Prečo mestá strácajú hviezdy?

Svetlo, považované odpradávna za zdroj života, sa stáva ďalšou z hrozieb modernej doby. Všadeprítomné lampy, svetelné reklamy a reflektory vyháňajú z miest hviezdne nebo a rušia spánok ich obyvateľov. Je to nevyhnutné alebo existujú funkčné riešenia?

Tisícročia sa ľudia snažili prekonať temnotu, symbol nevedomosti, neistoty a nekalých úmyslov. Noc bola doménou zlých mocností, ktorých sa bolo treba báť. Potom prišiel Edison a jeho žiarovka ožiarila svet. Dvadsiate storočie sa so svojimi neónmi, žiarivkami a halogénmi stalo skutočným storočím svetla. Ľudia slávili víťazstvo nad tmou a osvetlené veľkomestá sa stali symbolom pokroku.

Ako každý objav a každý pokrok, aj tento ukázal svoje tienisté stránky. Ako prví sa začali sťažovať astronómovia, ktorí mali na presvetlenej nočnej oblohe čoraz väčší problém vidieť hviezdy.

svetelne-znecistenie
Priveľa svetla spôsobuje problémy zvieratám, ľuďom a možno aj stromom. FOTO – pixabay

Svetelné znečistenie

Jav, ktorý zabraňuje vidieť hviezdnatú nočnú oblohu, sa nazýva svetelné znečistenie (ide   o svetlo rozptýlené v ovzduší). Jeho zdrojom je nevhodné osvetlenie, ktoré je nasmerované dohora namiesto na cestu či chodník. Narušený kolobeh dňa a noci však nevadí iba astronómom – negatívne vplýva aj na prírodu, ľudské zdravie a zbytočne vyplytvanou energiou i na životné prostredie.

Prvými svedkami svetelného znečistenia sa stali karety – nádherné morské korytnačky, ktoré každoročne priplávajú na niektoré pláže na Floride, aby tam nakládli tisíce vajíčok. Vyliahnuté mláďatá sa neomylne vydávajú smerom k vodnej hladine. Svetelné zdroje mesta ich však mýlia a sťažujú im orientáciu – mnohé sa vyčerpané plazia po pláži alebo zamieria smerom k mestu, kde nájdu smrť pod kolesami áut alebo zomrú od vyčerpania.

Životodarný melatonín

Svetelné znečistenie nevadí iba hvezdárom – oveľa problematickejšie sú zbytočné obmedzenia a obťažovanie nás všetkých. Nesprávne nasmerované lampy svietia do očí chodcom a vodičom, ktorí pod vplyvom oslnenia zle vidia na cestu a dožadujú sa ešte silnejšieho osvetlenia, ktoré ich ale oslňuje ešte viac.Umelé svetlo

nám umožnilo zotrieť rozdiel medzi dňom a nocou a predĺžiť pracovný deň. Výsledkom je narušenie biologických rytmov, stres, nespavosť a psychické problémy. Lekári sa už viac ako desaťročie vážne zaoberajú nedostatkom tmy počas spánku, ktorý môže viesť až k zvýšenému výskytu rakoviny (hlavne prsníka). Tvorbu dôležitého hormónu – melatonínu, ktorý stimuluje imunitu a má silný antioxidačný účinok, totiž ovplyvňuje intenzita svetla, ktoré brzdí jeho tvorbu, a je citlivý aj na elektromagnetické polia.

Pre zdravý spánok sa preto odporúča nesvietiť si v noci ani cestou na toaletu. Keď už svetlo potrebujete, prichystajte si žltú alebo červenú baterku – tie majú podobnú farebnosť ako oheň a vylučovanie melatonínu nenarúšajú. Určite sa vzdajte modrých a bielych svetiel po 22. hodine a zo spálne odstráňte alebo aspoň úplne vypnite mobil, televízor, laptop a podobné zariadenia. Ak vám do spálne svieti pouličné osvetlenie, požiadajte o jeho odklonenie alebo zaclonenie smerom k vašim oknám, prípadne si dajte do spálne tmavé nepriesvitné závesy.

svetelne-znecistenie
Svetelné znečistenie je najsilnejšie v mestách a ovplyvňuje aj ľudí. FOTO – Nasa

Nočné tance hmyzu

Ešte väčší dopad má však nočné svetlo na živočíchy. Od doby, kedy sa svet rozžiaril umelým svetlom, sa život mnohých zvieracích druhov dramaticky zmenil. Nedostatok tmy narúša život mnohých organizmov a svetelné zdroje inštalované človekom každoročne zavinia smrť miliónov z nich.

