Suroviny sa míňajú a odpad sa hromadí. Súčasný ekonomický model sa preto bude musieť zmeniť, hovorí odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš

Prírodné suroviny a skládkovanie odpadu sú dnes tak lacné, že sa firmám neoplatí výrobky opravovať alebo recyklovať. Suroviny sa však postupne míňajú a lineárny model ekonomiky sa bude musieť zmeniť na cirkulárny, v ktorom bude odpad zdrojom surovín, hovorí odborníčka na odpady IVANA MALEŠ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ako to dosiahnuť? Čítajte v rozhovore, ktorý je ochutnávkou Ivaninej prednášky o cirkulárnej ekonomike. Tá zaznie na konferencii Slovakia Going Zero Waste 5. mája.

Spolu s Petrou Csefalvayovou a Katarínou Bednárikovou si zakladateľkou prvého Inštitútu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. S týmto pojmom už aktívne pracuje aj Európska komisia, no väčšine ľudí zatiaľ nie je príliš známy. Čo teda je cirkulárna ekonomika a v čom sa líši od súčasného ekonomického modelu?

Súčasný ekonomický model funguje ako lineárny model, kde vyťažíme surovinu, vyrobíme z nej výrobok, ten distribuujeme, používame a nakoniec skončí ako odpad. Cirkulárna ekonomika, na rozdiel od lineárnej, vníma odpad ako zdroj, čím sa eliminuje ťažba prírodných surovín na strane jednej a tvorba odpadov na strane druhej.

To znie ako recyklácia. Aký je v tom rozdiel?

Cirkulárna ekonomika je viac než len recyklácia; pozostáva z troch častí: prvá je produktový (eko) dizajn, druhá zodpovedná spotreba a až tretia je recyklácia. Najdôležitejší je prvý krok – dizajn výrobkov. Jeho úlohou je navrhnúť a vyrobiť výrobky tak, aby na konci svojej životnosti nevytvárali odpad. Taktiež je veľmi dôležité, aby dané produkty boli opraviteľné, opätovne použiteľné a boli vyrobené z materiálov, ktoré sú na úplnom konci životnosti recyklovateľné.

ivana-males
Ivana Maleš (v strede) na Dobrom trhu, ktorý pomohla premeniť na podujatie bez odpadu. FOTO – Archív IM

V akom stave sme v tomto smere dnes?

Na trhu sú výrobky, ktoré spĺňajú takzvaný dizajn for circularity (D4C), teda na konci svojej životnosti nevytvárajú odpad. A nové každý deň pribúdajú.  Za takýto výrobok môžeme považovať napríklad aj niektoré smartfóny. Už dnes sa firmy pri vývoji zameriavajú na používanie surovín, ktoré nevytvárajú na konci životnosti odpad a ktoré možno aj po ukončení funkčnosti produktu ďalej využiť. V budúcnosti bude tento trend narastať.

V obchodoch si môžeme vyberať medzi nespočetným množstvom výrobkov, z ktorých niektoré spĺňajú už aj dnes prísne ekologické kritériá. Dôležitý teda asi nie je len výrobca, ale aj spotrebiteľ?

Druhá dôležitá súčasť cirkulárnej ekonomiky je zodpovedná spotreba, teda zodpovedný spotrebiteľ. Zodpovedný spotrebiteľ si vyberá produkt, ktorý mu bude slúžiť čo najdlhšie. To znamená, že sa pozerá na to, či sa dá opraviť, akú dlhú má záruku, aký servis firma poskytuje. Mnoho výrobcov elektrospotrebičov uvádza adresy svojich servisov, kde si môžete dať opraviť kanvicu alebo vysávač. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že to funguje. Zodpovedný spotrebiteľ rozmýšľa nad týmito atribútmi, lebo si uvedomuje, že nakupujeme budúci odpad. Čím viac vecí nakupujeme, tým viac odpadu produkujeme. Nestačí sa nad tým zamýšľať až pri odpadkovom koši, musíme sa nad tým zamyslieť už  pri nákupe v obchode.

