Kníhkupectvom za lepšiu Bystricu

Artforum je nielen kníhkupectvo, ale niečo viac. Miesto stretnutí, diskusií, rozvoja občianskej spoločnosti. Takto ho vidia ZUZANA SZABÓOVÁ a VERONIKA STŘELCOVÁ, ktoré sa ho spolu s ďalšími nadšencami rozhodli opäť otvoriť v Banskej Bystrici a bojovať tak, ako samé hovoria, proti hnedému moru vo svojom meste.

Podľa Denníka N v Banskej Bystrici zdochol pes. Zdochol, alebo je to len taký namyslený pohľad z Bratislavy?

Zuzana, Veronika: Zdochlín je tu niekoľko, ale vo všeobecnosti si nemyslíme, že by tu zdochol pes. Napriek príkoriam, ktoré pripravil Marián Kotleba, sa naďalej hrá divadlo, tancuje, stále monitorujeme jeho aktivity, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry organizuje viac a viac úžasných podujatí všetkého druhu, do Bystrice sa vracia Artforum. Na druhej strane sa nám zdá, že Banskej Bystrici chýbajú priestory, ktoré by boli multifunkčné a finančne dostupné pre občianske združenia či skupiny nadšencov, priestory, v ktorých by sa mohli usporadúvať konferencie, koncerty či premietania filmov pre väčší počet ľudí. Napriek tomu je tu také množstvo kreatívnych a talentovaných ľudí, ktorí toho neuveriteľne veľa dokážu, že to často vyvažuje aj podobné priestorové nedostatky.

V Banskej Bystrici robíte komunitnú prácu, vystupujete aj proti Mariánovi Kotlebovi. Obe ste krásne útle ženy. Nemáte občas strach, že vám niekto jednu švihne v bočnej uličke?

Z: Krásne a útle ženy, to je charakteristika! Strach cítia skôr moji rodičia a moja sestra. Necítim strach z toho, že by na mňa mohol niekto fyzicky zaútočiť, obávam sa toho, čoho všetkého sú Kotleba a jeho suita prisluhovačov schopní. Čo všetko ešte napáchajú, komu každému zničia to, na čom pracoval, koho obvinia z propagácie sionizmu, kedy opäť vyvesia čierne vlajky, komu ďalšiemu sa na župe pozdravia pozdravom slovenských fašistov Na stráž!, kedy budú opäť pochodovať za ochranu slušných ľudí a proti sodomii. Je to znak ohromnej malosti človeka. Z toho mi je zle a z toho jediného mám strach.

V: Ďakujem. Tak, ako si nemyslím, že by mi niekto švihal preto, že som krásna, tak si nemyslím, že sa to stane preto, čo si myslím, alebo preto, čo hovorím. Robím komunitnú prácu, presnejšie, som pracovníčka pre komunitný rozvoj mesta Banská Bystrica. O svojej práci ani o tom, čo robím, nepochybujem. Nevidím zmysel v boji „proti“, ale „za.“ Vystupujem za toleranciu, rovnoprávnosť a slobodu, čo sú hodnoty, ktoré sú kľúčové nie len v mojej práci, ale aj v osobnom živote. Vysvetlím to na príklade ľahko pochopiteľnej kampani, ktorú som pred štyrmi rokmi robila spolu s jeho obyvateľmi a obyvateľkami na jednom veľkom sídlisku, aby boli jeho zelené plochy čistejšie od psích výkalov. Kampaň nebola vedená ani proti psom, ani proti psíčkarom, dokonca ani proti „hovienkam.“ Bojovali sme za čisté trávniky. A toto je presne ten istý prípad. Sama mám psíčka, takže viem, o čom hovorím. Tiež by sa mi nepáčilo, keby niekto proti mne bojoval. Každý jednotlivec má možnosť so zmenou začať od seba a je dôležité, aby sa spoločnosť mala možnosť oprieť o pozitívne vzory.

Otváranie Artfora v Banskej Bystrici. FOTO - Artforum
Otváranie Artfora v Banskej Bystrici. FOTO – Artforum

Ako ste sa stali aktivistkami?