Nočný tanec hmyzu okolo pouličného osvetlenia nemá nič spoločné s ich prirodzenosťou a spravidla skončí smrťou. Ako lampy s krátkovlnnou farbou svetla na hmyz pôsobia, skúmali mnohé vedecké štúdie. Nemecká štúdia z roku 2003 zistila, že jedna pouličná lampa dokáže zabiť v priemere až 150 jedincov hmyzu za noc. Philipp Heck, prezident organizácie Dark Sky Switzerland, povedal, že približne 50 000 pouličných lámp v Zürichu zabije viac ako milión jedincov hmyzu za jedinú noc. Vedci dokonca zistili, že aj slabá svetelná reklama zahubí až 350 000 jedincov hmyzu za rok.

svetelne-znecistenie
Jedna pouličná lampa dokáže zabiť v priemere až 150 jedincov hmyzu za noc. FOTO – pixabay

Podobné svetelné „pasce“ významne redukujú počet hmyzu aj jeho druhovú rozmanitosť. V mnohých prípadoch navyše ide o vzácne druhy alebo o druhy dôležité pre reprodukciu rastlín či opeľovanie ovocných stromov.

Umieranie hmyzu trápi zatiaľ iba odborníkov, oveľa väčší ohlas má hromadný úhyn vtákov. Svetelné zdroje namierené na oblohu pletú najmä druhy migrujúce počas noci. Kanadský odborník a zakladateľ  „FLAP – Fatal Light Awareness Program“ Michael Mesure, ktorý sa venuje záchrane vtákov, tvrdí, že svetelné znečistenie spôsobuje, že vtáci sú dezorientovaní svetlom a narazia do výškovej budovy alebo ich zdroj umelého svetla tak popletie, že krúžia okolo, kým nespadnú dolu od vyčerpania. Podľa údajov FLAP zahynie z podobných dôvodov 100 miliónov až miliarda vtákov ročne.

Vtáky žijúce v mestách niekedy reagujú na „svetelný smog“ zmenami životného rytmu. Niektorí z nich spievajú alebo pokračujú v kŕmení mláďat aj v noci. Boli zaznamenané i prípady zimného zahniezdenia. Vyliahnuté mláďatá však umierajú hladom alebo zmrznú.  Zaujímavý je aj vplyv farby osvetlenia – biele svetlo je pre vtáky najhoršie. Zdá sa, že na blízkosť silných svetelných zdrojov reagujú dokonca aj stromy, a to predčasným prebúdzaním sa príliš skoro na jar, oneskoreným opadávaním listov či predčasným úhynom zo stresu z porušenia rytmu dňa a noci.

svetlo-smog
Nesprávne osvietená ulica. FOTO – IDA

Peniaze presvietené do vzduchu

Svetlo, ktoré zbytočne svieti na oblohu, platíme zbytočne. Medzinárodná organizácia pre tmavú oblohu (IDA – International Dark-Sky Association) uvádza, že v USA zbytočne svieti do vzduchu, resp. do smerov, kde to vadí ľuďom a prírode, až 35 % osvetlenia, čo predstavuje 3 miliardy dolárov a 21 miliónov ton CO2 ročne.

Zbytočné svietenie tak svojím nárokom na výrobu elektriny nepriamo prispieva k zvyšovaniu podielu skleníkových plynov v atmosfére a tým ku globálnemu otepľovaniu.

Cesta k náprave

Netreba zhasínať, stačí svietiť iba tam, kde je to naozaj potrebné

Príkladov zlého zaobchádzania s osvetľovaním je mnoho: svetlo, ktoré mieri z pouličného osvetlenia hore – a nie dolu na chodníky; osvetlenie veže kostola tak, že ju „objíma“ zospodu a ďalších 90 % nevyužitého svetla ide do vzduchu; zbytočne silné svetelné zdroje a podobne. Ďalším príkladom sú reklamné plochy, ktoré sú nevhodne osvetľované zdola nahor namiesto zhora nadol. Ich svetlomety často míňajú svoj cieľ a svietia aj mimo plochu bilbordu. Pritom by úplne stačilo svetelný tok vymedziť plechovým tienidlom tak, ako sa to bežne robí v blízkosti okien bytov. Väčšina škodlivých prejavov umelého osvetľovania je dôsledkom neznalosti, nevšímavosti či hrubej nedbalosti. To všetko zbytočne narúša krehkú rovnováhu nočného prostredia. A tú potrebujú rastliny, živočíchy aj ľudia.

Základný princíp je úplne jednoduchý: lampy majú svietiť iba tam, kde je to potrebné – teda dolu pod seba a nie do vodorovných smerov či dokonca nahor. A čo získame tým, že budeme používať iba dobré lampy? Získajú všetci. Oblohu nad sebou, estetickejší vzhľad miest a obcí a príjemnejší život v nich, pokojný spánok, kľudný nočný život zvierat, väčšiu bezpečnosť na cestách, na chodníkoch a horšie podmienky pre zlodejov – keď totiž nebudeme oslnení, uvidíme aj do tienistých zákutí. A všetci tiež ušetríme peniaze.

