Sklo sa dá recyklovať donekonečna. Boli sme sa pozrieť, ako sa to robí

V Nemšovej už viac ako sto rokov fungujú sklárne. Dnes z prírodných surovín a vyzbieraného odpadového skla nielen zo Slovenska vyrábajú obaly na nápoje a potraviny.

Sklo. Jeden z materiálov, ktoré ľudstvo používa najdlhšie. Už počas neolitu rozpoznali ľudia praktické vlastnosti skla z prírodných sklených hornín, ktoré používali ako nástroje. V Mezopotámii v 3. tisícročí pred naším letopočtom vynašli majstri techniku na jeho výrobu. Inšpirovali sa zrejme v prírode, kde sa z kremičitého piesku môže vytvoriť napríklad po údere blesku či sopečnej erupcii.

Najstarší recept na výrobu skla pochádza z roku 658 pred naším letopočtom z knižnice asýrskeho kráľa: „Vezmi 60 dielov piesku, 180 dielov popola z morských rastlín a 5 dielov kriedy.“ Tento recept dodnes nebol prekonaný – sklo sa stále vyrába z kremičitého piesku, uhličitanu draselného a vápenca.

vetropack
Sklárne Vetropack v Nemšovej. FOTO – KH

Slovenské sklené obaly pochádzajú z malého mestečka na Považí – z Nemšovej – kde sa sklo vyrába už od roku 1902. Najprv to boli cylindre na lampy, neskôr prišli na rad aj iné výrobky a v 70. rokoch tu zaviedli aj systém recyklácie skla. Dnes produkujú obaly, v ktorých si kúpite aj mnohé potraviny a nápoje.

Sklo v Nemšovej tavia dva taviace agregáty. Denne vyrobia viac ako 2 milióny nových výrobkov, čo ročne predstavuje približne 150-tisíc ton skla. Vlastníkom závodu je švajčiarska firma Vetropack, ktorá vyrába a recykluje sklo v 7 európskych krajinách.

Skla na Slovensku vytriedime málo

Skúste mi povedať, čo je to sklo,“ začína exkurziu konateľ Vetropacku, chemik Milan Kňážek, ktorý v závode pôsobí už od roku 1987. Odpoveď nás prekvapí: „Sklo je kvapalina, ktorá má takú viskozitu, že sa  navonok javí ako pevná látka.“ Na rozdiel od kryštalických látok mu chýba pravidelná kryštalická mriežka. Sklo je veľmi stabilná látka a na rozbitie jeho štruktúry je potrebné veľké množstvo energie – preto sa musí taviť pri veľmi vysokej teplote. V štruktúre skla sú medzery, cez ktoré môže prechádzať svetlo, vďaka čomu je priesvitné. V medzerách štruktúry sa môžu nachádzať atómy rôznych prvkov, ktoré určujú vlastnosti alebo farbu daného typu skla. Nie je totiž sklo ako sklo – úplne iné je sklo varné, sklo laboratórne, či sklo obalové.

Práve atómová štruktúra skla umožňuje, že ho môžete hocikoľko recyklovať bez pridania nových surovín. „Sklo je jediný materiál, ktorý môžete donekonečna recyklovať bez straty akýchkoľvek chemických, fyzikálnych, hygienických alebo kvalitatívnych zmien. V tomto je jeho obrovská výhoda oproti plastovým obalom,“ vysvetľuje Kňážek. Jednoducho ho roztavíte a po vytvarovaní znova schladíte.

Na Slovensku je Vetropack jediný recyklátor obalového skla. „Čo sa týka recyklácie, patríme na Slovensku, bohužiaľ, medzi lajdákov. Sme hlboko pod priemerom Európy, recyklácia skla u nás dosahuje mieru okolo 50 %, pričom priemer v Európe je okolo 70 %,“ hovorí Kňážek. Pritom práve sklo ľudia na Slovensku vraj triedia najviac. „Avšak je ho u nás hrozne málo, ľudia nakupujú málo výrobkov v skle,“ tvrdí Kňážek.

