Ako neurobiť z Vianoc sviatky odpadu (+audio)

To, že sú Vianoce sviatkami odpadu, dokazujú aj štatistiky spoločností, ktoré zbierajú a spracúvajú odpad. V Bratislave napríklad minulý rok zozbierali v decembri 9900 ton zmiešaného odpadu, čo je o dvesto ton viac ako v novembri.

Spoločnosť NATUR-PACK, ktorá zabezpečuje zber triedeného odpadu v 1095 slovenských obciach vrátane Bratislavy a Košíc, v decembri 2016 vyzbierala o 36 percent viac vytriedeného odpadu ako v novembri. Výrazne viac v decembri vyhadzujeme najmä papier (+33 %), plasty (+48 %), nápojové kartóny (+77 %), ale aj kovy (+159 %).

V januári zas v štatistikách výrazne vyskakuje množstvo vyzbieraného skla po silvestrovských oslavách. V Košiciach ho už roky v januári vyzbierajú o 16 až 45 percent viac ako je celoročný priemer.

Veľkú časť vianočného odpadu tvoria obaly. Aj vďaka tomu, že stále častejšie nakupujeme veci cez internet a necháme si ich doručiť kuriérom, stúpa množstvo vyhodeného kartónu. Kuriér produkty zvyčajne donesie zabalené okrem originálneho obalu ešte v extra kartóne či inom obale, aby sa ich vlastný obal nepoškodil.

Problémom pri niektorých spoločnostiach je, že svoje výrobky na odoslanie balia do príliš veľkých obalov, ktoré následne vypĺňajú plastovými nafukovacími vankúšikmi, aby v nich naše výrobky nepoletovali. Môže sa tak stať, že malú čítačku na elektronické knihy dostanete v obrovskej krabici vypchatej takou dlhou reťazou nafúknutých plastových vankúšov, že meria takmer 5 metrov.

Poviete si, veď papier sa dá recyklovať, a stačí ho teda vyhodiť do koša na triedený zber. Recyklácia je však iba čiastočným riešením. Napríklad papier sa dá recyklovať len približne 7-krát. „Potom sú už jeho vlákna príliš krátke a rozpadával by sa. A pri každej recyklácii treba použiť aj časť nerecyklovaných surovín na výrobu papiera – celulózy s dlhšími vláknami. Posledným produktom, ktorý sa z recyklovaného papiera dá vyrobiť, je napríklad obal na vajíčka,“ vysvetľuje odborníčka na odpady Ľubica Vargová z NATUR-PACKu.

Na recykláciu akéhokoľvek materiálu je navyše potrebná energia, ktorá sa na Slovensku vyrába z uhlia či v atómových elektrárňach, čo má opäť dopady na životné prostredie. Z celkového množstva odpadu sa na Slovensku recykluje iba približne 15 percent. Zvyšok prevažne skončí na skládke, kde sa rozkladá stovky či tisíce rokov.

Sviatky odpadu?

Zväčšovanie skládok a z toho vyplývajúce znečistenie ovzdušia či podzemných vôd určite nie je niečo, k čomu by sme chceli naším potešením počas sviatkov prispievať. Ako teda sláviť Vianoce bez odpadu?

Začať treba pri darčekoch. Vyberajme darčeky s rozumom, nekupujme množstvo, ale skôr kvalitu. Okrem hmotných darčekov je dobrou voľbou darovať aj zážitok. Jazda na Tesle, let balónom, ochutnávka vín, masáž či výlet.

Ďalšou možnosťou je darovať peniaze na dobrý účel v mene obdarovaného. Podporiť tak môžete charitatívne organizácie, vzdelávanie detí, či miestny útulok pre psov. Možností je ozaj veľa a neriskujete pritom, že obdarovanému bude na ne doma iba sadať prach.

