Nábytok vyrába zo stromov, ktoré vyrúbali na uliciach Bratislavy. Chce ich tak zachovať ako súčasť miesta, kde rástli

Sochár, dizajnér a výtvarník Richard Seneši bude už v sobotu 19. mája vystavovať expozície značky material basic v rámci pouličného festivalu Whatcity? na Mickiewičke. Jedinečné objekty vytvorené spracovaním vyrúbaných stromov z verejných priestorov v Bratislave sú zároveň pretvorením často absurdných rozhodnutí mestskej samosprávy bezohľadne zasahujúcej do zelene v meste.

V rozhovore Seneši odkrýva estetiku prírodného materiálu a tiež objasňuje vytváranie identity miesta, v ktorom strom rastie. Počas Whatcity? na Mickiewičke budete môcť výstavu nielen navštíviť, ale sa aj osobne porozprávať s autorom vďaka formátu odborných diskusii prebiehajúcich tvárou v tvár.

Už niekoľko rokov sa venuješ spracovaniu dreva do formy nábytku. Každý použitý strom má svoju históriu a v minulosti bol súčasťou navštevovaných lokalít v mestách. Aké myšlienky ťa k tomu podnietila prečo si sa rozhodol práve pre tento druh dreva?

Bratislava v súčasnosti zažíva nebývalo rozsiahly výrub dospelých a mnohokrát zdravých stromov, často motivovaný necitlivou výstavbou alebo individuálnymi záujmami. Čoraz častejšie mi pred očami miznú stromy, ktoré vytvárali môj svet od detstva. Začal som tie stromy dokumentovať a uvažoval som nad tým, ako by som mohol na tento problém poukázať. Dochádza k nenávratnému ničeniu vzácnych prírodných štruktúr a myslím si, že prístup k revitalizácii je prinajmenšom povrchný, hoci za veľké finančné prostriedky. Stromy významne spoluvytvárajú identitu mesta a ich vyrúbanie radikálne ovplyvní charakter prostredia. Vo svojom projekte Material basic chcem v ľuďoch podnietiť uvažovanie nad hodnotou svojho bezprostredného životného prostredia.

Každý objekt vytváram z konkrétneho stromu a k miestu jeho pôvodu odkazujú vyrazené GPS súradnice. Hoci ako jednotlivec nemám možnosť zastaviť túto masívnu likvidáciu stromov, snažím sa predĺžiť ich existenciu vo funkčných objektoch, ktoré môžu ďalej existovať v súkromnom aj verejnom priestore.

material-basic
Richard Seneši. FOTO – Peter Čintalan

V roku 2017 bol strom zo Sadu Janka Kráľa, ktorý si pretvoril v rámci svojej značky material basic na stôl, nominovaným projektom na Národnú Cenu za Dizajn. Chcel by si vytvárať podobné objekty vo veľkom alebo ide naopak o originálne dizajnérske kusy, ktoré si môže zadovážiť len obmedzená skupina záujemcov?

Konferenčný stolík material basic s gps 48.1355826, 17.1053624 som vytvoril z topoľa deltolistého zo Sadu Janka Kráľa v Bratislave. Vďaka svojmu konceptu je jedinečný v porovnaní s inými interiérovými predmetmi. Je to predmet s minulosťou. Človek si môže vytvoriť k nemu vzťah aj prostredníctvom dreva ako takého, keďže vie, ako vyzeralo, keď bolo ešte stromom. Hoci je každý kus originál, cieľom material basic je vytvárať objekty nielen pre jednotlivcov, ale osloviť aj širšiu verejnosť. Predovšetkým projektami, ktoré sú určené pre verejný priestor. Takým je, napríklad, projekt pre novú Autobusovú stanicu Nivy v Bratislave. Ide o unikát, ktorý nemá na Slovensku obdoby: developer hľadal možnosť, ako stromy, ktoré museli byť vyrúbané kvôli výstavbe, namiesto likvidácie citlivo a zmysluplne zužitkovať. Oslovil ma a našou spoločnou ideou je stromy opäť vrátiť na stanicu. Tentoraz už v podobe mobiliára a objektov, pripomínajúcich genius loci tejto rušnej mestskej štvrte. Dnes si už môžu cestujúci posedieť v „dočasnej“ autobusovej stanici na dvoch dvojmetrových laviciach z topoľa čierneho, ktorý rástol v areáli stanice. Súčasťou projektu je aj podrobná vizuálna dokumentácia stromov, i celého procesu výroby mobiliára, na ktorej pracuje fotograf Peter Čintalan.