Vo Vetropacku preto musia odpadové sklo nakupovať aj zo zahraničia a pridávať ešte primárne suroviny, aby mali z čoho ekonomicky vyrábať. „Ročne zrecyklujeme približne 90-tisíc ton skla, pričom 50-57 tisíc pochádza zo Slovenska,“ hovorí Kňážek. Štatistiky ukazujú, že sklo tvorí v priemere 10 % zmesového komunálneho odpadu a problémom takisto je, že sa časť vytriedeného skla vyváža do zahraničia. Vo Vetropacku by pritom vedeli spracovať všetko vyzbierané slovenské sklo. Kapacita triediacej linky vo Vetropacku na sklený odpad je až 120 000 ton za rok.

Do bezfarebného skla tak v Nemšovej pridávajú okolo 40-45 % črepov, do farebného približne 75 % črepov. „Radi by sme aj do bieleho dávali viac percent recyklátu, ale jednoducho ho niet. Buď je to tým, že sa pomieša medzi farebné sklo alebo ho jednoducho ľudia toľko nekupujú,“ hovorí Kňážek. Na Slovensku sa vo väčšine obcí zbiera sklo všetkých farieb do jednej nádoby a črepy sa tak pomiešajú. Od seba ich oddeľuje optická linka, ktorá dokáže spomedzi farebných vytriediť približne 70 % bielych črepov.

recyklacia-skla
Milan Kňážek ukazuje na kopu bielych črepov. Spomedzi farebných vie optická linka vytriediť zhruba 70 % bielych črepov. FOTO – KH

Čím viac črepov z odpadu sa na výrobu nového skla použije, tým je ekologickejší celý proces výroby. Prítomnosť recyklovaných črepov vo vsádzke na výrobu nového skla znižuje emisie oxidov dusíka, oxidov síry, CO2 a spotrebu energie na tavenie skla. Usporí sa teda materiál a teplota v peci nemusí byť taká vysoká – opätovné roztavenie skla si vyžaduje o 2-3% menej energie na každých 10% črepov vo vsádzke, ako jeho výroba len z prírodných materiálov.

Drobné nečistoty a etikety zhoria pri tavení

Prichádzame na miesto, kam vyseparované sklo privážajú kamióny. Obrovské boxy sú poloprázdne. „Vidíte? Je tu toľko skla, že nevieme, čo s ním,“ ironicky poznamenáva Kňážek. Vytriedeného skla sa k nim dostáva tak málo, že musia znižovať percento podielu recyklátu vo vsádzke a nakupovať drahé črepy zo zahraničia, odkiaľ musia zbytočne cestovať a odpad z črepov ostáva na Slovensku.

recyklacia-skla
Vytriedeného skla sa do Nemšovej dostáva zo Slovenska tak málo, že ho musia nakupovať zo zahraničia. FOTO – KH

Problémom je takisto čistota materiálu. V kope sklených črepov vidíme aj plastové fľaše, no nájdu sa tu aj detské plienky, staré topánky a všeličo iné. Všetok odpad vyberajú spomedzi skla triediaci pracovníci na linke. Samotné etikety či zvyšky horčice sklu pri recyklácii nevadia. Kovy sa od skla oddelia a nálepky a malé nečistoty pri teplote tavenia 1600°C zhoria.

Problém pri recyklácii robí skôr to, čo sa podobá na bežné sklo, no má iné vlastnosti – porcelán, bezpečnostné lepené sklo, autosklo, keramika či sklo z klasických TV obrazoviek. Optická triedička s poetickým názvom Clarity presvecuje vytriedené črepy a všetko, cez čo dokonale neprejde svetelný lúč, vyhodí von. Následne triedi sklo na farebné a biele. Celý proces sa zopakuje dvakrát, pričom nič nevyjde navnivoč. Drobné nečistoty sa pomelú na milimetrový prach a pridajú sa do zmesi na sklo. V peci sa pri tavení trocha nečistoty stratí. Keby jej tam však bolo viac, sklo by mohlo nebezpečne praskať.

NA SKLÁDKE SKONČÍ VIAC SLOVENSKÉHO SKLA AKO V NEMŠOVEJ

  • Na Slovensku sa v zmesovom odpade nachádza v priemere 5 % skla
  • To predstavuje 13,39 kilogramov na obyvateľa za rok
  • Na skládkach odpadu tak skončí 72 779,2 ton skla ročne, čo je viac ako 50 až 57-tisíc ton slovenského skla, ktoré ročne zrecyklujú v Nemšovej

Sklárske suroviny zmiešané s upravenými črepmi sa dopravujú na páse do taviacej pece. Taviaca pec sa vyrába ako z lega, bez spojiva, pretože to by sa do skla vyplavovalo. Materiál pece musí vydržať teplotu 1600 stupňov Celzia a čo najlepšie ju izolovať. Aj tak nás hneď po otvorení dverí do budovy omámi horúci vzduch.

