

  • Kovy (okrem hliníkových plechoviek)
  • Papier
  • Plastové výrobky spojené s inými materiálmi (hračky, zubné kefky, viacvrstvové obaly)
  • Textil
  • Potraviny (napríklad téglik od jogurtu, ktorý vkladáte do žltej nádoby, nemusí byť dokonale čistý, nesmie v ňom však byť ešte polovica nedojedeného jogurtu)
  • Veľké kusy polystyrénu
  • Obaly od nebezpečných chemikálií a motorového oleja
  • Linoleum
  • Molitan
  • Guma
  • Podlahové krytiny z PVC
  • Jednorazové poháriky na kávu vyrobené z papiera potiahnutého plastom

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.