Tretia časť cirkulárnej ekonomiky je recyklácia. Odlišuje sa nejak od súčasného systému zberu a triedenia?

Ak sme dobre navrhli dizajn a daný produkt dlho používali, odpad nám vznikne až po veľmi dlhom čase. Dnes je to opačne, veci skončia v koši veľmi rýchlo. Ako príklad môžem uviesť slamku na nápoj alebo polystyrénové obaly na obed. Navyše je tento odpad nerecyklovateľný a preto skončí na skládke. Alebo napríklad obaly sa používajú len pár minút a skončia v koši. Pri recyklácii výrobku s eko dizajnom vieme všetok materiál vytriediť, zrecyklovať a znova ho vrátiť do obehu v tej istej alebo v inej forme. Takýmto spôsobom nám vzniká aj malé množstvo zmesového komunálneho odpadu, ale je to iba okolo 10-15 % oproti jeho dnešnej produkcii.

Ako vnímate z pohľadu cirkulárnej ekonomiky spaľovanie odpadu? Dá sa to vnímať ako získanie energie?

Spaľovanie vnímame ako stratu materiálu, ktorý vieme ďalej využiť. Je tam škoda prírodných surovín, ktoré sme prácne získali, previezli ich z rôznych vzdialeností. Cirkulárna ekonomika sa pozerá na odpady z pohľadu hierarchie odpadového hospodárstva. Odpadu by sme mali najprv predchádzať. Ak mu nevieme predísť tak by sme ho mali zrecyklovať. Ak už ani zrecyklovať tak by sme ho mali energeticky zhodnotiť. Na poslednom mieste je skládkovanie. Skládkovať by sme mali iba upravené odpady, to znamená dotriedený zmesový komunálny odpad alebo iba popol zo spaľovne.

Dnes skončia veci v koši veľmi rýchlo. Ako príklad môžem uviesť slamku na nápoj alebo polystyrénové obaly na obed.

Ak by spoločnosť fungovala na základe cirkulárnej ekonomiky, tak by to znamenalo, že by sa nevytváral vôbec žiaden odpad?

Robíme analýzy zmesového (komunálneho) odpadu, v ktorých zisťujeme, čo by sa ešte dalo alebo nedalo zrecyklovať. V nich nám vychádza, že by slovenské domácnosti pri správnom triedení mali tvoriť iba 12 % zmesového komunálneho odpadu, ktorý putuje na skládku alebo do spaľovne. Dnes je ho však 69 %. Aby sme toto číslo znížili, musíme dávať veľký dôraz na prevenciu vzniku odpadov a na dizajn, zodpovednú spotrebu a správne triedenie. Vieme, že mnoho produktov skončí v zmesovom komunálnom odpade, lebo ich nemá kto zrecyklovať. Ak budeme správne dizajnovať produkty a budeme ich opätovne využívať, mohli by sme sa dostať k tým 12 %.

Z toho, čo hovoríš, mi vyplýva, že by ekologický dizajn a podpora recyklácie mali byť pre firmy samozrejmé. Pre nich je to predsa zdroj, ktorý by nemuseli opätovne nakupovať. Ako je možné, že sme sa dostali do stavu, že to tak nie je? Sú tak lacné suroviny alebo skládkovanie? Kde vidíš korene tohto problému?

Druhotná surovina je dnes často drahšia ako prvotná z prírody. Zatiaľ ešte nie sme v situácii, keď by bola prvotná surovina drahšia ako druhotná, čo sa môže o pár rokov zmeniť, keďže niektoré prvotné suroviny nám už skutočne dochádzajú. Mali by sme to riešiť, lebo o 50 rokov tu pre naše deti tieto suroviny nebudú. Na druhej strane je skládkovanie na Slovensku stále lacné. Ak sa pre niektorú surovinu nenájde odberateľ, tak sa odvezie na skládku.

Niektorí pri téme skládok argumentujú tým, že podľa prepočtov z USA na skládky pripadá len 1 % rozlohy celého územia, tak kde je vlastne problém? Prečo by mali byť skládky drahšie, ako dnes sú?

