Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy stratégiami nezvládneme

Sme majstrami v podpisovaní stratégií, ktoré pekne vyzerajú v médiách. Realita však ich cieľom často odporuje. Výsledkom Stratégie adaptácie na zmenu klímy tak je, že sa ďalej veselo asfaltuje, rúbu sa lesy, stavia sa na svahoch vinohradov a nedostatočne sa chránia vodné zdroje. Stratégie nás však nezachránia, treba pristúpiť ku konkrétnym krokom.

Asi každý pozná porekadlo „zamiesť niečo pod koberec“.  Špina ostáva, len ju pod kobercom nevidíme. Problémy sa nevyriešia, ak nepristúpime ku konkrétnym opatreniam a špinu spod koberca nevymetieme. Inak nám nepomôže ani množstvo pracovných skupín či schválených stratégií a akčných plánov.

Nedávna prietrž mračien s extrémnymi zrážkami, zaplavenými ulicami či podchodmi poukázala na to, na čo klimatológovia a ďalší odborníci upozorňujú už dávno. Zmena klímy sa prejaví nielen zvýšenou teplotou (tak ako to jednoznačne vyplýva z termínu „globálne otepľovanie“), ale aj nerovnomernosťou v zrážkovej činnosti, ktorej intenzita vzrastá so zvyšujúcou sa teplotou. Podobné návalové dažde tak môžeme očakávať stále častejšie.

O tom, aké dôsledky bude mať zmena klímy, sme sa mohli dozvedieť už v roku 2014 v Národnej stratégii adaptácie na zmenu klímy.  Stratégia pomenúva problémy, vysvetľuje ich príčiny, upozorňuje na dopady zmeny klímy v rozličných oblastiach a navrhuje rámcové riešenia.

Ku stratégii postupne pribúdajú akčné plány. Na jar sme na Slovensku schválili Akčný plán boja proti suchu, medzi tým sa nesmelo začalo pracovať na Akčnom pláne k Stratégii adaptácie. Popri tom vznikla aj „Envirostratégia“. A v samotnom meste Bratislava máme schválenú nielen Stratégiu adaptácie, ale aj Akčný Plán k tejto Stratégii…

bratislava-dazd
FOTO – flickr.com/davide lonigro

V mestách by sa tak mali začať objavovať zelené strechy, zvyšovať sa podiel zelene a stromov, asfaltový povrch by sa mal meniť za priepustný, namiesto posielania dažďovej vody do kanalizácie by sa mala zadržiavať v mieste spadnutia v dažďových jazierkach a záhradách alebo sa nechávať vsakovať do terénu.

Aký je však skutočný výsledok všetkých týchto dokumentov? Ďalej sa veselo asfaltuje (a to nielen komunikácie, ale aj nábrežia a iné spevnené plochy pre peších), stavajú sa nové sklenené mrakodrapy či sklady na úrodnej pôde, v svahovitých terénoch viníc vyrastajú nové obytné štvrte, rúbu sa lesy, miznú pôvodné záhrady a nedostatočne sa chránia vodné zdroje.

Naozaj si stále myslíme, že nás zachránia stratégie, ktorých počet veselo narastá každým rokom, ale končia zabudnuté v šuflíkoch?

Ďalšie články od autora:

Vyštudovala záhradnú a krajinnú architektúru a doktorandské štúdium absolvovala v odbore urbanizmus na Fakulte architektúry STU. Venuje sa predovšetkým ochrane životného prostredia, zelene a biodiverzity v mestách a ich adaptácii na zmenu klímy. Pôsobí v OZ REC Bratislava.