Mnoho odborníkov vyzýva k rýchlej náprave. Napríklad výmena ortuťových výbojok za sodíkové lampy môže znížiť ich účinok na hmyz až o 90 %. Pritom sodíkové lampy novej generácie majú príjemnejšie zloženie spektra, neoslňujú a naviac sú úsporné. To platí aj pre moderne LED svietidla – avšak iba v prípade, že nevyžarujú do horného pol-priestoru (fully cut-off) a sú nainštalované správne (vodorovne a nie šikmo, ako je častým zvykom). Pri LED svietidlách je najdôležitejšia teplota svetla (tzv. teplá biela max. do 2700 K). Studená biela obsahuje príliš veľa modrého svetla, ktoré spôsobuje narušenie biorytmov deň-noc u ľudí, zvierat a rastlín. Okrem toho nie je nutné na niektorých miestach svietiť celú noc naplno, ale po určitej hodine osvetlenie stlmiť.

Zákony a nariadenia na ochranu nočnej oblohy

Svetová prax jednoznačne ukazuje, že dobre osvetlené cesty a chodníky sa dajú ľahko skĺbiť s tmavou oblohou nad nami. Zákony, ktoré upravujú problematiku svetelného znečistenia, má už americký štát Connecticut aj Kanárske ostrovy, kde platia regionálne zákony o ochrane nočnej oblohy a minimalizácii svetelného znečistenia. Kanárske ostrovy sa vďaka týmto reguláciám stali vyhľadávaným miestom astronómov z celej Európy, ktorí sem chodia pozorovať takmer panenskú nočnú oblohu. V Taliansku platia podobné regulácie v 15 regiónoch od Lombardie cez Toskánsko až po Umbriu a Ligúriu a pokrývajú viac ako dve-tretiny obyvateľstva a veľké mestá ako Miláno, Rím, Benátky, Florencia, Bologna a Neapol.

Jedinečný je zákon o svetelnom znečistení prijatý v auguste 2007 v Slovinsku – ide o asi najkomplexnejší zákon na svete a Slovinci neustále pracujú na nových vyhláškach týkajúcich sa ďalších a ďalších typov svetelného znečistenia (bilbordy, osvetlenie pamiatok, osvetlenie ciest atď.). Napriek predpovediam o tom, že ak sa bude na cestách menej svietiť, zvýši sa počet dopravných nehôd, klesol počet havárií takmer o polovicu. Okrem toho Slovinci ušetrili 40 – 60 % elektrickej energie na osvetľovanie.

Niektoré európske veľkomestá, medzi ktoré patrí aj Londýn, po polnoci zhasínajú osvetlenie pamiatok, lebo v tom čase chodí už veľmi málo turistov. Susedná Viedeň chce do roku 2020 vymeniť do 50 000 bežných lámp za LED svietidlá. Vďaka šetrnej technológii ušetria viac ako 60 % energie. Nová technológia vyžaduje menej údržby a nové LED lampy naviac nevyžarujú svetlo do strán, ale iba smerom dolu. Vďaka tomu vydávajú minimum rušivého svetla a menej prispievajú k svetelnému smogu. Správa národných parkov v USA v spolupráci s medzinárodnou organizáciou pre temnú oblohu (International Dark Sky Association) realizuje ambiciózny program ochrany a zachovania prirodzeného nočného prostredia v národných parkoch.

Regulácia v ďalších mestách a štátoch bude nevyhnutná. Pokiaľ by totiž vzrastalo svetelné znečistenie aj naďalej, budú ľudia môcť obdivovať hviezdnu oblohu už iba vo svojich snoch alebo v planetáriách. Hviezdne nebo je súčasťou nášho prírodného bohatstva. Pohľad na oblohu plnú jagavých hviezd a na mliečnu dráhu je úchvatný zážitok, na ktorý má každý právo rovnako ako na inú súčasť prírody. Toto právo je zakotvené aj v deklarácii UNESCO pre budúce generácie: „Budúce generácie majú právo na nezničenú a neznečistenú Zem, vrátane práva na čistú oblohu.“ Riešenia sú jednoduché, šetrné a k dispozícii – stačí o probléme vedieť a pri plánovaní, stavbách či výmene svietidiel vybrať to správne osvetlenie.

dve-percenta-cierna-labut

Ďalšie články od autora:

Amatérsky astronóm, ktorý so svojou priateľkou prevádzkuje astroturistický penzión Dolistowie v Parku hviezdnej oblohy v poľských Bieščadoch. Okrem pozorovania oblohy a cestovaniu po tmavých miestach planéty sa venuje astrofotografii a propagácii problematiky o svetelnom znečistení.

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.