Elektroniku recyklujte

Obľúbeným vianočným darom býva aj elektronika. Mobilní operátori aj predajcovia elektroniky zažívajú počas Vianoc najväčší boom predaja. „Najlepší mobil sveta 2017“, „Top smartfóny na Vianoce“, „Najlepšie čínske smartfóny Vianoce 2017“, to sú príklady titulkov článkov, ktoré nás pred Vianocami motivujú vymeniť starý mobil za novší model. Ten často nie je radikálne výkonnejší a starý nám ešte funguje. Kupovať nový mobil každý rok je environmentálna cesta do pekla, a preto je dôležité súčiastky starého telefónu znovu použiť.

Smartfóny sú malý elektroodpad, ktorý rovnako ako fény, rýchlovarné kanvice, žehličky a všetko do 25 centimetrov majú povinnosť zbierať všetci predajcovia, a nesmú ich prijatie podmieniť kúpou nového zariadenia. Ak kupujete napríklad práčku, chladničku alebo iný veľký elektrospotrebič, môžete o odvoz toho starého požiadať priamo predajcu. V cene elektro zariadení sú totiž už zahrnuté aj recyklačné poplatky za spätný zber starých elektrospotrebičov a ich recyklácia – podľa Eurostatu sa na Slovensku v roku 2015 recyklovalo 40 percent elektronického odpadu. „Určite sa však nepúšťajte do ich rozoberania, elektrospotrebiče musia byť pri odovzdávaní v kompletnom stave. Látky, ktoré obsahujú, totiž môžu byť nebezpečné nielen pre životné prostredie, ale aj ľudské zdravie,“ upozorňuje Lívia Burzová zo spoločnosti SEWA.

Podobné pravidlá patria aj pre batérie a akumulátory. „Najjednoduchšie je zbierať ich do krabičky a po naplnení zaniesť na zberný dvor alebo do najbližšej predajne. Podľa zákona sú všetci predajcovia, ktorí prenosné batérie predávajú, povinní použité batérie odobrať od každého, kto ich prinesie,“ radí Burzová.

S nákupom si domov nosíme aj odpad

S rozvojom internetového predaja stúpa zvýšená spotreba kartónových obalov na prepravu. Ak sa dá, vhodnejšie je si pre tovar prísť priamo do predajne, kde nám ho nemusia baliť do ďalšieho zbytočného obalu. Ak už tovar musia do vášho mesta doručiť, úložisko balíkov Zásielkovňa ponúka možnosť krabicu odovzdať priamo na mieste, aby do nej mohli zabaliť ďalší balík.

Obaly však prinášame domov aj spolu s nákupom potravín či prakticky akýchkoľvek iných výrobkov. Netreba preto zabúdať vziať si na nákup vlastnú tašku, aby ste si nemuseli brať igelitku. Slovensko je totiž známe ako igelitková veľmoc a ročne sa ich u nás na obyvateľa minie 466 kusov. Od nového roku budú všetky igelitové tašky na Slovensku spoplatnené. „Výnimku budú mať len tenké mikroténové vrecká, ktoré sa používajú z hygienických dôvodov na naberanie pečiva, ovocia či zeleniny a hrúbka ich stien je menšia ako 15 mikrometrov,” hovorí Vargová z NATUR-PACKu. Aj tie sa však dajú ľahko nahradiť látkovými či vreckami zo starých záclon, ktoré môžete používať, až kým sa nezoderú.

Samotné obaly výrobkov si domov nedonesiete z bezobalových predajní. V eshope sypaných potravín bezodpadu.sk a v bratislavskej prevádzke U Dobrožrúta si môžete nakúpiť potraviny bez obalu do vlastných nádob, na viacerých miesta Slovenska je možnosť si načapovať do vlastných fliaš aj drogériu. Kozmetiku vám zas viacerí výrobcovia handmade prírodnej línie radi zabalia do sklenených flakónov, ktoré im môžete vrátiť na opätovné naplnenie.

Baliť bez obalu?

Keď už správne vybraný darček donesiete domov a podarí sa vám vyhnúť nabaleniu sa nechcenými obalmi, netreba zabúdať na balenie darčekov. Štatistiky spotreby baliaceho darčekového papiera v Anglicku napríklad ukázali, že ho tam cez jedny Vianoce minú toľko, že by ním mohli obaliť Zem okolo rovníka 9-krát. Darčekový papier sa dá buď použiť opakovane alebo nahradiť doma vyrobeným papierom z novín či látkovým obalom na japonský štýl s názvom furoshiky.

