Namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Posilňuje tak ich kritické myslenie aj vyjadrovacie schopnosti

Filozofia na gymnáziu nemá byť len o bifľovaní dejín a teórií, ale dá sa využiť na posilnenie kritického myslenia a diskusie. Katarína Jakubcová z Evanjelickej spojenej školy v Martine namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať.

„Deti dokážu myslieť racionálne a je možné ich nasmerovať ku filozofickému zmýšľaniu,“ hovoril si Mathew Lipman, zakladateľ filozofie pre deti. Tá sa od 70. rokov rozšírila už do 80 krajín sveta a učí sa už aj na Slovensku. Na Evanjelickej spojenej škole v Martine ju začala používať Katka Jakubcová, ktorá na gymnáziu učí angličtinu, občiansku náuku, spoločenskovedný seminár a seminár zo psychológie a zároveň je účastníčkou Komenského inštitútu.

katarina-jakubcova
Katka Jakubcová so žiakmi. FOTO – Matej Borcovan

„Nebavilo ma, že sa v rámci filozofie iba memorujú dejiny a teórie. Rozmýšľala som, ako to zmeniť,“ hovorí o svojej motivácii. Filozofia tvorí väčšiu časť obsahu predmetu občianska náuka a deti sa jej už v októbri zvykli pýtať, kedy bude tej filozofii koniec. „Nie všetci pôjdu z občianskej náuky aj maturovať a pokiaľ sa to len nabiflia, nebudú z toho aj tak nič vedieť. Keď sa ich rok po maturite opýtam, o čom hovoril Kant, nebudú mať tušenia. Lepšie je, keď na niečo prídu sami,“ vysvetľuje učiteľka.

Katka sa preto rozhodla skúsiť priestor na hodinách filozofie využiť na to, aby sa deti neučili len o filozofii, ale aby sa učili filozofovať. V rámci svojho štúdia na Komenského inštitúte sa pustila do skúšania metódy filozofie pre deti, ktorú vyvinul Matthew Lipman. „Bola som sa vyškoliť v Čechách a učili sme sa, ako deti rozrozprávať, aby sa nebáli vyjadriť svoj názor, počúvali aj ostatných a vedeli spolu diskutovať. Sú to vlastne tipy, ktoré sú použiteľné aj na iné predmety,“ hovorí Katka.

komenskeho-institutPrihláste sa na Komenského inštitút aj vy a pomôžte meniť školstvo zdola. Všetky info na www.komenskehoinstitut.sk

V Španielsku sa desať rokov skúmal účinok zavedenia jednej hodiny filozofie týždenne na deti od šiestich do osemnástich rokov a ukázalo sa, že už jedna hodina dokáže zvýšiť ich kognitívne schopnosti približne o sedem bodov IQ. Výskumy vo Veľkej Británii zas preukázali, že akceleruje aj takzvané akademické schopnosti.

„Deti sa dostávajú ďaleko dopredu v čítaní, písaní aj v matematike. To, že sa deti učia premýšľať, počúvať druhých a rešpektovať ich, sa prenáša aj do iných sfér školy. Všeobecne sa zlepšuje klíma triedy. Upevňujú sa prostredníctvom toho medziľudské vzťahy a často dostávajú príležitosť vyjadriť sa aj deti, ktoré by sa inak asi nevyjadrili, čo im zvyšuje sebadôveru,“ hovorila o metóde filozofie pre deti lektorka Oľga Daskin v našom rozohovore. Ďalšou výhodou je, že sa dá používať od škôlky až po seniorov, v akejkoľvek skupine, ktorú niečo učíme.

V modernej budove školy mierime na hodinu občianskej náuky so štvrtákmi bilingválneho gymnázia Evanjelickej spojenej školy v Martine. Učiť sa diskusii a vyjadrovaniu myšlienok  v angličtine tak bude pre žiakov o niečo ťažšie, na druhej strane sú napĺňané viaceré ciele. Katkina hodina nie je ani zďaleka klasickou frontálnou výukou, na ktorej učiteľ celú hodinu diktuje poznámky a žiaci potichu zapisujú. Naopak, najviac práce a rozprávania vykonajú práve žiaci a Katka je skôr v úlohe moderátorky a sprievodkyne.

Deti sedia v polkruhu, aby na seba videli a mohli spolu diskutovať. „Témou dnešnej hodiny by mala byť spravodlivosť, aj keď dopredu to nikdy povedať neviem,“ prezrádza mi Katka. Pýtam sa jej, na akej štartovej čiare sú dnešné deti. Vedia kriticky myslieť a diskutovať? „Mám výhodu, že som učila len na bilingválnych gymnáziách, kde je výber žiakov o trochu lepší. Filozofia pre deti sa však dá zaviesť aj k deťom zo znevýhodneného prostredia. U nás je to s kritickým myslením individuálne, ale keď ich chcem zapojiť do diskusie, tak nie je problém.“ A skutočne, Katka položí otázku a ja zvyknutá na klasickú ospalú triedu čakám, že bude ticho. Katkini žiaci sa však okamžite chytajú a hľadajú odpovede a diskutujú.

