Čo sa skrýva v pohári pomarančového džúsu?

Výrobu pomarančového koncentrátu ovládajú v Brazílii tri firmy. Tie vykorisťujú zberačov a pre zvýšenie produkcie neváhajú prekračovať limity v používaní chemických postrekov.

Pomarančový džús, ktorý si dnes môžete kúpiť takmer v každom obchode, sa vyrába buď vytlačením šťavy priamo z pomaranča alebo od roku 1945 z koncentrátu. Až 80 percent mrazeného pomarančového koncentrátu na svetovom trhu pochádza z Brazílie [1].

Do roku 1990 vyrábalo koncentrát v Brazílii 15 až 20 malých firiem[2], od 80. rokov dvadsiateho storočia však začali veľkí hráči pohlcovať malé podniky a vytláčať ich z trhu. Dnes spoločnosti Sucocítrico Cutrale Ltda. (Cutrale), Citrosuco S / A Agro (Citrosuco) a Louis Dreyfus Commodities Agroindustrial S / A (LDC) kontrolujú celé spracovanie a vývoz pomarančového džúsu v brazílskom priemysle. Tieto tri firmy tak efektívne kontrolujú svetový trh a dodávajú celosvetovo viac ako 50% džúsu jeho hlavným spracovateľom.

„Táto vyslovená fúzia dáva týmto trom firmám obrovskú trhovú silu pri vyjednávaní cien s pestovateľmi pomarančov a umožňuje im pravidelne stláčať ceny až pod výrobné náklady,“ hovorí Petra Ježeková zo Živice, ktorá vedie na Slovensku projekt Supply Change v rámci ktorého sa v štúdii SQUEEZE OUT zamerali práve na pomarančové šťavy.

Pestovanie pomarančov je veľmi náročné na prácu. Ovocie sa zbiera najmä ručne a zberači často cestujú  plantáže na plantáž a oberajú pomaranče, alebo iné plodiny podľa sezóny. Na prácu pritom často nemajú zabezpečené dostatočné pomôcky. „Robotníci zo všetkých skúmaných spoločností hovoria, že rebríky, ktoré majú pri práci používať, sú všetky rovnako dlhé, pričom pomarančovníky rastú v rôznych výškach. To často vedie k úrazom a nehodám,“ stojí v štúdii.

Za štyridsaťkilovú debničku nazbieraných pomarančov dostane brazílsky zberač priližne 2,60 eura, pričom minimálna hodinová mzda v Brazílii je zhruba 1,3 eura. Malým producentom sa tak produkcia pomarančov na šťavu neoplatí a počet bezzemkov pracujúcich na platážach stále rastie.

Oficiálne je na plantážach v Brazílii 44 hodinový pracovný týždeň a robotníci majú mať hodinovú obedovú prestávku. To sa často nedodržiava a záznamy ukazujú, že mnohí z robotníkov majú iba jeden voľný deň za mesiac aj niekoľko rokov za sebou.

Štúdia SQUEEZE OUT ukazuje, že diskriminované sú najmä ženy. Zatiaľ, čo mužskí zamestnanci majú v továrňach na šťavu podľa odborových zväzov vo všeobecnosti zamestnanecké zmluvy na dobu neurčitú, väčšina žien má zmluvu na dobu určitú. Zdroje odborov hovoria, že v továrňach LDC a Cutrale bolo prepustených veľa žien, ktoré boli tehotné alebo mali deti. K ekonomickým nevýhodám a diskriminácii sa u žien pridávajú neustále psychologické, fyzické a sexuálne útoky.

Na strane plantáží aj tovární existuje navyše aj vyslovene anti-odborový postoj. Zamestnanci, ktorí majú kontakty na odbory, riskujú prepustenie z práce.

Problémy pri pestovaní pomarančov však nie sú len v Brazílii, ale napríklad aj v Taliansku. Pozrite si investigatívnu reportáž.