Okrem záberu plochy je pri skládkach problémom aj tvorba metánu a iných skleníkových plynov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, naše zdravie, a tak isto aj to, že je to čistá strata materiálu. Ako som už spomínala, ukladáme tam materiály, ktoré by sme vedeli znovu použiť, no týmto spôsobom ich úplne stratíme. Je pravda, že od roku 2008 izolujeme skládky, ale len zospodu. Nevieme však zaručiť, či sa izolačné materiály nezničia, či náhodou nepresakujú a škodlivé látky sa nedostávajú do pôdy alebo vody. A regenerácia pôdy trvá tiež dlhé obdobie. A najdôležitejším faktorom je množstvo odpadov, ktoré nám neustále narastá.

Cena druhotných surovín je vyššia aj kvôli zlému dizajnu, kvôli ktorému je veľmi náročné z výrobku vydolovať jednotlivé materiály pri recyklácii?

Je to čiastočne aj tým. Pri dizajne je veľmi dôležité, ako je daný výrobok navrhnutý na „rozobratie“. Napríklad dnes je telefón navrhnutý tak, že z neho vieme zrecyklovať len 10 %. Hlavným dôvodom je zlepenie jednotlivých častí, ktoré sa potom nedajú rozobrať. Opačným prípadom je Fairphone, ktorý má jednotlivé komponenty navrhnuté tak, aby sa dali vybrať a nahradiť. Tento výrobca vám telefón opraví a ak to nebude už možné, dá vám nový a váš starý použije na opravu iných telefónov.

Je oprava výrobkov pre firmy ale výhodná? Ich cieľom predsa je predať čo najviac.

Pre firmy to začne byť výhodné, keď bude cena skládkovania omnoho vyššia a budú platiť aj vysoké recyklačné poplatky. Dnes sa vyrába veľké množstvo produktov, ktoré skončia na skládkach, čo sa časom premietne do zvýšenej ceny za skládkovanie. A preto bude oprava produktu výhodnejšia a lacnejšia ako jeho likvidácia. Mnoho firiem prechádza od predaju tovaru k oprave tzv.  „product to service“, čiže predaju služieb spojených s výrobkami. Ako príklad môžeme uviesť svietidlá. Od výrobcu si nekúpime svietidlá, ale budeme si prenajímať svetlo. Ako to svetlo výrobca zabezpečí, je už na ňom (pri systéme Pay-per-Lux sa ukázalo, že to výrobcu žiaroviek dotlačilo k výrobe svietidiel s oveľa dlhšou životnosťou, pozn. red.). Takto isto sa dá postupovať napríklad aj pri výťahoch. Nekúpite si výťah ako produkt, ale výťah ako službu, a budete platiť za čas, kedy reálne daný výťah „jazdí“ alebo za počet „jázd“. V oboch prípadoch budete platiť za to, koľko reálne danú službu využívate, čo vedie k tomu, že dané firmy vyrobia menej.

Keď však budú firmy vyrábať menej, ako sa to prejaví na fungovaní našej spoločnosti, ktorá je postavená na výrobe? Nezrúti sa celý systém?

Lineárny model bude musieť jedného dňa skončiť, lebo sa nám míňajú suroviny a hromadia sa nám odpady. Ja dúfam, že keď zvládneme prechod na cirkulárnu ekonomiku, tak to síce možno bude bolieť, ale systém nepadne. Tovar sa vymení za službu. Ekonomiku to nezastaví, len sa vymení oblasť, kde sa peniaze budú nachádzať. Namiesto produktov to budú služby.

Lineárny model bude musieť jedného dňa skončiť, lebo sa nám míňajú suroviny a hromadia sa nám odpady.

Koľko firiem musí vytvoriť kritickú masu, aby sa zmenil systém? Alebo, čo sa bude musieť stať, aby sme prestali fungovať na lineárnom princípe?

Zmení sa to, keď budú odpady strašne drahé. A to sa už deje. Napríklad Holandsko je hlavným lídrom v cirkulárnej ekonomike, pretože majú strašne drahé smeti.

