Z PET fliaš sa robia plienky, vlákna aj rúry a iba časť sa použije na výrobu nových fliaš. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu

Dvor recyklačného závodu General Plastic v Kolárove na juhu Slovenska je plný kociek; majú zhuba meter krát meter a rôzne farby. Modré, zelené, červené, priesvitné. Zlisované plastové fľaše tu čakajú na ďalšie spracovanie.

V General Plastic denne na ďalšie použitie pripravia aj 24 ton nového materiálu. Dokázali by zrecyklovať všetky fľaše Slovenska, niektoré však z logistických dôvodov vozia na spracovanie napríklad do Poľska, kam je to z východu bližšie.

Prečo v General Plastic recyklujú iba PET fľaše? Obsah žltých kontajnerov, ktoré máme pred domov, sa síce skladá z plastov, no v skutočnosti sú to rôzne materiály s rôznymi vlastnosťami. Nájdeme tam polyetyléntereftalát, polyetylén, polypropylén, polyvinylchlorid či polystyrén. Každý má iné vlastnosti a spracúva sa osobitne. Ak sa do recyklovaného materiálu z PET fliaš dostane napríklad PVC, ktoré sa taví pri oveľa nižšej teplote, nový výrobok sa bude trhať alebo praskať.

Obsah žltých nádob preto najprv putuje na triediacu linku, kde ich pracovníci alebo optické zariadenie rozdelí na PET fľaše, fólie, obaly od drogérie a čistiacich prostriedkov a kelímky. Keď sa ich nazbiera dostatok na celý kamión, putuje materiál do recyklačného závodu, ktorý ho od zbernej spoločnosti odkúpi.

Nezrecykluje sa úplne všetko

Nie každý zo zbieraných druhov triedeného odpadu je však dnes možné bez problémov predať na ďalšie spracovanie. „Ťažko spracovateľné je v súčasnosti PVC. Potom sú to niektoré typy viaczložkových plastov, ako sú obaly na sušienky, tyčinky a podobne, ktoré sú, dá sa povedať, nerecyklovateľné, a tiež viaczložkové obaly, ktorých súčasťou je aj hliník. To sú napríklad obaly na čipsy, čo môžete vidieť, keď ich otvoríte,“ hovorí Peter Krasnec, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, ktorý závodu na recykláciu PET fliaš roky šéfoval.

Do nádob na plasty hádžeme aj stále obľúbenejšie bioplasty, teda plasty vyrobené z biomasy – napríklad z kukuričného škrobu. Tie dokážu vyzerať úplne identicky ako PET, no pri recyklácii môžu spôsobovať problémy, keďže majú trochu iné vlastnosti. „Hľadajú sa nové technológie na to, aby sa takéto plasty dali jednoduchšie recyklovať spolu so štandardnými plastami. No odporúčam, aby sa dávali do separovaného zberu,“ hovorí odborník na odpady.

Problém pri recyklácii robí aj nová obľúbená úprava fliaš používaná predovšetkým pri detských nápojoch – celofľašová pestrofarebná etiketa. Tá je vyrobená z PVC a pri recyklačnom procese sa od PET nedá oddeliť. „PVC etiketa sa totiž takmer nedá dať dole, pokiaľ je takáto fľaša v lisovanom balíku. Manuálne odstránenie je totiž proces časovo a technicky veľmi náročný a finančne nevýhodný,“ hovorí Krasnec. Takéto fľaše preto často končia v spaľovniach odpadov alebo v horšom prípade na skládkach odpadov.

Spracovatelia odpadu by často obaly vyrábali inak ako ich výrobcovia, ale tí sa riadia marketingom a tým, čo ľudia kupujú. „A ľudia kupujú očami. Nevieme presvedčiť nápojové spoločnosti, aby tam nedávali tú veľkú PVC etiketu, keď zistili, že z hľadiska vizuálu má oveľa väčší efekt ako tá klasická malá etiketa na brušku fľaše,“ popisuje Krasnec.

Vizuálny efekt sa ukázal aj zhruba pred desiatimi rokmi, keď veľká nadnárodná spoločnosť ponúkala svoje nápoje vo vratných PET fľašiach. „Tá fľaša sa dala znovu použiť 10-krát, ale po 2. až 3. raze napĺňania sa ošúchala. Už nevyzerala tak pekne ako nová, jednorazová fľaša a ľudia to jednoducho prestali kupovať. Firme sa ponúkať vratné fľaše teda už neoplatilo, nebol o ne záujem. Takže je to celé o spotrebiteľoch a nie o tom, čo by sme chceli my, recyklátori,“ vysvetľuje Krasnec.

Z rovnakého dôvodu sa dnes bežne nevyrábajú nové PET fľaše zo 100 percent recyklovaného plastu. Ten totiž opakovaným tepelným spracovaním stráca svoje vlastnosti a fľaše by už neboli tak pekné, lesklé ani pevné.

