fbpx
Spoločnosť

Peniaze nie sú všetko. Alebo prečo nemerať úspech pomocou HDP

Je najúspešnejší ten, kto má najviac peňazí? Čo ak tie peniaze zarába len zlomok obyvateľstva a zvyšok žije v biede? Hrubý domáci produkt to nerozlišuje, Happy Planet Index áno. Prečítajte si o ňom viac.

Saamah Abdallah, New Economics Foundation, Londýn

Ján Markoš, Sokratov inštitút

Predstavte si, že sa po rokoch na maturitnom stretnutí opäť zvítate so svojimi spolužiakmi. Spoznávate staré tváre, spomínate – a porovnávate. Kto v živote uspel? Kto nie? A pomocou akých kritérií to rozhodnúť?

Samozrejme, najjednoduchšie by bolo porovnať si kontá alebo výplatné pásky. Kto má najviac peňazí, je najúspešnejší. Ale čo ak nemá žiadnu rodinu? Čo ak si pri podnikaní zničil zdravie? Čo ak nemá žiaden voľný čas, je večne v práci? Predstavte si, že vaša spolužiačka mala päť detí, a ostala doma starať sa o rodinu. Nikdy nemala žiadny príjem. Je preto v živote neúspešná?

Úspech človeka evidentne nemožno hodnotiť len podľa konta. Úspech krajiny taktiež nie. A je preto smiešne a smutné zároveň, že všeobecne uznávaným indexom, podľa ktorého sa posudzuje úspech štátov, je práve HDP.

HDP (Hrubý domáci produkt) je súhrnom hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré krajina za rok vyprodukovala. V prepočte na obyvateľa potom umožňuje porovnávať výkonnosť jednotlivých ekonomík. Švajčiarsko napríklad ročne vyprodukuje tovar a služby za približne 55 000 dolárov na obyvateľa; Slovensko len približne 18 000 USD.

Robert F. Kennedy pamätne povedal už v roku 1968: „Hrubý domáci produkt meria všetko, okrem toho, čo robí život hodnotným.“

Čo HDP nie je schopné zmerať? Nezmeria napríklad, ako je rozložené bohatstvo v krajine. Ak desať ropných magnátov rozprávkovo bohatne na vývoze čierneho zlata a zvyšok krajiny živorí, HDP tento fakt nezachytí. Z pohľadu HDP je jedno, či rúbete les, produkujete cigarety, vytvárate nové technológie alebo distribuujete lieky. Je dôležité, koľko zarobíte, ale nie na čom.

A do tretice napríklad HDP nezachytí služby v komunitách, ktoré sa dejú mimo peňažnej ekonomiky. Ak vám napríklad deti v rámci dobrých vzťahov postráži teta alebo susedka, HDP sa nezvýši. Ak ale nikoho takéhoto nemáte, pretože vzťahy v susedstve nie sú dobré, a musíte si najať opatrovateľku, HDP sa zvýši. Ak si žena sama napečie koláč, je to z pohľadu HDP horšie, ako keď si ho kúpi v cukrárni. Je to ale horšie aj v skutočnosti?

New Economics Foundation v Londýne sme preto vyvinuli iný index, ktorý podáva vyváženejší pohľad na krajiny ako HDP. Nazvali sme ho HPI, Happy Planet Index. HPI berie do úvahy tri ukazovatele: Očakávanú dĺžku života v danej krajine, subjektívny pocit šťastia jej obyvateľov a veľkosť ekologickej stopy, ktorú krajina zanecháva.

HPI = (subjektívny pocit šťastia * očakávaná dĺžka života) / veľkosť ekologickej stopy

A ako vyzerá poradie najúspešnejších štátov sveta podľa Happy Planet index?

HPI
Pre zobrazenie celej mapy kliknite na obrázok.

Na jeho vrchole sú Kostarika, Vietnam, Kolumbia, Belize a Ekvádor. Štáty, ktoré obvykle za príliš úspešné nepovažujeme. Zato krajiny EU či USA obsadili len veľmi priemerné priečky. Ako je to možné? Je HPI len takmer náhodným číslom bez reálneho zmyslu? Alebo sú naše predstavy o úspešnosti krajín pomýlené? Možno je nezmyselným číslom práve HDP?

Je pravda, že ani HPI nepokrýva všetky dôležité aspekty ľudskej spoločnosti. Nepostihuje napríklad, aká je miera demokracie v skúmaných krajinách. Predsa však môže byť relevantnejším ukazovateľom ako jednorozmerné HDP.

Nevýhodou Happy Planet Indexu je, že nastavuje Európe a celému rozvinutému svetu zrkadlo: možno nie sme takí úspešní, ako sme si pôvodne mysleli. To je nepríjemná správa, možno nám ale len naznačuje to, čo sme už dávno tušili. Náš spôsob života nie je najlepší na svete, a nie je ani jediný možný. Máme sa veľa čo učiť od krajín, ktorými máme obvykle tendenciu skôr pohŕdať.

 

Ak sa chcete o Happy Planet Index dozvedieť viac, prečítajte si príručku od New Economics Foundation:

http://www.happyplanetindex.org/assets/happy-planet-index-report.pdf


Saamah Abdallah bude v roku 2015/16 lektorom Sokratovho inštitútu.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Podporilo SlovakAid v rámci grantu SAMRS/2015/RV/1/10 slovakaid

Kľúčové slová:

ekonómia, hdp, hpi, úspech krajiny

Profil autora:

Viedol Sokratov inštitút, je šachový veľmajster a vyštudovaný evanjelický teológ.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner