Ochranári žalujú ministerstvo a vládu. Nesúhlasia s aktualizovaným plánom vodných elektrární

Prvá koncepcia pre stavbu vodných elektrární bola na Slovensku schválená v roku 2011. Odvtedy poukazujú viacerí experti, vedci a zástupcovia občianskych združení združení v iniciatíve Za živé rieky, ale aj rybári a vodáci na to, že koncepcia je problematická. „Nedáva rámce pre ochranu prírody a vôd, ale otvára možnosť budovať malé vodné elektrárne alebo nádrže v podstate kdekoľvek,“ hovorí Martina B. Paulíková z iniciatívy Za živé rieky a čistú vodu, ktorá sa problematike vplyvov vodných stavieb, vrátane malých vodných elektrární, venuje už roky.

Plán na využitie hydroenergetického potenciálu Slovenskej republiky si v rámci podpory energie z obnoviteľných zdrojov dalo vyrobiť ministerstvo životného prostredia. V jeho prvom návrhu sa nachádzalo takmer 400 návrhov miest, kde by bolo možné postaviť vodnú elektráreň. To by podľa ochranárov slovenská príroda nezvládla. „To číslo je veľmi hrozivé. Bola by to katastrofa. Aká veľká záleží aj od toho, ako sa postavia,“ hovoril v rozhovore pre čiernu labuť ekológ Tomáš Derka.

K nesúhlasu ochranárov sa pridala aj Európska komisia, ktorá voči Slovenskej republike začala kvôli masívnemu povoľovaniu malých vodných elektrární viesť konanie. Rôznym porušeniam zákona či etiky pri povoľovaniach malých vodných elektrární (MVE) sa venovala aj verejná ochrankyňa práv, ktorá sa tak po prvýkrát zaoberala vo svojom prieskume ústavným právom na priaznivé životné prostredie.

Aktualizácia smerom k prírode

Ministerstvo sa preto rozhodlo koncepciu aktualizovať. Zvolalo aj pracovnú skupinu, ktorá však podľa aktivistov bola iba formálna. „Skupina nebola oficiálne menovaná, nemala žiaden štatút, ľudia nevedeli, kedy sa skončí a čo sa stane s tým, na čom sa skupina uznesie. Podľa opisov od účastníkov to mne prišlo ako taký debatný krúžok – podiskutujte si, ale my to aj tak rozhodneme tak, ako chceme. Ministerstvo chcelo jednoducho ukázať Európske komisii, že sa stretávali aj s verejnosťou,“ popisuje Paulíková.

V aktualizácii koncepcie sa počet miest podmienečne vhodných na výstavbu MVE znížil z 368 na 58 profilov, teda na necelých 16 percent z celkového počtu. „Toto však automaticky nikomu nezakladá právny nárok na ich realizáciu,“ hovorí za ministerstvo životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Ochranári však tvrdia, že tých zvyšných zhruba 400 profilov nie je zakázaných a z aktualizácie podľa nich nevyplýva, že sa môže stavať len na 58 podmienečne vhodných profiloch, z ktorých sú tak či tak niektoré v chránenom území Natura. „Riziko vyplývajúce z nejednoznačného výkladu o akom počte MVE vlastne hovoríme, nám príde ako príliš veľké,” hovorí Paulíková.

Ministerstvo tvrdí, že aktualizácia priniesla sprísnenie a stransparentnenie celého procesu posudzovania pre malé vodné elektrárne. „A predovšetkým sa významne posilnilo environmentálne hľadisko,“ hovorí Ferenčák.

Okrem zníženia počtu podmienečne vhodných miest na nové elektrárne bude po novom musieť byť pri všetkých MVE urobený posudok ich dopadu na životné prostredie EIA a nesmú sa stavať v chránených územiach s 3., 4. a 5. stupňom ochrany, prírodných rezerváciách, mokradiach v ramsarských lokalitách, či lokalitách Natura 2000, kde je predmet ochrany viazaný na vodu, ako aj v ďalších územiach. V predchádzajúcej koncepcii bola možnosť výstavby v týchto lokalitách vždy posudzovaná jednotlivo. „V tom je výrazný posun smerom k ochrane prírody,“ tvrdí hovorca ministerstva.

Chýbajú posudky

V aktualizácii však chýba posúdenie kumulatívneho, teda celkového vplyvu viacerých vodných elektrární na jednom toku, rovnako ako kumulatívny vplyv elektrárne a existujúceho znečistenia či plánovaných zásahov do toku na tom istom mieste v dôsledku ochrany pred povodňami. Napríklad na rieke Hron môže byť podľa aktualizovanej koncepcie až 14 vodných diel.

„Absenciu posúdenia 14 profilov na rieke Hron, ktoré sú v aktualizácii koncepcie hydroenergetického potenciálu uvedené ako podmienečne vhodné,  považujem za nevysvetliteľné vzhľadom na zachovalé  ekosystémy a charakter Hrona ako nadregionálneho biokoridoru,“ napísala vo svojej správe ombudsmanka Jana Dubovcová.

