fbpx
Vzdelávanie

Aplikácia na rozpoznávanie rastlín vytiahla deti do prírody. Pomohla im objaviť vzácne aj invazívne druhy

Ako učiť deti o prírode, keď ich dnes viac zaujímajú hry na tablete či mobile? Nová mobilná aplikácia Pl@ntNet spája bádanie v prírode s modernými technológiami. Jej databázu slovenskými rastlinami naplnili školáci v rámci projektu Tajný život mesta.

Prichádzame do Horského parku, bratislavskej oázy prírody uprostred mesta. Rodičia s deťmi s tabletmi fotia rastliny. Zelenáč akýsi, škvrnivka plazivá. Reálne názvy rastlín alebo výmysel? Odhaliť im to pomôže aplikácia PlantNet. Rastlinu odfotia a aplikácia na základe rovnakého systému, akým identifikujú aj zločincov na letisku určí, o aký druh ide.

Ak chceme zachovať biodiverzitu, musíme poznať rastliny

Databázu miestnych rastlín do medzinárodnej aplikácie napĺňali žiaci 50 slovenských a 50 českých škôl v rámci projektu Tajný život mesta, ktorý realizuje Živica. V okolí svojich škôl objavovali miestnu prírodu.

Názvy rastlín z latinčiny do slovenčiny následne preložili botaničky z partnerskej Technickej univerzity vo Zvolene.

plantnet-aplikacia
Ovládanie aplikácie zvládnu aj tí najmenší. FOTO – Archív Živice

Aplikáciu PlantNet vyvíjajú vedci z francúzskych výskumných organizácií. „Ak má byť rozvoj poľnohospodárstva úspešný a zároveň sa má zachovať miestna biodiverzita, potrebné sú presné informácie o rastlinách a ich geografickom rozmiestnení. Bohužiaľ, tieto základné informácie sú často dostupné len čiastkovo a nepokrývajú komplexne ekosystémy s veľkou rozmanitosťou druhov, ako je napríklad oblasť Stredozemného mora,“ vysvetľuje jeden z vývojárov aplikácie, Rémi Knaff.

Po nafotení a zaradení rastliny cez aplikáciu sa jej fotky pridajú do databázy. Niektoré druhy liečivých rastlín tak už v galérii majú celkom slušnú zbierku portrétov, vďaka ktorým je ľahšie ich presne identifikovať.

Bonusom je aj možnosť prečítať si o rastline podrobnosti z wikipedie, na ktorú vás aplikácia odkáže. Ak sa vám názov rastliny nezobrazí v slovenčine, ide o druh, ktorý na Slovensku nie je pôvodný.

Gymnázium-Levoča
Rastlinu nafotíte a aplikácia podľa fotky určí, o aký druh ide. FOTO – Archív Živica

Spoznať prírodu cez technológie

Aplikácia môže pomôcť aj mestským deťom nájsť si vzťah ku prírode. Mnohí rodičia sa síce snažia svojim deťom prístup ku smartfónom a tabletom obmedziť, no pokiaľ sa moderné technológie využívajú rozumne a účelovo, môžu byť dobrými pomocníkmi pri objavovaní sveta. „Výhodou tiež je, že ak sa využívajú vonku v teréne, motivujú dieťa, aby sa zaujímalo o svoje okolie,“ hovorí Poláčková zo Živice.

S tým súhlasí aj jedna z matiek, ktoré si aplikáciu prišli otestovať na predvádzacom dni v Horskom parku. „Myslím, že doba ide dopredu a netreba deti brzdiť a dávať im do rúk nejaké veľké, ťažké knihy, ako sme mali my a nútiť ich bifľovať sa. Je lepšie ísť aj s mobilom v ruke von a hľadať. Keď má mobil slúžiť na dobrú vec, tak prečo ho nevyužiť,“ hovorí Veronika, mama dvoch detí.

Spoznať, o čom je chodenie do prírody pomohla aplikácia aj žiakom bratislavskej školy Biskupická 21, ktorí sa s pani učiteľkou vybrali do blízkeho lesa. A mnohí tam boli prvýkrát v živote.