Moderné je aj vianočnú výzdobu prispôsobovať aktuálnym trendom. Zatiaľ čo minulý rok leteli zemité odtiene zlatej, zelenej či oranžovej, tento rok to je biela či šampanská. To však často znamená nakupovanie nových ozdôb každý rok a produkciu odpadu, ktorý je ťažké recyklovať. Dodržať módne trendy sa dá aj inak. Ozdoby si môžete vyrobiť doma podľa jedného z mnohých návodov z internetu.

Stromčeková dilema

Nechcem živý stromček, lebo je to mrhanie jeho životom. Nechcem plastový stromček, lebo plasty sú environmentálne nevhodný materiál. To sú dve strany názorov na vianočné stromčeky. Ktorý je správny?

Živé vianočné stromčeky, ak sú produkované lokálne, môžu byť environmentálne vhodnejšie ako ich plastové napodobeniny. Počas svojho rastu pomáhajú vstrebávať skleníkový plyn CO2, produkujú kyslík a tak isto môžu pomôcť zachrániť pred zastavaním poľnohospodársku pôdu – najmä ak sa pestujú v blízkosti mesta. Najlepšie je, ak vaše mesto ponúka možnosť živý stromček skompostovať alebo inak zrecyklovať – napríklad v meste New York z neho vyrábajú mulčovaciu kôru pre rastliny. V Brne zas ponúka organizácia Veronica možnosť kúpiť si vianočnú jedličku v kvetináči a v apríli ju spoločne vysadiť na vhodné miesto v okolí Brna.

Zatiaľ čo umelohmotný stromček je často vyrobený z PVC, ktoré môže byť karcinogénne, a stromček je takmer nemožné zreckylovať. Menej problematické sú stromčeky z polyetylénu (PE), no aj do nich môžu byť pridávané rôzne škodlivé prísady. Absolútna väčšina umelých vianočných stromčekov sa produkuje v Číne, ktorá je známa svojimi menej prísnymi environmentálnymi kritériami, a odkiaľ sa ku nám musia tisíce kilometrov dovážať. Umelý vianočný stromček by ste teda museli znovupoužívať veľa rokov, kým by sa jeho dopad na životné prostredie vyrovnal tomu živému. Podľa štúdie od kanadskej konzultantskej spoločnosti Ellipsos to je dokonca viac než 20 rokov.

Okrem plastových a živých stromčekov existuje však ešte aj tretia možnosť. Stromček si môžete kúpiť v kvetináči a potom ho nasadiť (POZOR – ihličnany sa nehodia hocikam), vyrobiť ho len z vetiev vo váze alebo ho môžete „nakresliť“ na stenu zo svetielok či špagátiku a ozdobiť ho, zlepiť zo suchého dreva, vystrihnúť z kartónu, postaviť ho z kníh či dokonca pivových fliaš. Nápadov na stromčeky, ktoré vlastne nie sú stromčeky, nájdete na internete tiež množstvo.

Večera

Ležíte pred televízorom a ledva sa dokážete pohnúť, pretože ste tak prejedení z vianočnej večere. Mnoho ľudí pozná tento pocit. Čo však na to hovorí životné prostredie? Prejedanie sa nesvedčí jednak vašej línii, ale ani peňaženke ani životnému prostrediu. Skúste navariť len toľko jedla, koľko naozaj zjete a to, čo ostane, nevyhodiť, ale využiť napríklad na sendviče na lyžovačku či zamraziť na neskôr.

Podľa štatistík z Anglicka sa na Vianoce vyhodí toľko jedla, z ktorých by sme mohli uvariť 4,2 milióna vianočných večerí. V bežnej slovenskej domácnosti skončí v koši 30 percent potravín. Do obchodu preto nechoďte hladní, napíšte si zoznam potravín, ktoré potrebujete a nekupujte nič iné a nerobte si zbytočné zásoby.