Výhodou cirkulárnej ekonomiky je, že nezahŕňa len životné prostredie, ale aj hospodárstvo a financie. Musí to ísť jedno s druhým v ruke. Netreba zabúdať, že človek je motivovaný rôznymi spôsobmi. Jeden je motivovaný eticky, druhý finančne, a preto je dôležité skĺbenie týchto dvoch motívov, čo cirkulárna ekonomika robí. Zároveň je to aj cesta, ako finančne motivovať ľudí. Nerecyklovateľný výrobok bude oveľa drahší ako recyklovateľný. Vytvorí sa tak aj tlak na stranu výrobcov, pretože budú platiť vyššie poplatky za spracovanie. Napríklad strašne farebný nápoj v PET fľaši potiahnutej PVC fóliou je super z hľadiska predaja, ale je to absolútne nerecyklovateľné. Za takýto výrobok si v budúcnosti priplatíte.

Mnohí ľudia vnímajú ekológiu alebo snahu o zero-waste ako peknú myšlienku, ale mnoho ekologických výrobkov je pre nich finančné nedostupných. Ľudia, ktorí žijú od výplaty k výplate, si takto nevedia predstaviť žiť. Ty hovoríš, že by sa to v budúcnosti mohlo otočiť, a nemohli by si dovoliť kupovať skôr tie neekologické výrobky?

Áno, bolo by to naopak. Smeti by boli drahé, kým bio by bolo výhodnejšie.

Je v dnešných podmienkach na Slovensku možné žiť v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky, keď sa nechceš úplne obmedzovať a žiť ako nejaký mních?

Ja tak žijem a nič si neodopieram. Je to o nastavení človeka. Mojou prioritou nie je mať každý týždeň nové topánky, čo by ma možno na chvíľu uspokojilo, no nie dlhodobo. Dokážeme žiť plnohodnotný život v dobrovoľnej skromnosti a ohľaduplnosti aj v meste. Nemusíme mať v rodine dve autá, skriňu plnú šiat alebo dieťa izbu plnú hračiek. Je to o iných hodnotách. Ľudia sú zvyknutí, že prejavom blahobytu sú materiálne veci. No už aj v bohatej spoločenskej vrstve sa to mení a nedáva sa taký dôraz na materiálne veci, ale na to mentálne – vzdelanie, investuje sa do duchovných hodnôt.

Keď sme pri tých hračkách, tie si je možné aj požičať, teda ich mať vo forme zdieľanej ekonomiky.

Presne tak. Toto je ďalší aspekt cirkulárnej ekonomiky. Zdieľaná ekonomika je spôsob, ako redukovať množstvo vecí, ktoré využívame ako spoločnosť aj ako jednotlivci. Nie každý doma potrebuje vŕtačku, šijací stroj alebo iné prístroje. Existujú knižnice vecí alebo dielne, ktoré fungujú na princípe „product to service“. Tam majú k dispozícii niekoľko kusov daného výrobku a vy si ho požičiate za poplatok.

cirkularna-ekonomika
Lineárna verzus cirkulárna ekonomika. Zdroj – INCIEN

Cirkulárna ekonomika je jedným z riešení súčasnej ekologickej krízy. Do akej miery ňou vieme ovplyvniť záchranu našej planéty? Stačí, keď vyriešime otázku odpadov a sme zachránení?

Životné prostredie je strašne široké a cirkulárna ekonomika nevyrieši všetko, ale zasahuje veľa oblastí. Cirkulárna ekonomika sa týka výroby, našej spotreby a tvorby odpadov. Pomocou analýzy životného cyklu výrobkov skúma aj ich výrobu už od samotnej ťažby suroviny a prihliada aj na to, koľko energie treba na výrobu výrobku, koľko vody sa pritom spotrebuje a podobne. Je to pohľad na celú jeho dobu životnosti od prvého kroku po posledný.

Pýtam sa preto, že dnes je zero-waste a otázka odpadov veľký trend, ktorý mnohí považujú až za nejaké spasenie sveta, ktoré im dáva pocit, že stačí žiť bez odpadu, a potom je v poriadku lietať každý rok na Bali.