„Naša škola sa nachádza tesne za Slovnaftom, tak sme sa rozhodli zistiť, čo vlastne v okolí Slovnaftu rastie. A je tam toho ozaj veľmi veľa zaujímavého. Nachádza sa tam veľmi pekný kus prírody, ktorý sa volá Topoľové hony a Kopáčsky ostrov. Dnešné mestské deti nechodia veľmi do prírody, zaujímavejšie sú pre nich obchodné centrá, ale bádateľská výprava sa všetkým veľmi páčila,“ popisuje učiteľka Daniela Kališová.

ZŠ-Biskupická-BA
Bádateľská výprava ZŠ Biskupická v lese za Slovnaftom. FOTO – Archív Živica

Vzácne rašelinisko hneď na sídlisku

Deťom z Popradu sa zas vďaka bádateľskej výprave podarilo objaviť aj vzácne rašelinisko. „Zistili sme, že okrem bežných druhov, ktoré sa nachádzajú na území Popradu a jeho okolia skoro na každom kroku, sa tu nachádzajú aj druhy vzácnych rastlín, ako napríklad prvosienka pomúčená, mäsožravá tučnica obyčajná či platan javorolistý. Vzácne druhy sme našli len pár metrov od obytnej zóny na území rašeliniska na sídlisku Nový Juh,“ popisuje učiteľka Eva Rošková zo ZŠ s MŠ Tajovského v Poprade.

Rašelinisko je druh ekosystému na trvalo zamokrených stanovištiach, v ktorom sa v podmienkach obmedzeného prístupu kyslíka hromadia odumreté organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu, čím vzniká rašelina. Špecifické podmienky jednotlivých typov rašelinísk umožňujú existenciu jedinečných a vzácnych spoločenstiev rastlín a živočíchov. Na území Slovenska často ide o reliktné a ohrozené spoločenstvá. Rašeliniská sú ohrozené ťažbou rašeliny, odberom podzemnej vody, odvodnením a následným rozoraním a zmenou na poľnohospodársku pôdu. Mnohé rašeliniská sú preto chránené zákonom.

„Keď sme sa prihlásili do tohto projektu, ešte sme vôbec netušili, aké jedinečné a vzácne prírodné bohatstvo máme v takej blízkosti. Toto územie by sa malo chrániť a zachovať pre ďalšie generácie,“ dodáva učiteľka.

Objavili aj nebezpečné invazívne druhy

Žiakom sa však podarilo vďaka appke objaviť aj temnejšiu stránku druhovej rozmanitosti – invazívne rastliny. V Poprade to bol napríklad pohánkovec japonský, v Novákoch zas nebezpečný invázny druh boľševník obrovský.

S inváznymi druhmi rastlín bojuje Slovensko napríklad aj v Tatrách, kde sa usídlil boľševník. Táto jedovatá burina dosahuje výšku tri metre a pri dotyku spôsobuje popáleniny, teplotu a zimnicu. Rozšírila sa v Tatrách, kde ju už 10 rokov intenzívne likvidujú ochrancovia z TANAPu a Štátnej ochrany prírody. Paradoxom je, že boľševník priviezli z Ázie botanici v minulom storočí ako okrasu. V Európe dosahuje trikrát väčší vzrast ako v domovskom prostredí.

bolsevnik-invazivna-rastlina
Boj s invazívnym boľševníkom. FOTO – Facebook ministerstva životného prostredia

Nepôvodné invázne druhy rastlín, ktoré k nám boli dovezené najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny a teraz sa nekontrolovateľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy. Mnohé z nich sú silné alergény alebo môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy pri kontakte s pokožkou – Ambrózia palinolistá, Iva voškovníkovitá alebo Boľševník obrovský.

Buďte preto aj pri objavovaní rastlinnej ríše opatrní a nedovoľte deťom dotýkať sa rastlín, ktoré nepoznáte. V appke sa vám okrem fotiek rastliny a jej názvu objaví aj možnosť získať o danom druhu rastliny viac informácií, tak to využite.

Stiahnite si aplikáciu Pl@ntNet zadarmo aj vy na stránke www.tajnyzivotmesta.sk


Cieľom projektu Tajný život mesta, ktorý realizuje CEEV Živica a finančne zastrešuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. a spoločnosť Veolia Energia Slovensko, a.s., je zvýšenie environmentálneho povedomia o biodiverzite ako dôležitého prvku udržateľnosti miest.

plantnet loga partneri SK

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner