Indonézske pralesy horia aj pre naše sladkosti

Podpaľovanie pralesov pre získavanie pôdy pre monokultúrne plantáže sa tento rok vymklo v Indonézii spod kontroly. Počas štyri mesiace trvajúcich požiarov zhorelo 1,7 miliónov hektárov lesa. Ten sa podpaľuje predovšetkým pre produkciu palmového tuku, ktorý dnes nájdeme vo väčšine bežných potravín a kozmetike.

Nie blesk, či iskra od odhodenej cigarety, ale úmyselné podpálenie pralesa pre získanie pôdy pre monokultúrne plantáže bolo dôvodom pre rozsiahle požiare, ktoré už štyri mesiace sužujú Indonéziu. Dym z nich pritom zahalil aj okolité štáty.

Predstavte si, že by na Slovensku chceli firmy vypestovať viac zemiakov, rozhodli by sa preto vypáliť veľkú časť tatranských lesov. Nepredstaviteľné? U nás áno, v Indonézii je to bežná prax už zhruba dve desiatky rokov. Producenti lacného palmového oleja a dreva na spracovanie sa neštítia ani kontroverzných praktík a skorumpovaná indonézska vláda na nich nemá alebo nechce mať dosah.

Až po štyroch mesiacoch ohňov, počas ktorých bolo zničených 1,7 milióna hektárov lesa, vydala nariadenie, podľa ktorého sa rašelinisko nesmie premeniť na plantáž palmy olejovej a vypálené plochy musia byť opätovne zalesnené. Otázne však je následné dodržiavanie tohto nariadenia, ktoré zatiaľ nemá určené žiadne sankcie.

Indonézska polícia vyšetriu miesto činu: Na zhorené ostatky lesa a rašeliniska v blízkosti Nyaru Menteng Orangutan Sanctuary severny od Palangkaraya na centrálnom Kalimantane boli zasadené sadenice palmy olejovej. FOTO - Ardiles Rante / Greenpeace
Indonézska polícia vyšetruje miesto činu: Na zhorené ostatky lesa a rašeliniska v blízkosti Nyaru Menteng Orangutan Sanctuary severny od Palangkaraya na centrálnom Kalimantane boli zasadené sadenice palmy olejovej. FOTO – Ardiles Rante / Greenpeace

Rašelina znásobuje emisie

V Indonézii sa pre získanie novej pôdy pre plantáž prales vysuší a podpáli. „Umelo zakladané ohne nie sú v Indonézii ničím novým. Drobní farmári sa už po celé desaťročia týmto spôsobom zbavujú vegetácie zo svojich polí, prípadne ich takto rozširujú na úkor tropického pralesa. Problémy nastávajú v momente, keď sa od horiacej vegetácie, zvlášť v suchých rokoch, chytí aj pôda bohatá na rašelinu – vysušovaniu rašelinísk pritom napomáhajú aj odvodňovacie systémy kanálov,“ píše na svojom blogu klimatológ Jozef Pecho.

Pralesy stojace na rašeliniskách sú najmä po vysušení cez odvodňovacie kanály veľmi ťažko uhasiteľné a zároveň sa z nich uvoľňuje oveľa väčšie množstvo skleníkových plynov, ako pri iných lesných požiaroch. „Je celkom jasné, že pre stabilitu klimatických podmienok na Zemi je nevyhnutné, aby na organický uhlík bohaté substráty, ako rašelina či permafrost, ostali doslova nedotknuté a pod zemou. Skutočnosť je ale taká, že sa deje pravý opak, a ľudia tomu významne napomáhajú,“ píše Pecho.

Táto rýchla a lacná metóda získavania pôdy má za následok obrovské množstvo emisií CO2, ktoré zhoršujú globálne otepľovanie prejavujúce sa aj u nás doma. Indonézia sa práve kvôli odlesňovaniu stala šiestym najväčším svetovým producentom skleníkových plynov. Od vypuknutia požiarov, ktorých organizácia Global Forest Watch napočítala až 127-tisíc, však za deň Indonézia pridala do atmosféry toľko skleníkových plynov, ako celé USA. Spolu s emisiami z požiarov sa tak tento rok v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov posunula zo šiesteho na štvrté miesto.