Tavenie skla prebieha nepretržite, pričom celý proces sledujú na obrazovke v takzvanom velíne. Na monitoroch vidno veľa grafov, z ktorých si pracovník odpisuje údaje do tabuľky. Dáva pozor, aby nedošlo k požiaru, a tiež, aby teplota zmesi nepoklesla, inak by sklo zatvrdlo. Na obraze z kamery vidíme, ako nad bazénom plnom tekutého skla šľahajú obrovské plamene. „U nás plyn krakujeme, pri vysokej teplote sa zemný plyn rozpadne na uhlík a vodík a potom kúri nielen na povrchu, ale aj do hĺbky,“ vysvetľuje Kňážek.

Fľaša z oranžovej kvapky

Taviaci bazén má rozmery asi 8×12 metrov. Tavenie nikdy nezastavujú a proces beží bez prestávky 10-12 rokov, s výnimkou vymieňania stavby pece. Z bazénu tekuté, do oranžova rozpálené sklo tečie cez kanál do dávkovača. Stroj tekuté sklo dávkuje na kvapky, ktoré veľmi rýchlo padnú do formy tvarovacieho stroja, ktorý vyrobí fľašu alebo konzervový pohár. Tam sa vytvaruje, vyfúka a ihneď putuje na chladenie a kontrolu. Približne osem hodín sa nové sklo taví v peci a zhruba hodinu sa chladí. Samotná fľaša je pritom z kvapky hotová veľmi rýchlo, inak by sklo stuhlo a nedalo sa s ním už pracovať.

recyklacia-skla
Sklo sa taví pri teplote 1600 stupňov.
recyklacia-skla
Tavenie sledujú na monitore.
recyklacia-skla
Roztopené sklo kvapká do formy.
recyklacia-skla
Od kvapky po fľašu za pár sekúnd. FOTO – Kristína Hudeková (4x)

Veľkú časť procesu zvládajú stroje. Jeden zamestnanec odoberá ešte horúce vytvarované fľaše na váhu, aby skontrolovali, či majú dostatočný objem; ďalší kontroluje cez svetelný panel, či v nich nie sú nečistoty alebo prasklinky.

Nedokonalosti kontroluje ešte aj špeciálny skener, ktorý odmeria fľašu na milimeter presne. Nové sklo sa po schladení, povrchovej úprave proti poškrabaniu a kontrole robotickou rukou zoradí na paletu a je pripravené na cestu do plničky.

recyklacia-skla
Fľaše sa asi hodinu chladia, potom putujú na kontrolu.
recyklacia-skla
Fľaše sa podrobne kontrolujú, zlé kusy sa vrátia na opätovné roztavenie.

recyklacia-skla

recyklacia-skla
Cesta fľaše od vyhodenia po opätovné naplnenie trvá asi 70 dní.

Úplne najekologickejšie je používať vratné sklo. To má životnosť v priemere 30 cyklov naplnení predtým, ako ho pošlú na recykláciu, v rámci ktorej sa z neho vyrobí opäť nová fľaša.

Vetropack však vyrába aj ekologické jednorazové fľaše z odľahčeného skla. Tie majú vďaka špeciálnemu spôsobu výroby tenšie steny a nižšiu hmotnosť, z čoho vyplýva nižšia spotreba surovín a menej emisií pri prevoze.

RECYKLÁCIA SKLA

  • Recykláciou jednej fľaše ušetríte energiu rovnú spotrebe práčky počas 10 minút prania

  • Opätovné roztavenie už vyrobeného skla si vyžaduje o 40 % menej energie ako jeho výroba z prírodných surovín

  • Sklo je jediný jednovrstvový obal, ktorý na ochranu potravín a nápojov nepotrebuje žiadne ďalšie vrstvy

  • Pivo sa na Slovensku stále viac balí do plechoviek (44 %) ako do skla (21 %)

Článok vznikol vďaka podpore organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Kľúčové slová:

odpad

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.