To určite tak nefunguje. Dobrovoľná skromnosť a uvedomelá spotreba je o tom, že budem využívať miestne produkty, udržateľnú formu transportu, podporovať lokálnu ekonomiku. Byť zero-waste alebo vegán a potom si napríklad každý týždeň kupovať oblečenie vo fast fashion reťazci naozaj nie je vyvážené. Celé je to o tom, aby sme si nevybrali len jednu oblasť, v ktorej budem nejaké zásady absolútne dodržiavať, a v ostatnej to budem porušovať. Je to o nájdení rovnováhy a striedmosti vo všetkých oblastiach života.

Dokáže cirkulárna ekonomika fungovať aj na lokálnej úrovni alebo je pre jej fungovanie potrebné globálne prepojenie medzi krajinami?

Niektoré vecí sa dajú zabezpečiť aj čisto na lokálnej úrovni, napríklad potraviny alebo časť textilného priemyslu. Prepojenie trhov však vždy bolo a bude. Aj v minulosti boli trhy prepojené, aj keď nie do takej miery ako dnes. Dnes sa bavlna vypestuje v Indii, na spracovanie cestuje do Kambodže, následne sa hotový produkt pošle do Európy a keď sa nepredá, ide na skládku na Haiti. Prevážaním odpadu z jednej strany sveta na druhý koniec sa však problém nerieši, len sa presunie inde.

Perfektným príklad cirkulárnej ekonomiky je firma Maersk, ktorá stavia nákladné lode. V minulosti mali veľmi zlú karmu, keďže nechávali svoje nepoužívané lode v Bangladéši dožiť v zátokách. Po čase si však uvedomili, že tam nechali znehodnotiť kopu ocele. Ako prví preto k svojim výrobkom zaviedli „produktový pas“, v ktorom je presne zaznamenané, z čoho je produkt vyrobený a kde sa daná súčiastka a materiál nachádza. Životnosť takejto lode je 35 rokov, potom sa dá rozobrať na komponenty,  zrecyklovať a poskladať nová loď. Nie úplne všetko, ale veľmi veľká časť.

Je to o nastavení človeka. Mojou prioritou nie je mať každý týždeň nové topánky, čo by ma možno na chvíľu uspokojilo, no nie dlhodobo. Dokážeme žiť plnohodnotný život v dobrovoľnej skromnosti a ohľaduplnosti aj v meste.

Ktoré krajiny sú dobrým príkladom využívania cirkulárnej ekonomiky?

Holandsko, Francúzsko, Švédsko, Slovinsko, Británia. Slovinsko aj v rámci štátnej politiky prechádza na zelené hospodárstvo. K tomuto ich prinútil aj rok 2008, keď ich priemysel skrachoval a cirkulárna ekonomika sa pre nich stala východiskom. Dobrým príkladom sú aj Taliani najmä v spracovaní bioodpadu a využívaní kompostu v poľnohospodárstve.

Ako sme na tom na Slovensku? Kde sa v tomto smere nachádzame?

Robíme pokrok. Každý deň pribúdajú nové a dobré iniciatívy.  V rámci dizajnu a aj v rámci toho, že zero-waste je tu teraz taký populárny a mnoho ľudí zavádza do svojho života postupne veci tak, aby vytvorili menej odpadov.  Ale našou najväčšou slabinou sú stále odpady, hlavne ich cena za uloženie na skládku. To nás brzdí v ďalšom posune v tom, aby sme ich viac využívali ako zdroj, a nedávali 70 % na skládky.

slovakia-going-zero-wasteZaujíma vás téma odpadu a jeho minimalizácie? Príďte na prvú interaktívnu konferenciu o zero waste. Vystúpi na nej okrem Ivany Maleš aj pionierka bezodpadového životného štýlu, Bea Johnson. Všetky info a vstupenky nájdete na www.zero-waste.sk

Kľúčové slová:

odpad

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Dobrovoľníčka konferencie Slovakia Going Zero Waste.