Zábery na Borneo zo satelitov NASA. FOTO - http://earthobservatory.nasa.gov/IOTD/view.php?id=86681
Zábery na Borneo zo satelitov NASA. FOTO – NASA

Orangutány a tigre prichádzajú o teritórium, ľudí dusí dym

Dostatočný dôvod, aby nás trápilo, čo sa deje na druhej strany planéty? Ak nie, určite zaberú zvieratká. Ohrozené orangutány, tigre a nosorožce prichádzajú pre požiare o svoje prirodzené teritórium. Tigrov sumatranských je pritom na svete už len 400, nosorožcov menej ako 100. Mnohé z nich zahynú v požiari, iné utekajú od ohňa bližšie k ľuďom, kvôli čomu im hrozí smrť.

Od začiatkov požiarov sú už známe prípady, kedy tiger v snahe zohnať potravu napadol dedinčanov, za čo ho neskôr zastrelili. Orangutány to v Indonézii nemali ľahké ani pred požiarmi – ich obľúbenou pochúťkou totiž sú mladé výhonky olejových paliem. Pre plantážnikov sú teda škodcami a tak sa ku nim aj správajú.

Mnohí Indonézania už niekoľko mesiacov nevideli modrú oblohu. Pre rozsiahle požiare, ktoré sa plantážnikom podarilo spustiť, je ich krajina zahalená dymom. Respiračné problémy hlási už viac než pol milióna ľudí, hustý dym však spôsobuje aj potraty či predčasné úmrtia starších ľudí.

Recent clearance of orangutan habitat inside the PT Globalindo Alam Perkasa Estate II palm oil concession in Kotawaringin Timur, Central Kalimantan. PT GAP II is a subsidiary of Musim Mas.
Z pralesov sa stávajú monokultúrne plantáže. FOTO – Ulfet Ifansasti / Greenpeace

Čo môžete spraviť vy?

„Posledných 10 rokov upozorňujeme spoločnosti, aby prestali likvidovať ohrozené rašeliniská a lesy, ktoré vytvorili podmienky práve pre tieto katastrofálne požiare,“ hovorí za environmentálnu organizáciu Greenpeace Miroslava Ábelová. Vyzývajú indonézskeho prezidenta ako aj spoločnosti ktoré sú súčasťou biznisu s palmovým olejom, aby spoločne začali konať a zabránili tomu, aby sa podobná kríza opakovala. „Odlesňovanie a intenzívne plantážové pestovanie plamy olejnej neekologickým spôsobom, prispievajú k pôdnym eróziám, strate rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov a klimatickej zmene,“ hovorí Ábelová.

Pýtate sa, čo môže spraviť Slovák, aby sa takáto situácie už neopakovala? „Slovenský občan má viacero možností. Tá prvá, najaktuálnejšia je, že môže podpísať našu medzinárodnú petíciu, v ktorej vyzývame indonézskeho prezidenta a spoločnosti, ktoré obchodujú s palmovým olejom, aby spoločne zabránili deforestácii a likvidácii ohrozených lesov a rašelinísk, ktoré sa stali základom pre katastrofálne požiare,“ hovorí Ábelová.

Druhou možnosťou je nekupovať produkty s palmovým tukom a z dreva z dažďových pralesov. Vyhnúť sa produktom s obsahom palmového tuku nie je však jednoduché. Kvôli svojim všestranným vlastnostiam a nízkej cene je dnes už takmer vo všetkom. Nájdete ho vo väčšine spracovaných potravín, sladkostiach aj kozmetike. Environmentálne organizácie tlačia na svetových najväčších producentov ako Nestlé, PepsiCo, Colgate-Palmolive, Procter and Gamble a iné, aby sa palmového tuku zriekli alebo používali len ten, ktorý má certifikovaný pôvod. Ten by mal zaručiť, že pre jeho dopestovanie neboli podpálené žiadne pralesy. Tu nájdete zoznam výrobkov, ktoré obsahujú palmový tuk: http://stoppalmovemuoleji.cz/bspo.php

„Pokiaľ ide o výrobky z dreva, treba hľadať výrobky s označením FSC – Forrest Stewardship Council – čo je platforma, v ktorej sú výrobcovia, ktorí nepoužívajú drevo z ohrozených pralesov,“ hovorí Ábelová.

Pomoc uvítajú aj v rezerváciách pre orangutány, tigre a iné zvieratá, ktoré prišli o svoje prirodzené teritórium či rodiča. Môžete si ich napríklad symbolicky adoptovať.

Ako sa dostane palmový tuk z pralesa vo vašej domácnosti? Pozrite si interaktívne spracovanie jeho príbehu v denníku The Guardian.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Pošlite na pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.