Z: Ja som sa počas štúdia na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB chcela zapojiť aj do mimoškolských aktivít. Univerzitná skupina Amnesty International bola tým, čo ma oslovilo najviac. Organizovali sme premietania filmov, koncerty za ľudské práva, maratóny písania listov, prezentácie výročných správ – naozaj rozmanité aktivity. Veľa som sa naučila, zároveň som dokázala prepojiť tému môjho štúdia s tým, čomu som sa venovala vo voľnom čase. Okrem toho som sa zoznámila aj s metódami neformálneho vzdelávania a projektom živých knižníc, čo potom veľmi ovplyvnilo celé moje smerovanie. Nedávno som začala spolupracovať aj s občianskym združením Quo Vadis – najprv na projekte WatchBBSK a teraz na preklade Montessori metodík. Ak sa pod pojmom aktivizmus chápe toto, tak aktivistkou som. Inak sa skôr považujem za človeka, ktorý sa zaujíma o verejné dianie a ľudské a občianske práva považuje za dôležité princípy každej demokratickej spoločnosti.

V: Vo všeobecnosti mám aktívny prístup k životu, a to sa týka napríklad aj občianskeho života. To, čo teda niektorí ľudia nazývajú „aktivizmom“ je pre mňa snaha o naplnenie občianskych práv a slobôd, ale aj povinností, ktoré by mali automaticky k občianstvu v krajine s demokratickým zriadením patriť. Veľmi jednoduchou odpoveďou na túto otázku, keďže som sa narodila pred ´89tym, by teda bolo, že prevratom. Ale v skutočnosti takým mojim prvým aktívnym počinom bolo, keď sa na gymnáziu zapojila do boja o zachovanie pôvodných stromov na námestí v mojom rodnom meste. A potom som s podobnými, či už ad hoc, alebo kontinuálnymi prejavmi aktivizmu pokračovala.

Čomu všetkému sa mometálne venujete?

Z: Momentálne pracujem v jazykovej škole, učím angličtinu a nemčinu, okrem toho robím prekladateľku aj pre občianske združenie Quo Vadis zo Zvolena. V poslednej dobe som bola dosť zaneprázdnená aj spoluprácou na filmovom festivale Be2Can, ktorý sa v októbri uskutočnil v Banskej Bystrici. Tento rok som ukončila štúdium na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v BB v odbore medzinárodné vzťahy a aj štúdium na Sokratovom inštitúte. Venovala som sa, v súčasnosti trochu menej, aj neformálnemu vzdelávaniu o ľudských právach a organizovaniu živých knižníc.

V: Profesijne sa venujem komunitnej práci v susedstvách. Je to oblasť, v ktorej som robila aj výskum počas doktorátu na verejnej politike. Ako pracovníčka pre komunitný rozvoj pracujem pre Mesto Banská Bystrica na dvoch najväčších sídliskách. Zároveň som aktívna v treťom sektore. Pôsobím v jednom občianskom združení a som koordinátorka programu profesionálnej výmeny, zameranej na prácu v menšinových komunitách. Aj po úspešnom ukončení univerzitného štúdia sa rada vzdelávam a učím ďalej. Som študentkou Sokratovho inštitútu, inštruktorkou zimných športov, prispievam do niekoľkých občasníkov. Je toho dosť, a nudou netrpím.

Vaším najnovším projektom je otvorenie kníhkupectva Artforum. Je to pre vás práca navyše, nesiete pri tom určité podnikateľské riziko. Prečo to všetko?

Z: Zvykne sa hovoriť také klišé – kto, keď nie my, kedy, ak nie teraz. Odpoveď na túto otázku by teda mohla znieť aj takto. Prišlo to ako pekný, trúfalý nápad, priznám sa, že som tomu zo začiatku príliš neverila. Teraz, pár dní po otvorení, si vravím, že mi to už teraz prinieslo toľko pekného, že tento svoj krok nemôžem ľutovať. Je to úžasný pocit – vedieť, že do Banskej Bystrice prinášame niečo, čo tu chýbalo, a čo tu ľudia naozaj chcú. A tá práca navyše ma baví. Ak sa zíde skupina ľudí, ktorí sa dokážu dohodnúť, snažia sa hľadať kompromisy a majú úprimnú túžbu prinášať krásno, je to veľké šťastie. A my sme sa takto našli.

V: Táto myšlienka ma okamžite nadchla a absolútne som o jej úspechu presvedčená. Považujem to skôr za výzvu, ako za riziko. My sme ju prijali, veríme jej, a veríme aj našim zákazníkom.

Kníhkupectvo je aj priestorom pre diskusie. FOTO - Artforum
Kníhkupectvo je aj priestorom pre diskusie. FOTO – Artforum

V Banskej Bystrici je viacero kníhkupectiev. V čom bude vaše Artforum iné? Akú potrebu Bystričanov má ambíciu naplniť?

V+Z: Artforum je vo všeobecnosti veľmi zaujímavý „projekt.“ Spája umenie, knihy, komunitu. Je príjemným miestom stretnutí ľudí, aj literatúry. Má dlhú tradíciu a ako povedal krstný otec nášho kníhkupectva, zakladateľ Artfora Vlado Michal, keď sa pred niekoľkými rokmi „Artforaci“ rozhodovali, v akom meste otvoriť ďalšiu pobočku Artfora hneď po Košiciach a Bratislave, rozhodnutie padlo na Banskú Bystricu. A hoci pred troma rokmi zaniklo, jeho myšlienka pretrvala a my sme ho oživili ako samostatný podnik. Špecifické je však tým, že za jeho zrodom stojí spoločenstvo ľudí. Mladí, akční jednotlivci, ktorých spája láska ku knihám, človečenstvu, aj k tomuto mestu.

V: Do Banskej Bystrice sa vraciam často a rada. Spája ma s ňou nie len práca, ale aj mnohí skvelí ľudia, ktorí sa stali súčasťou mojich dní. Aj preto je pre mňa dôležité, aby všetci, ktorých na svojich cestách stretávam, videli za týmto mestom aj iný príbeh, akým je „povesť o našom kraji.“ Artforum som si obľúbila počas štúdií na univerzite v Bratislave. Keď sa do svojho hlavného mesta vraciam a dohadujem si schôdzku, neraz je v „Artfore na Kozej.“ Chcela by som, aby sa časom obľúbeným miestom stretnutí v Banskej Bystrici stalo „Artforum na Dolnej.“ Úprimne verím, že sa nám to podarí, spoločne s našimi zákazníkmi. Bez nich by Artforum nebolo ničím výnimočné. Považujeme ich za ľudí, ktorým záleží.

Zuzka, ty v Artfore aj pracuješ. Aké to je – chodiť každé ráno do práce do Artfora?

Odpoviem veľmi stručne – je to splnený sen.

Obe ste bývalé študentky Sokratovho inštitútu, rovnako ako ďalší vaši spoločníci v kníhkupectve. Je to náhoda?

V+Z: Myslím, že to nie je náhoda, že sme sa tam takto stretli. Dokopy je až päť „Sokraťákov“, ktorí inštitút absolvovali alebo ho momentálne študujú, a sú zároveň zakladateľmi či spoločníkmi/čkami v kníhkupectve. Všetci máme radi kvalitnú literatúru a akúsi pridanú hodnotu, ktorú Artforum dáva. A tými sú výnimočná atmosféra, pohoda, skvelý a široký výber toho, čo je dobré, krása, ktorú možno nájsť nielen v knihách, ale aj filmoch, hudbe zápisníkoch, diároch a pohľadniciach. Jednoducho, všetko, čo máme radi, pokope, a v našom prípade sústredené v jednom malom, útulnom priestore.

Bystrické Artforum znovuotvorila partia aktivistov. FOTO - Artforum
Bystrické Artforum znovuotvorila partia aktivistov. FOTO – Artforum

Akú knižku ste si vy osobne presadili do ponuky Artfora, lebo sa vám páčila? Prečo sa vám páčila?

Z: Ach, to je ťažká otázka. V Artfore budeme mať toľko knižiek, ktoré mám rada, a ktoré sme objednávali spoločne, pretože sa nám páčia, že asi nie je jedna jediná, ktorú by som si musela presadzovať. Pri viacerých som sa ale veľmi jednoznačne vyjadrila, že ich musíme mať. A to napr. Expedície a Listy Oľge od Jula Satinského. To sú neuveriteľne krásne knihy – krásna je podoba, v akej vyšli, krásny je obsah, ktorý pohladí dušu. A my chceme našimi knižkami pohladiť veľa duší.

V: Práve som dočítala knihu do škandinávskeho autora o starčekovi, ktorý vyskočil z okna, keď dovŕšil svoj stý rok a odvtedy zažil veľa krásnych ale aj nezmyselných a nepredvídateľných okamihov. Cez to všetko sa cez spomienky vracal do svojho bohatého a dobrodružného života. Knižku som si pred časom požičala od priateľky. Prečítala som ju, a prišla som na to, že chcem túto knižku darovať. Aby bolo jasné, že „všetko je, tak ako je, a bude tak, ako má byť.“

V Banskej Bystrici sídlia aj veľmi podivné médiá. Prečo ich ľudia počúvajú? Čo by sa mohlo stať, aby čítali knihy, ktoré im ponúkate, a počúvali, čo im chcete povedať vy?

V: Médiá majú dnes obrovskú silu. A hoci je ich vplyv neodškriepiteľný, ich hodnovernosť je rôzna. Takéto médiá však nie sú len tie rozhlasové, a nie sú len v Banskej Bystrici. Vo všeobecnosti si myslím, že aj médiá podliehajú zákonom trhu a teda a ich produkt je v prvom rade obrazom svojho zákazníka, v tomto prípade poslucháča. Možno je na mieste sa opýtať, čo sa stane s nami, ak budeme ponúkať literatúru, akú budú chcieť naši zákazníci čítať, alebo čo sa stane, ak to neurobíme, a budeme predávať len literatúru, ktorú čítame my. Ja totiž pripúšťam, a dokonca ma teší, ak sú medzi našimi zákazníkmi poslucháči rôznych médií. Aj tých, ako ich nazývaš, podivných. Za tohto predpokladu sú možno aj nejakí naši zákazníci podivní a môžu nám nastavovať zrkadlo, tak, ako ho môžeme nastavovať aj my rôznym mienkotvorným živlom. Pretože tam vzniká priestor na diskusiu a aj o tom, myslím si, je Artforum tiež.

Z: Sídli tu napríklad Slobodný vysielač a teší sa veľkej podpore. Počúvajú ich preto, lebo majú právo voľby, a preto, lebo sa tieto médiá navonok prezentujú ako alternatíva k mainstreamu. Mainstreamové médiá sú podľa nich financované Američanmi, sú protiruské, šíria len proamerickú propagandu a stojí za nimi (okrem iných) aj homolobby. Aby takíto ľudia zmenili svoj náhľad na svet, museli by prestať mať konšpiračnú mentalitu. Museli by prestať uvažovať v rovine toho, že všetci sme len bábky vo svete, ktorý je ovládaný tými mocnými, najčastejšie Židmi či iluminátmi. Museli by opäť získať svoj vlastný úsudok (ak ho niekedy mali) a nebyť tak ľahko ovplyvniteľní tým, čo šíria podivné weby a periodiká, ktoré vyvolávajú v ľuďoch paniku, strach a nenávisť.

Aký máte sen pre Banskú Bystricu? Čo podľa vás potrebuje najviac?

V: Čítať, dýchať, otvoriť sa, a hlavne, byť sama sebou.

Z: Zbaviť sa hnedej.

V novootvorenom Artfore na Dolnej ulici 48 v Banskej Bystrici nájdete kvalitnú literatúru, výborné tituly zo slovenskej, českej a svetovej beletrie, čerstvé, ešte horúce novinky. Na svoje si prídu aj fanúšikovia fantasy či filozofie. Okrem toho tam nájdete aj krásne zápisníky od dizajnérov pracujúcich pod značkou Remini či od lokálnych výrobcov. Artforum v Banskej Bystrici ponúka útulné prostredie, dobré knihy a iný, skutočne priateľský prístup k zákazníkom a zákazníčkam.

Viac informácii nájdete na: https://www.facebook.com/artforumbb/

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Kľúčové slová:

aktivizmus, kultúra, neonacizmus, rozhovor

Ďalšie články od autora:

Viedol Sokratov inštitút, je šachový veľmajster a vyštudovaný evanjelický teológ.