Stromy významne spoluvytvárajú identitu mesta a ich vyrúbanie radikálne ovplyvní charakter prostredia.

Spracovanie dreva, jeho takzvaná recyklácia a objavenie ďalšieho využitia výrazne pôsobí aj na životné prostredie – snažíš sa v tomto smere aj o vplyv na spoločnosť? Realizuješ prednášky, prípadne workshopy, kde túto myšlienku posúvaš ďalej verejnosti?

Keďže som výtvarník, mojim primárnym spôsobom komunikácie je tvorivá činnosť. Okrem samotných objektov organizujem aj akcie, propagujúce ekologický prístup k materiálovým zdrojom a obnovenie vzťahu človeka k autentickému prírodnému materiálu. Tvorbu v rámci material basic preto vnímam ako formu „materiálového aktivizmu“. Je to môj prostriedok apelu voči neúcte k živej podstate stromu a identite prostredia, ktorým chcem osloviť, podľa možnosti, čo najviac ľudí.

material_basic_lavice_strom Autobusova stanica Mlynske Nivy_gps_48.147072, 17.130507_foto_Peter_Cintalan
Strom z Mlynských Nív na pôvodnom mieste. FOTO – Peter Čintalan
mlynske-nivy-strom
Lavice zo stromu, ktorý na mieste predtým rástol. FOTO – Peter Čintalan

Čo Teba samého fascinuje práve na dreve z hľadiska materiálu? Mnoho dizajnérov sa snaží o vytvorenie nového ekologického materiálu. Výrub lesov je citlivou témou v spoločnosti, preto ma zaujíma, či využívaš len materiál, ktorý je pre mnohých vnímaný ako odpadový alebo aj cielene pracuješ s vybraným druhom stromu na základe jeho štruktúry, farby a odolnosti.

Kvôli objektom material basic nebol nikdy vyrúbaný žiadny strom. Efektivita produkcie a ekologický prístup k materiálovým zdrojom sú neodmysliteľné faktory konceptu. Na výrobu využívam stromy, ktoré smerujú do zberného dvora a sú určené na recykláciu. Ja sa, naopak, snažím zachovať ich prirodzenú podobu a pri tvorbe vychádzam z jedinečnosti každého jedného stromu. Stromy analyzujem a hľadám neštandardné možnosti narábania s drevom. Vytváram predmety z jedného kusu masívu, nepoužívam lepenie, ani spájanie. Experimentujem s rezaním dreva a v dohľadnej dobe uskutočním v tejto disciplíne aj výskum, na ktorý som získal podporu z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.

Dlhodobo ma fascinuje najmä topoľ. Topoľové drevo sa kvôli rôznym „nedostatkom“ nezvykne využívať v štandardnej nábytkárskej tvorbe, pritom tvorí veľké percento likvidovaných drevín v našom regióne. Drevo je chlpaté, nedá sa hobľovať, brúsiť… Ja tieto vlastnosti považujem za nové možnosti, ktoré sa dajú osobitne využiť. Snáď vďaka tomu, že som vyštudovaný sochár, vnímam topoľové drevo ako výtvarný materiál, ktorý ma núti uvažovať novým spôsobom. Zároveň sa snažím nájsť možnosť, ako ho zhodnotiť v dizajnérskej produkcii.

Tvorbu v rámci material basic preto vnímam ako formu „materiálového aktivizmu“. Je to môj prostriedok apelu voči neúcte k živej podstate stromu a identite prostredia.

V sobotu 19. mája bude Mickiewiczova ulica prispôsobená festivalu s názvom Whatcity? na Mickiewičke, kde vystúpiš ako rečník. Čím bude táto prednáška iná a o aké témy sa budeš opierať?

Netradičný formát konferencie Whatcity?, na ktorej sa hostia rozprávajú s návštevníkmi osobne, ma zaujal. Rád by som rozvinul diskusiu o význame stromov pre formovanie vizuálnej identity mesta, o udržateľnom a zainteresovanom prístupe ľudí k prostrediu, v ktorom žijú. Bratislava podľa môjho názoru trpí tým, že jej vývoj a rast je nesystematický a nekoncepčný. Akoby si neformovala vlastnú identitu, ale naopak, strácala na autenticite. To sa týka ako urbanizmu a výstavby, tak aj úpravy prostredia mesta a odzrkadľuje to napokon živelné rúbanie stromov, ktoré desaťročia dotvárali charakter ulíc. Preto by som rád hovoril o významovej hodnote kvalitného dizajnu pre verejný priestor, reflektujúceho genius loci mesta.

Okrem prednášky je možné počas celého dňa navštíviť Tvoju výstavu material basic – čo konkrétne tam návštevníci uvidia? Zároveň je úzko spätá so samotnou Mickiewiczovou ulicou, nakoľko je aj spomienkou na jaseň, ktorý kedysi na ulici rástol. Čo je s jeho pozostatkami dnes?

Pre akciu Whatcity? pripravujem site-specific inštalácie „Parkovacia politika“ a „Pajaseň z Mickiewiczovej“, ktorými reagujem na spomínané témy vizuálnej identity mesta a autenticity urbánneho priestoru. Súčasťou bude aj funkčný objekt vytvorený z mohutného pajaseňa, ktorý pôvodne rástol na križovatke ulíc Mickiewiczova a 29. augusta. Na jeho mieste dnes stojí bytový komplex a mnohí si možno až teraz uvedomia, ako veľmi sa to miesto zmenilo a ako tam ten strom chýba. Pajaseň našťastie stále existuje a ja ho chcem vrátiť späť na „jeho“ ulicu vo forme objektu na sedenie, ktorý stále zachováva charakter stromu. Nebude to neutrálny a štandardizovaný mestský mobiliár, ale objekt, ktorý uchováva pamäť tohto konkrétneho miesta.

pajasen-mickiewiczova
Pajaseň z Mickiewiczovej ulice už nahradil bytový dom.  Seneši ho vráti na ulicu v podobe nábytku. FOTO – google earth

Whatcity? na Mickiewičke svojim spôsobom odkazuje aj na myšlienky Dobrého Trhu, ktorý zastrešuje rovnaký tím – zameriavajú sa na eliminovanie dopravy v centre mesta, sprístupnenie ulice jej obyvateľom, podporu susedských aktivít a priestor na vzájomné spoznávanie sa. Je Ti tento odkaz blízky alebo naopak podporuješ dynamické centrum Bratislavy v jeho súčasnej podobe?

S podujatiami ako Whatcity? na Mickiewičke a Dobrý trh ma spája rovnaké úsilie vzbudzovať u ľudí vnímavosť, citlivosť ale aj zodpovednosť voči prostrediu, v ktorom žijeme. Súčasný spôsob života v rušných mestách smeruje k nevšímavosti a ľahostajnosti verejnosti, s ktorou potom kalkulujú práve tí, ktorí majú možnosť ovplyvňovať a často nezvratne meniť podobu mesta. Príkladom za všetky je nehorázny, arogantný zásah do Mosta SNP. Ale takisto rozsiahle likvidácie alejí urastených stromov v bratislavských uliciach alebo stromoradí z nábrežia, ktoré neoddeliteľne patrili k atmosfére tohto mesta, sa dejú pod rúškom noci a s dešpektom voči obyvateľom, ktorí akoby nemali žiaden nárok vyjadrovať sa ku vzhľadu svojho životného prostredia.

Celý program festivalu na ulici Whatcity? na Mickiewičke nájdete na webe: http://whatcity.sk/mickiewicka/

Ďalšie články od autora: