Paríž nemusí byť víťazstvom, odborníci sú skeptickí

Klimatická dohoda, ktorú slávnostne schválili na konferencii COP21 v Paríži neprinesie automaticky zmenu. Je totiž príliš všeobecná a málo záväzná, tvrdia odborníci.

Zeleným kladivkom odklepol odsúhlasenie novej dohody o zmene klímy francúzsky minister zahraničných vecí Lauren Fabius. Politickí predstavitelia si následne začali potriasať rukami a robiť víťazné gestá podobné víťazom pretekov Formuly 1. Bol to však taký veľký dôvod na oslavy? Klimatológovia a environmentalisti sú skeptickí.

Predstavitelia 196 krajín sveta sa v Paríži zhodli na tom, že zmena klímy predstavuje problém a preto je dôležité, aby sme sa zbavili závislosti od fosílnych palív. „Treba oceniť skutočnosť, že prakticky všetky krajiny sveta sa zhodli, že klimatická zmena predstavuje problém,“ hovorí environmentalista Alexander Ač.

Krajiny sa v dohode zaviazali „udržať nárast priemernej globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami a snažiť sa zastaviť rast teplôt o 1,5 stupňa nad predindustriálne hodnoty (prečítajte si celú dohodu). Už dnes je pritom teplejšie o jeden stupeň.

„Vyhlásenia politikov, že urobia všetko preto, aby sa zabránilo otepleniu o menej ako 2°C, či dokonca 1,5 °C sú takisto pekné, ale dnes už nereálne. Takisto vieme, že doterajšie sľuby krajín prinesú oteplenie asi o 2,7 °C, čo je príliš veľa. Navyše, ak nebudú k dispozícii technológie umožňujúce pohlcovanie CO2, oteplenie by dosiahlo 3 až 3,5 °C. Od slov je potrebné prejsť k činom. O probléme však už diskutujeme viac ako 20 rokov, zatiaľ takmer bez výsledku,“ hovorí Ač.

Ako to dosiahnuť?

V dohode nie sú spomenuté konkrétne kroky, akými by stanovené limity krajiny mali dodržať. A to bude zrejme najväčším problémom.

„Na čom sa svetové elity nezhodli, je prognóza a spôsob „liečby“. Keďže sa nezhodli na prognóze, nedosiahli ani dohodu o tom ako veľmi vážna je situácia, koľko máme času na liečbu a či teda má byť liečba radikálna, drsná a rýchla, alebo konzervatívna, jemná a pomalá. Výsledok môže byť aj ten, že agresívnu rakovinu, ktorou zmeny klímy sú, budeme liečiť psychoterapiou a malými dávkami neúčinných liekov – tam, kde treba, obrazne povedané, rezať a amputovať. Taká liečba môže dopadnúť povestným “operácia sa podarila, pacient zomrel”,“ myslí si analytik Juraj Mesík.

Súhlasí s ním aj environmentálna organizácia Greenpeace. „Je fajn, že sa svetoví lídri zhodli na tom, že je nevyhnutné udržať nárast globálnej teploty pod dva, ideálne pod jeden a pol stupňa Celzia, problém však je, že nestanovuje, ako konkrétne to urobiť,“ povedala za Greenpeace Miroslava Ábelová. Za problematické označuje Greenpeace aj financie, ktoré sa majú podľa dohody prerozdeľovať krajinám najviac postihnutým zmenou klímy. „Podľa nás suma, ktorú na to vyčlenili, nie je dostatočná,“ hovorí Ábelová. „Rozvinuté krajiny ponúkli rozvojovým krajinám pomoc vo výške 100 miliárd USD ročne po roku 2020, nebol ale stanovený žiaden kľúč na získanie a rozdeľovanie tejto pomoci,“ hovorí klimatológ Milan Lapin.

V dohode navyše nie sú uvedené žiadne sankcie, ak krajiny odsúhlasené ciele nesplnia a na to, aby dohoda bola platnou, musia ju schváliť parlamenty minimálne 55 krajín, ktoré sú dohromady zodpovedné za 55 percent svetových emisií skleníkových plynov. „Dá sa očakávať, že ak neratifikuje Deklaráciu z COP21 v Paríži Kongres USA, tak bolo všetko úsilie vynaložené na konferencii v Paríži prakticky zbytočné, lebo to budú potom bojkotovať aj ďalšie krajiny,“ hovorí Lapin. Spojeným štátom dnes prináleží zhruba 16 percent svetových emisií CO2.

Zmena zatiaľ neprichádza

Či parížska dohoda teda prinesie aj reálnu zmenu sa zatiaľ povedať nedá. „Domnievam sa, že pred rokom 2020 určite nie, navyše dohoda počíta s rastom globálnych emisií až do roku 2030. Niektoré krajiny, ako Japonsko, Južná Kórea, či India vyhlásili, že dohoda ich plány v súvislosti s rozvojom uhoľnej energetiky neovplyvní,“ hovorí Ač. Zmenu by podľa neho priniesol iba zákaz hľadania nových ložísk fosílnych palív či globálna uhlíková daň.

„Pokiaľ bude stáť v USA, Kanade, Austrálii, Číne a inde benzín a motorová nafta menej ako 50 centov eur a elektrická energia polovicu z toho čo v EÚ, tak nikto nebude ochotný znižovať spotrebu a voliť šetrnejšie technológie a prispievať tak k redukcii emisií fosílneho CO2 do atmosféry. Treba si ale počkať na konkrétne reakcie politikov a parlamentov v jednotlivých krajinách. Je možné, že nás všetkých príjemne prekvapia,“ myslí si klimatológ Lapin.

Zatiaľ, čo sa na svetovej úrovni lídri zhodli, že proti zmene klímy treba bojovať, Slovensko sa uberá skôr opačným smerom. „Nič zatiaľ nenasvedčuje, že by zmenu klímy ako problém chápali aj mocenské elity na Slovensku, v Česku či v Poľsku,“ hovorí Mesík.

Tesne pred parížskym summitom schválila slovenská vláda dotácie na ťažbu hnedého uhlia z hornej Nitry na 14 rokov vopred. Na úrodnú nitriansku černozem smeruje automobilka Jaguár, pričom práve doprava je zodpovedná za 14 percent svetových emisií skleníkových plynov, a na východe Slovenska dostala spoločnosť Alpine Oil and Gas povolenie na prieskumné vrty na ťažiská ropy. Je pritom vedecky dokázané, že ak chceme udržať otepľovanie planéty pod dvoma stupňami, bude musieť väčšina ropy a uhlia z nálezísk ostať nevyťažená v zemi.

Nečakajte na vlády! Takto môžete proti zmene klímy bojovať sami

Pár drobnými zmenami v každodennom živote môže bojovať proti zmene klímy každý z nás.

  1. Žiadať od vlády a poslancov, aby prijali adaptačné opatrenia a nedotovali energiu z fosílnych palív
  2. Obmedziť používanie osobného auta a používať radšej MHD či bicykel
  3. Jesť aspoň jeden deň do týždňa vegánsky (bez živočíšnych surovín)
  4. Založiť si vlastnú permakultúrnu záhradu
  5. Namiesto nakupovania veci vymieňať, zdieľať či opravovať

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Kľúčové slová:

cop21, zmena klímy

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.