Predstava, že keď hodíme plastové obaly a výrobky do kontajneru na triedený zber, nemusíme mať výčitky, že ich používame príliš veľa, je teda naivná. „Keby všetci triedili tak, ako majú, môžeme zabezpečiť veľkú mieru recyklácie. Z fľaše však nikdy neurobíte 100 percent ďalšej fľaše, lebo pri každom spracovaní vzniká aj odpad,“ vysvetľuje Krasnec.

„Zo žltých kontajnerov sa dá znovu využiť asi 50 percent, zvyšok je odpad. Priemerná odpadovosť pri spracovaní PET fliaš sa pohybuje niekde medzi 20 až 30 percentami, podľa čistoty materiálu,“ dodáva. Toto zohľadňuje aj zákon o odpadoch, ktorý prikazuje, aby sa z plastových obalov zrecyklovalo 45 percent.

Rezanie, pranie, triedenie, sušenie

Ako sa teda z PET fľaše stane nový výrobok? Do recyklačného závodu docestuje vo veľkom zlisovanom balíku. Ten sa vloží do stroja, ktorý balík rozdelí na jednotlivé fľaše, elektromagnet spomedzi nich zachytí všetko kovové a pošle ich na bežiaci pás. Nad ním sústredene stoja štyria pracovníci, ktorí spomedzi fliaš vyberajú všetko, čo tam nepatrí.

„Prišlo nám sem v balíkoch zalisované už všeličo. Mali sme tu tehly, vibrátory, štartéry, mŕtve zvieratá. Raz prišli dokonca aj dva protiletecké patróny, ktoré mierili na naše pracovníčky,“ popisuje vedúci závodu René Pantúček. Spomedzi fliaš okrem komunálneho odpadu vyberajú aj spomínané fľaše s PVC poťahom, obaly od drogérie či fľaše inej farby. Odpad tvorí zhruba 15 až 20 percent dovezenej dávky, no väčšina sa pošle na ďalšie spracovanie.

PET fľaše putujú z dotrieďovacej linky ďalej. Nože v drviči ich v celku aj s vrchnákom a etiketou rozstrihajú na menšie kúsky pripomínajúce vločky. Ľahkú etiketu od tela fľaše odsaje vzduch a plastové vločky potom smerujú do práčky. Vo vode so saponátom, soľou a odpeňovačom ich pri teplote zhruba 70 stupňov zbavia všetkých nečistôt. Nemusíte sa teda obávať, že ak vám vo fľaši ostalo trocha zvyškov, už ju nebudú môcť zrecyklovať.

AKO NA RECYKLÁCIU PLASTOVÝCH FLIAŠ

• PET fľaše pred vhodením do kontajnera stlačte, aby smetiarske autá neprevážali zbytočne vzduch.
• Na fľaši môžete ponechať vrchnák aj etiketu.
• Vyhnite sa fľašiam s celotelovým poťahom, ktorý je z PVC a znemožňuje recykláciu.
• Fľašu do kontajnera na triedený zber dávajte len úplne prázdnu, umývať ju však nemusíte, pokiaľ nie je od mliečnych výrobkov.

„Netreba ich čistiť, lebo sa ešte aj tak prečisťujú,“ hovorí Krasnec. Najmä v letných mesiacoch je ale dobré vymyť od zvyškov obaly od mliečnych výrobkov. „Nie kvôli tomu, že by ste pomohli recyklátorovi ich spracovať, ale predídete zápachu, ktorý sa z nich potom šíri,“ vysvetľuje. Recyklovať sa dajú napríklad aj prázdne fľaše od jedlého oleja. „Používajú sa, ale v menšej miere, a to kvôli oleju. Ten spôsobuje problémy pri vymývaní, fľaše preto musíme pridávať postupne, po dávkach.“

Očistené vločky PET sa vo vode ešte oddelia od vločiek z vrchnákov, ktoré sú z iného materiálu. Robí sa to jednoducho. PET vo vode sadá ku dnu, zatiaľ čo vrchnáky plávajú na hladine. Keď sa z nich odstredí voda, vysušené sa balia do obrovských vriec, z ktorých každé váži zhruba tonu. Kamión ich potom odvezie na ďalšie spracovanie.

Z fliaš nové fľaše, ale aj plienky či sveter

Čo sa z použitých fliaš vyrába? Určité percento recyklovaného plastu sa pridáva do nových fliaš či iných obalov, ale často sa recyklovaný plast používa na výrobu vecí nižšej triedy, ktoré je ďalší raz zrecyklovať takmer nemožné. PET fľaše sa tak premenia na rôzne trúbky, lavičky, ale aj športové oblečenie či ruksaky. Kvalita plastu sa totiž opakovaným používaním znižuje.

Donedávna sa plast, ktorý sme nedokázali spracovať v Európe, vozil do Číny. Tá bola najväčším prijímateľom odpadu na svete, ktorý potrebovala ako materiál na produkciu nových výrobkov. Časom však začala mať značné problémy so znečistením životného prostredia, keďže odpad často recyklovali rôzne podomácky zostrojené dielničky bez potrebného vybavenia.

Aj preto sa Čína rozhodla dovoz odpadu zo zahraničia obmedziť, čo nielen Európu stavia pred otázku, ako sa s tým vysporiadať. Krasnec hovorí, že kríza je len dočasná. „Výrobcovia sú tlačení cieľmi recyklácie, ktoré nehľadia na to, či Čína kupuje plasty, alebo nie. Stále sa teda oplatí separovať a plast dávať do žltej nádoby, lebo aj ak sa okamžite neodpredá a nespracuje, ostane na sklade a čaká na vhodnejšiu dobu, ktorá určite nastane.“

Recyklácia plastov sa totiž aj finančne oplatí. „V tých úplne najlepších časoch bol recyklovaný materiál až o 50 percent lacnejší ako primárny materiál,“ hovorí Krasnec. Nižšia cena recyklovaného plastu vyplýva napríklad aj z toho, že je jeho výroba energeticky menej náročná ako výroba nového plastu z ropy. Keď ceny ropy klesnú, klesne aj cena primárneho plastu, v priemere je však recyklovaný materiál lacnejší o zhruba 20 percent. „Takže recyklovať sa firmám oplatí, inak by to nerobili.“

Dôležité je, aby o recyklovaný materiál bol záujem aj u výrobcov nových produktov. Napríklad PET fľaše a obaly z drogérie vyhodené v Európe sa dokážu spotrebovať na európskom trhu, problém nastáva pri kelímkoch od jogurtov či farebných fóliách. „Aj keby tu vznikli ďalšie recyklačné závody, tak by to nevyriešilo problém, pretože by materiál síce zrecyklovali, ale nemali ho komu predať na ďalšie použitie,“ vysvetľuje Krasnec.

V súčasnosti sa tieto materiály recyklujú za negatívnu cenu. To znamená, že zberová spoločnosť musí zaplatiť recyklátorovi, aby od nej materiál zobral. Takúto formu recyklácie dotujú takzvané organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré triedený zber financujú.

„Organizácia zodpovednosti výrobcov narába s finančnými prostriedkami výrobcov, ktorí formou recyklačných poplatkov zabezpečujú, že to, čo prinesú na slovenský trh a stane sa z toho odpad, sa aj zrecykluje. Sú určité druhy odpadu, ktoré majú trhovú hodnotu a zberové spoločnosti ich vedia predať, ale veľmi často sa stáva, že ceny druhotných surovín klesnú, a vtedy musí organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečiť, zadotovať, ich recykláciu. OZV má priamu zodpovednosť za to, aby mechanizmus triedeného zberu a recyklácie fungoval,“ hovorí Marek Brinzík z OZV NATUR-PACK.

Minimalizácia odpadu a jednodruhové obaly

Aké obaly si teda vybrať, aby by sa dali čo najlepšie zrecyklovať? „Z hľadiska hierarchie odpadov je najdôležitejšie predchádzať ich vzniku,“ hovorí Krasnec. Treba sa teda pozerať na to, čo nie je balené a to si kúpiť. To však nie je jednoduché, pretože mnohé veci bez obalu v obchodoch nie je možné nájsť.

„Keď už je tovar balený, tak si pozriem, v akom materiáli. Keď je to jednoliaty plast, jednoliate sklo alebo papier, tak si ho vyberiem, lebo viem, že daný materiál je recyklovateľný. Vylúčil by som obaly, aké mali napríklad dámske voňavky, že v obrovskej krabici ako od topánok boli ďalšie škatuľky a obaly – a v nich malinká fľaštička. Nadobaly treba redukovať, lebo potom je predražený aj samotný produkt.“

Vyhýbať sa je dobré aj ťažko spracovateľným kompozitným, viacdruhovým obalom ako sú plastovo-hliníkové obaly od čipsov či nápojové kartóny.

„No a keď už si zabalený výrobok kúpim, hodím ho aspoň do toho kontajneru, do ktorého patrí,“ uzatvára odborník na odpady.

AKO OBMEDZIŤ SPOTREBU PLASTOV

1. Nakupujte s vlastnými taškami, a to aj pečivo či ovocie a zeleninu (tašky si môžete ušiť zo starých záclon alebo kúpiť).
2. Pite vodu z vodovodu, pivo a minerálku kupujte vo vratných sklenených fľašiach.
3. Na cesty so sebou noste vlastnú fľašu na vodu a prípadne hrnček na kávu.
4. Odmietajte slamky, jednorazový riad a príbory.
5. Nekupujte kozmetiku s obsahom mikroplastov.
6. Vyberajte si jednodruhové obaly (vyhnite sa kompozitným obalom s hliníkom).
7. Vyhnite sa nadobalom, ktoré sú pre výrobok zbytočne veľké alebo v ktorých sú zabalené jednotlivo aj kúsky výrobku (napríklad keksíky alebo čaje balené po kusoch).
8. Zvyšky jedla baľte do sklenených nádob.
9. Donášku jedla si objednajte do vlastného obedára alebo si urobte výlet do reštaurácie.
10. Kupujte veľké balenia, samozrejme, ak ste schopní veľké balenie včas skonzumovať.