Žiaci dostávajú na úvod krátky príbeh o Albertovi, ktorý bol najférovejším učiteľom na svete. Po spoločnom prečítaní textu majú za úlohu na lepiaci papierik napísať tri slová alebo frázy, ktoré vyjadrujú, o čom bol príbeh. „Otočte sa k susedovi a porovnajte svoje nápady, vytvorte si otázky, ktoré vo vás text vyvoláva,“ vyzýva študentov Katka.  Úprimne, očakávam prechod do slovenčiny a rozprávanie sa o niečom úplne inom, ale na moje prekvapenie deti skutočne preberajú tému príbehu. Následne pred všetkými hovoria, čo im vysvetlil sused, a tajným hlasovaním určia, s ktorou otázkou sa najviac stotožňujú. Napodiv nevyhráva otázka spravodlivosti a férovosti, ale šťastia. To sa stáva témou hodiny.

Rôznymi párovými aktivitami sa trieda dopracuje až k tomu, ako oni sami definujú šťastie. A padajú aj skutočne filozofické otázky. „Existuje skutočné šťastie? Môžeme byť šťastní stále? Čo robí človeka ozaj šťastným?“ pýta sa jedna dvojica. „Ak veríte v 100 % šťastie, veríte aj v 100 % smútok?,“ posúva Katka debatu ďalej. „Verím, lebo som to už zažil,“ odpovedá jeden zo žiakov. Na záver sa zhodnú, že stopercentné nepretržité šťastie neexistuje a na to, aby sme precítili šťastie, musíme občas zažiť aj smútok.

filozofia-pre-deti
Katka učí metódu filozofie pre deti učiteľov na konferecnii Indícia. FOTO – Archív KJ

Filozofia pre deti pokračuje na škole už zhruba pol roka a Katka vidí na deťoch zmeny. „Najbadateľnejšie výsledky pozorujem pri komunikácii – už sa viac navzájom počúvame. Už to nie je len o tom, povedať nahlas svoj názor a ten iný ma nezaujíma. Žiaci sú viac otvorení aj iným názorom a vedia, že ten ich nemusí byť vždy správny, čo je ťažké si pripustiť,“ popisuje.

Ťažšie merateľná je zmena názorov a postojov. „Každopádne si všímam, že žiaci sa na problém dokážu pozrieť z viacerých strán a berú do úvahy pri hľadaní riešenia viac kritérií, čo už je znakom kritického myslenia,“ hovorí Katka.

Namiesto frontálneho vyučovania na hodinách debatovali napríklad o dôkazoch Božej existencie. Dá sa dokázať, či nie je viera v Boha len nejakým vírusom, ktorý sa nekontrolovateľne šíri? Veľmi úspešnou témou na filozofovanie boli podľa učiteľky aj morálne dilemy. Pozreli si trailer k filmu Verdikt a spoločne riešili Kantov kategorický imperatív versus Benthamov utilitarimus a tiež náročnú tému – či má ľudský život nekonečnú hodnotu alebo či sú ústava a právo záväzné v každej situácii.

V rámci semináru zo psychológie zas venovali celý polrok témam týkajúcim sa holokaustu. „Rozoberali sme podrobne Milgramov experiment (či sú ľudia pod tlakom autority schopní dať až život ohrozujúce elektrické šoky iným ľuďom), Stanfordský väzenský experiment (Zimbardov Luciferov efekt – či sa aj dobrý človek pod vplyvom okolitých podmienok, napr. v simulácii väznice, stane zlým človekom) a Efekt prizerajúceho sa (na prípade Kitty Genovese, keď sa jej viacnásobnému napadnutiu a vražde prizeralo 38 ľudí a nik z nich nezasiahol ani nezavolal na políciu). „Takže sme filozofovali o tom, či každý človek dokáže za určitých okolností zabiť a že sme vedení k poslušnosti, a preto nemyslíme kriticky (poslušnosť voči autorite), a či by sme my dokázali zasiahnuť,“ vymenúva Katka.

Napriek tomu, že by diskusia a skupinová aktivita mali byť pútavejšie ako memorovanie poznámok, žiaci podľa Katky vnímajú túto metódu len ako občasnú vsuvku a nevedia si predstaviť, že by sa učili len takto. „Stále vyžadujú od nás učiteľov výklad, náš názor či materiál, z čoho sa naučia na písomku. Na celkovú zmenu systému to určite chce viac času, ale nádej na zmenu tu je,“ uzatvára.

Máte v hlave plno nápadov, ako učiť lepšie?

Komenského inštitút otvára svoj 3. ročník. Hľadajú sa šikovní učitelia a učiteľky základných a stredných škôl, ako i študenti pedagogických smerov, ktorí majú odvahu robiť veci inak.

Komenského inštitút ponúka bezplatný ročný program a inšpiratívny priestor, v ktorom získate vedomosti a zručnosti na odštartovanie praktickej školskej reformy. PRIHLÁSTE SA ONLINE DO 26.4.2018

www.komenskehoinstitut.sk

Kľúčové slová:

komenského inštitút

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.