„Trhový mechanizmus v súčasnosti označovaný ako neférové obchodné praktiky spôsobuje porušovanie sociálnych a pracovných práv robotníkov, rovnako ako ničenie životného prostredia. Veľké a ekonomicky silné nadnárodné spoločnosti majú značný vplyv na národné zákony, čo znamená, že ich vlastné zameranie na maximalizáciu zisku vedie k vzniku a uplatňovaniu zákonov chrániacich krátkodobé zisky korporácií, zatiaľ čo sa popierajú alebo externalizujú náklady spoločnosti na poškodzovanie životného prostredia a ľudského zdravia. V tomto zmysle je prebiehajúce ničenie prírodného bohatstva dôležitým sociálnym problémom, pretože znevýhodnené skupiny obyvateľstva nemajú žiadne prostriedky na nahradenie stratených prírodných zdrojov (napríklad pre ľudí žijúcich v chudobe nie je možné nahradiť znečistenú pitnú vodu nákupom zdravotne nezávadnej),“ stojí v štúdii SQUEEZE OUT.

Okrem ľudí má teda masová produkcia pomarančov vplyv aj na životné prostredie. Brazília sa už dnes radí na prvé miesto rebríčka najväčších spotrebiteľov pesticídov na svete, pričom práve na pomaranče ich minie najviac [3]. A akú ekologickú stopu má pomarančový džús? Porovnanie výsledkov zo štyroch štúdií zameraných na životný cyklus ukazuje, že 1 liter pomarančového džúsu je zodpovedný za približne 1 kilogram emisií CO2 [4].

„Zmeniť to máte možnosť aj vy. Žiadajte od európskych supermarketov, ktoré predávajú pomarančový džús pod vlastnou značkou, aby zatlačili na dodávateľov a chceli vidieť ich spoluprácu s brazílskymi odbormi,“ hovorí Ježeková. Urobiť to môžete podpisom petície tu: http://supplychainge.org/kampan-sk/make-orange-juice-fair/?L=sk

Dať najavo nesúhlas môžete aj jednoducho tým, že si namiesto pomarančového kúpite nabudúce napríklad džús jablkový od slovenského producenta z miestnych jabĺk alebo si zvolíte pomarančový džús s certifikátom BIO alebo Fair trade.

Štúdia SQUEEZE OUT (Vyžmýkaní) dáva prehľad o priemysle citrusov v Brazílii, vyzdvihujúc ekonomický profil hlavných spoločností vo všetkých relevantných sektoroch: vidieckom (farmárčenie a zber pomarančov), priemyselnom (spracovanie pomarančov na džús), rovnako ako o marketingu a predaji konečného produktu (maloobchodný predaj v Európe). Zistenia tejto štúdie sú založené na kvalitatívnych výskumných metódach, vrátane dvoch ciest do terénu: prvom v júny/júli 2013 (výjazd nemeckej rozvojovo-politickej mimovládnej organizácie Christliche Initiative Romero e.V. – CIR) a druhom v júli 2015 (výjazd rakúskej ochranárskej organizácie GLOBAL 2000). Okrem toho CIR publikovala štúdiu od Instituto Observatório Social (IOS) v 2013. Naviac k primárnym zdrojom (individuálne rozhovory s robotníkmi a zástupcami odborov), boli použité rôzne druhotné zdroje ako materiály od obchodných spoločností a priemyslu, a informácie od vlády / členov parlamentu, obchodnej tlače, univerzít a iných.

ZDROJE

[1] C.f. Commodities: Orange Juice, www.investopedia.com/university/commodities/commodities14.asp (stiahnuté: 22.09.2015).

[2] C.f. www.iea.sp.gov.br/out/verTexto.php (stiahnuté: 22.09.2015).

[3] C.f. Neves, Marcos Fava : An Overview of the Brazilian Citriculture 2009

[4] Carbon & water footprint of oranges and strawberries. A literature review. Mordini, M., Nemecek T., Gaillard G. Hrsg. Zürich, Agroscope Reckenholz-Tänikon ART. . December , 2009, 1-76 S. www.saiplatform.org/uploads/Library/WG%20Fruit%20-%20ART%20Final%20Report.pdf


 

Projekt Supply Chainge sa snaží o zmenu praktík v supermarketoch. Upozorňuje na nekalé praktiky a bojuje za zmeny podmienok pri pestovaní a spracovaní exotického ovocia dodávaného na náš trh. Sledujte webovú stránku supplychainge.org – podpíšte petíciu, príďte na výstavu či koncert. Podporte zmenu.

Tento článok bol vyprodukovaný s finančnou pomocou Európskej únie. Za jeho obsah je zodpovedná výlučne kampaň SUPPLY CHA!NGE a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za odrážajúci postoje Európskej únie.

eyd-emblem-3lines-02-url_sk SC_Logo flag_yellow_high

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.