Chýbajúcim posúdením kumulatívneho vplyvu celého dokumentu podľa aktivistov došlo aj ku porušeniu európskej smernice o biotopoch a dokument tak bol schválený protiprávne. V rámci posúdenia dopadov strategického dokumentu na životné prostredie (SEA) musí byť hodnotený aj vplyv na biotopy. „Štátna ochrana prírody však napísala, že nakoľko nebol spravený posudok na kumulatívny vplyv navrhovaných MVE, nie je možné urobiť posúdenie vplyv dokumentu na biotopy. V takomto prípade sa nesmie navrhovaná stratégia schváliť. Opačným postupom došlo teda ku porušeniu zákona,“ tvrdí Paulíková.

Väčšina pôjde aj tak po starom

Problematické podľa aktivistov taktiež je, že sa nové, prísnejšie kritériá vzťahujú len na konania, ktoré sa začali po schválení aktualizácie dokumentu. Väčšina MVE, proti ktorým protestovala aj verejnosť, však už v povoľovacom procese je a riadi sa tak starými pravidlami. „Pýtali sme sa, čo konkrétne pod povoľovaním ministerstvo myslelo a to na našu žiadosť o informácie odpovedalo, že pod povoľovanie patrí aj posudzovanie vplyvov. To znamená, že ak sa tam robilo zisťovacie konanie pred dajme tomu piatimi rokmi a úrad vtedy povedal, že sa nemusí robiť EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.), je to vybavené. Daná MVE pôjde podľa starej koncepcie,“ vysvetľuje Paulíková.

Ministerstvo však tvrdí, že zákon nesmie platiť spätne. „V zmysle zásady zákazu retroaktivity nie je možný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy,“ hovorí Ferenčák.

Aktivisti oponujú, že sa ministerstvo len bálo žalôb od investorov. „Podľa mňa to, že som požiadal o povolenie ešte neznamená, že mi môj nápad aj prejde a povolenia dostanem. Keď si niekto vyberie profil na vodnú elektráreň v ochrannom pásme národného parku, tak vedome ide do podnikania s rizikom,“ tvrdí Paulíková.

Ďalšia vec, ktorú aktivisti namietali, je, že ministerstvo riadne nevysvetlilo, prečo neakceptovalo ich pripomienky k aktualizácii. „Pri mnohých pripomienkach ministerstvo povedalo, že ich neakceptuje z rôznych formálnych dôvodov alebo, že je to len nejaký náš názor. Ich vysvetlenie sa ale neopieralo o fakty,“ tvrdí Paulíková.

Obrátili sa na súd

Ochranári sa preto rozhodli súdnou cestou vymôcť, aby aktualizácia, ktorá je z pohľadu ochrany prírody síce o niečo lepšia, no nevzťahuje sa na väčšinu problémových plánov MVE, prestala platiť. Namiesto nej by potom ministerstvo muselo vytvoriť novú s ohľadom na pripomienky odborníkov na ochranu prírody.

„Dlho sme to zvažovali, lebo aktualizácia je predsa o niečo lepšia ako pôvodná koncepcia, no ostali v nej tie hlavné problémy, ako to, že sa neposudzujú kumulatívne vplyvy, boli tam ponechané niektoré profily v území Natura, nezakázali sa v nej prehradzovania celého vodného toku a tak ďalej. Povedali sme si, že sa nemôžeme uspokojiť s menším veľkým zlom a musíme ísť do tej žaloby,“ hovorí Paulíková. Na otázku, prečo v aktualizácii priečne prehradzovanie celých vodných tokov nezakázali, ministerstvo neodpovedalo.

Aktivisti napadli dokument ako celok aj preto, lebo podľa ich názoru ním ministerstvo životného prostredia prekračuje svoje kompetencie. „Cieľom koncepcie je dať možnosti ako produkovať energiu, nie stanoviť rámce na ochranu vôd. Má však ministerstvo životného prostredia na to kompetenciu? Vytvárať podmienky na podnikanie pri výrobe energie je predsa kompetenciou ministerstva hospodárstva!“ hovorí Paulíková.

Ministerstvo sa bráni, že aktualizovaná koncepcia nie je plánom na výstavbu, ako je niekedy uvádzané. „V koncepcii sú identifikované profily, v ktorých je možná výstavba, ak o ňu prejaví záujem investor. Ten pritom pre povolenie výstavby musí splniť podmienky dané platnou legislatívou. Výroba elektrickej energie, ako aj  jej rozdelenie v rámci energetického mixu patrí do kompetencie rezortu hospodárstva,“ hovorí Ferenčák.

Na podporu v súdnom konaní spustili ochranári zbierku. „Je málo právnikov, ktorí sa vyznajú v environmentálnom práve a chápu aj súvislosti s európskym právom. Prípadov je však množstvo a nie všetky je teda možné robiť pro bono,“ vysvetľuje Paulíková.

Na právnu podporu sa tak skladajú jednak ochranári, ktorí žalobu podávali, pridávajú sa aj turisti, rybári a prispieť môže aj verejnosť. „Cieľová suma je 2000 euro s tým, že ak by sa nám podarilo vyhrať a náklady by tak platilo ministerstvo, ostala by vyzbieraná suma vo fonde Via Iuris a bola by v budúcnosti použitá na podobné účely,“ hovorí Paulíková.

Prispieť môžete tu: https://slatinka.darujme.sk/1669/