Kiskov odkaz je pozitívny

Reakcia na článok Martina M. Šimečku

Martin M. Šimečka v článku „Čo nám odkázal prezident“ označil odchod Andreja Kisku za dvojnásobnú škodu. Škoda vecná je to preto, lebo Kiska je dobrý prezident a pravdepodobne sa ním mohol stať znovu. V tomto bode sa so Šimečkom zhodnem.

On však píše ďalej o škode symbolickej: „Politika je vec verejná, služba verejnosti má z jej podstaty prednosť pred službou rodine.“

Je krajina viac ako rodina, či naopak?

V koľkých filmoch sme už videli scénu s rodičom, ktorý sa zúfalo snaží stihnúť školské predstavenie svojho syna či dcéry? Záleží len od žánru filmu, či sa pri scéne smejeme, alebo sa nám hrnú slzy do očí, keď prežívame zúfalstvo hlavnej postavy.

Každý z nás má viacero rolí a tie mnohokrát na seba narážajú. Zlaďovanie záväzkov voči vlastným deťom a našej práci mnohí prežívame každodenne.

Podľa čoho rozlúsknuť súperiace povinnosti? Jedným z hlavných kritérií je podľa mňa nahraditeľnosť. Kiska je dobrý prezident a možno si najbližšie zvolíme horšieho. Ale možno si zvolíme lepšieho či lepšiu – to dnes nevieme. V každom prípade prezident Kiska je nahraditeľný. Otec Andrej Kiska nahraditeľný nie je. Preto nesúhlasím so Šimečkovým tvrdením, že „služba verejnosti má z jej podstaty prednosť pred službou rodine.“ Nie, najväčšiu zodpovednosť máme práve voči našim najbližším.

Platí teda opak, že služba rodine má z jej podstaty prednosť pred službou verejnosti? Filozoficky si myslím, že áno, ale je to abstraktná otázka. V žiadnom prípade netvrdím, že dobrý rodič je iba ten, ktorý všetok svoj čas venuje rodine. Modelov rodičovstva je veľa a každý sa rozhoduje v rámci svojich možností. Niektorí rodičia trávia veľa času v práci a zároveň môžu dať deťom dostatok lásky, pozornosti a dobré zázemie.

Reálny život nie je križovatka hlavnej a vedľajšej cesty. Je to séria rozhodnutí. Pri spore dvoch hodnôt odpovede nebývajú čierno-biele, záleží od okolností. Avšak v súčasnosti nebojujeme o záchranu Slovenska pred diktatúrou. Ani nenastala žiadna hraničná situácia, v ktorej by Kiska musel preukázať zachovanie morálnej integrity.

My nevieme detaily o rodinnej situácii Kiskovcov. Ani nemáme nárok vŕtať sa im v súkromí. Avšak, ak je pre ich rodinu jeho aktívnejšia prítomnosť doma dôležitá, považujem to za dostatočne legitímny dôvod vzdať sa ďalšej možnosti prezidentovania.

Predstavme si ženu prezidentku

Predstavme si, že by sme namiesto Kisku mali rovnako úspešnú prezidentku. Keď nastupovala do úradu, mala dve deti v základoškolskom veku. Počas pôsobenia v úrade sa jej narodilo tretie dieťa. Pred ukončením funkčného obdobia sa rozhodla druhýkrát už nekandidovať, aby sa mohla viac venovať rodine.

Pohoršoval by sa niekto nad tým? Čítali by sme horlivé vyjadrenia o tom, že jej primárna zodpovednosť je vo verejnej funkcii? Pokiaľ odpoveď znie nie, nemali by sme súdiť ani odchod Andreja Kisku. Nevidím dôvod, aby sme záväzky v práci a v rodine hodnotili pri mužoch a ženách odlišne len preto, lebo to tak bolo v minulosti.

Kiskov odchod dáva pozitívny signál o práci politika

Milan Šimečka tvrdí, že Kiska „nás navádza k tomu, aby sme službu verejnosti nechápali ako vyšší a záväzný princíp hodný osobnej obete, ale poňali ju ako súčasť osobného príbehu, ktorý má vždy prednosť pred zodpovednosťou voči celku.“ To však má aj pozitívny význam.

Na Slovensku sa veľa hovorí o tom, aby do politiky išli aj slušní ľudia. Ľudia, ktorých hlavné ciele nie sú peniaze a moc, ale ako odborníci v určitej téme vstupujú do správy veci verejných s víziou zmeny a ochotou niesť zodpovednosť.

Aké vzory v politike vidíme? Väčšina politikov sa svojich stoličiek drží zubami-nechtami, až kým ich z nich nevykopnú. Keď stratia svoju predošlú pozíciu, odchádzajú ako odvrhnutí športovci po dopingovom škandále.

Keď budeme politiku vykresľovať ako osobnú obetu a budeme tvrdiť, že politik stráca právo slobodne sa rozhodnúť, kedy odísť, odrádzame tým ľudí, ktorí nechcú svoj život redukovať na mocenské boje. Keď budeme mužom vo vysokých funkciách vyčítať ich ochotu znižovať svoju pozíciu v prospech rodiny, prispievame k vylučovaniu žien z verejných funkcií.

Politika, ako každé iné povolanie, má svoje špecifiká, svoje výhody a nevýhody. Kiska ukázal, že úspech nie je to jediné v živote politika. Človek môže istý čas úspešne napĺňať rolu prezidenta, ale naďalej zostáva aj otcom, manželom, človekom s príbehom, ktorý sa môže verejne angažovať aj inými spôsobmi. Takýto obraz politiky môže byť oveľa prijateľnejšie aj pre ďalších slušných ľudí.

Už túto stredu zavítajú do záhrady Búdka 22 vzácni hostia: novinár Martin M. Šimečka, Biela vrana Simona Rudavská a sociologička Tina Gažovičová a budú diskutovať o tom, čo by sa stalo, keby ľudia ochotní sa obetovať pre vyšší cieľ neexistovali. Čo má mať prednosť – krajina alebo rodina? Príďte sa zapojiť do debaty! Vstup je voľný vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.

Viac info: https://www.facebook.com/events/226775271241294/

Ďalšie články od autora:

Sociologička, analytička a lektorka. Odborne sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu, odbúravaniu predsudkov a multikultúrnym spoločnostiam. Pochádza z Bratislavy, žila opakovane v zahraničí a od roku 2017 býva s rodinou v Zaježovej.