Ako vyzerá deň najobľúbenejšieho učiteľa? Strávili sme ho spolu s ním

Tiež žijete v predstave, že deň učiteľa končí obedom o druhej? Strávila som deň so Zlatým Amosom – Petrom Uhrinom – a skoro ma to položilo. Prečítajte si, ako vyzerá deň najobľúbenejšieho učiteľa.

Považujem sa za pomerne zdatnú osobu. Pracujem s ľuďmi, takže na neustálu komunikáciu som zvyknutá. Ani po fyzickej stránke na tom nie som najhoršie, čo dosvedčujú moje umiestnenia na rôznych pretekoch. No deň po boku najobľúbenejšieho učiteľa Slovenska Petra Uhrina na základnej škole Karloveská 61 ma skoro položil. Deti ho ozaj zbožňujú a on im dáva toľko energie. Nechápem, ako to zvláda a už vôbec nie, keď si predstavím, koľko za svoju námahu dostane.

peter-uhrin
Peter Uhrin a žiaci na vyhlasovaní ankety o najobľúbenejšieho učiteľa Zlatý Amos. FOTO – Archív PU

Je štvrtok ráno. Budíček krátko po šiestej a desať kilometrov na bicykli z bratislavského Ružinova do Karlovej Vsi. „Je to zdravé, je to rýchle a je to super!“ vysvetľuje nadšene mladý učiteľ voľbu svojho dopravného prostriedku. Deti sa spolu s ním z bicykla tešia, dokonca sa k nemu už niekoľkí na ceste do školy aj pridali. Sprcha v telocvični a vyučovanie začína o ôsmej. Stretávame sa pred školou, do ktorej postupne prichádzajú žiaci. Mnohí Petra nadšene zdravia, dávajú mu „high five“ a on sa ich na oplátku pýta, ako sa majú. Každé z tých malých stvorení pozná po mene.

Prvá hodina je rovno s prváčikmi. Peter ich učí etickú výchovu. Áno, majú ju aj prváci. Z etickej výchovy pre prvý stupeň má Peter dokonca PhD. „Naozaj hlavná vec, ktorá mi v dizertačnej práci vyšla je, že etická výchova by mala byť úplne pre každého a ideálne každý deň. Náboženstvo by bolo pre toho, kto chce. Aj decká to chcú, majú radi, keď sa s nimi učitelia rozprávajú,“ hovorí.

Naučiť sa spolu existovať

Čo sa majú deti na etike naučiť, keď ešte poriadne nevedia ani čítať? Hlavný cieľ je prosociálnosť. „Urobiť niečo nezištné pre druhého bez toho, aby si čakala niečo naspäť,“ vysvetľuje mi učiteľ. Na prvom stupni je etika z veľkej časti aj o adaptácii na prácu v kolektíve. „Deti sa spoznávajú navzájom, učia sa na seba reagovať,“ popisuje.

Dôležitá súčasť je aj učenie sa správnej komunikácie a argumentácie. „Na etickej výchove sa decká neboja argumentovať a povedať, čo si myslia. A to je dôležité,“ hovorí Peter.

living-memory
Peter robí s deťmi popri učení aj viaceré projekty – vedie Zelenú školu a na fotke zas na návšteve u partizána Otta Šimka v rámci Post Bellum. FOTO – Archív PU

Etická výchova je aj prevencia pred problémami v kolektíve. „Keď dokážem pochopiť druhého človeka a viem, že ľudia sú rôzni, dokážem ich rešpektovať. Problémom je, že veľakrát ani učitelia a dospelí ľudia nevedia, ako komunikovať. Riešia veci poza chrbát, alebo radšej nepovedia, čo ich trápi. Na etickej výchove je úlohou naučiť sa povedať veci tak, aby som niekoho neurazil,“ vysvetľuje učiteľ. V školstve podľa neho príliš ideme po vedomostiach a kognitívnej stránke osobnosti. “Nevieme však, kto tie deti naozaj sú, aké majú potreby a čo cítia,“ hovorí.

Čo je to dobrý skutok?

S prvákmi dnes pracujeme na spolupráci a naučíme sa, čo je to dobrý skutok. Prostredníctvom hry rozdelíme triedu na dve skupiny, ktoré majú spoločne nakresliť a popísať jeden príklad dobrého skutku. Ukazuje sa, že nie úplne rozumejú, čo to je. „Dobrý skutok je, keď mi sestra pripučí prst a ja ju za to nezabijem,“ hovorí jedno z dievčat.

Obe skupinky majú za úlohu vybrať si šéfa, ktorý ich bude riadiť, hovorcu, ktorý kresbu odprezentuje, zapisovateľa a kresliča. Po chvíli kriku to deti zvládnu a začína sa pracovať. Popritom chcú mnohé z nich pánovi učiteľovi porozprávať, ako sa majú a čo majú nové. Niektoré ho prídu aj objať, mne zas darujú kresbičku koníka.

A aké dobré skutky si deti vybrali? Napríklad, že dali pani učiteľke, ktorá bola smutná, darček, aby ju rozveselili. Alebo pomohli starej tete vyniesť nákup na piate poschodie v paneláku.

V obkľúčení

Nastáva prestávka, ktorá však pre najobľúbenejšieho učiteľa neznamená príliš voľna. Na chodbe ho už čakajú deti zo skupiny, ktorá s ním súťažila o ocenenie Zlatý Amos a majú plán. Deviatak z amosáckej partie Paľo má narodeniny, tak si vymysleli, že ho prekvapia. Skryjú sa v zážitkovej miestnosti a keď tam Peter s ním vojde, zaspievajú mu všetko najlepšie. Prestávku tak učiteľ trávi na chodbe v obkľúčení detí. Mnohé sa pristavujú len tak, pokecať, čo majú nové. Na wc či kávu nie je čas.

peter-uhrin
Prestávka. FOTO – Autorka

Presúvame sa na špeciálnu hodinu – ideme pozerať divadelné predstavenie deviatakov, Rómeo a Júlia po anglicky. Nečakaná chvíľka oddychu. Nasleduje hodina osobnej asistencie žiakovi s postihnutím na hodine angličtiny a už bežíme na veľkú prestávku – narodeninové prekvapenie. Stále žiadne WC ani káva.

A každý presun po chodbách znamená ďalšie deti, ktoré chcú s Petrom pokecať. Po tretej hodine začína moje energia klesať na nulu. Som hrozne hladná a hlavu mám z toho hluku ako melón. Peter hovorí, že aj preňho je to ťažké, ale je radšej, keď sa deti rozprávajú, ako keby mali byť ticho a sedieť v pozore. „Keď sú ticho, mám pocit, že som spravil niečo zle,“ hovorí mi. Koniec koncov je to dané aj predmetom, ktorý Peter učí. Na etike sa má diskutovať.

peter-uhrin
Minúta na vydýchanie a ide sa na ďalšiu hodinu. FOTO – Autorka

Keď chcú sami žiaci

Pokračujeme etikou pre tretiakov – konečne stíhame aj záchod – a hodinou informatiky. Pred poslednou hodinou dňa ku nám dobehne partia žiakov, ktorí chcú urgentne s Petrom hovoriť. Inšpirovaní divadelným predstavením deviatakov z rána si vymysleli, že aj oni chcú vyrobiť divadlo. Na tému, aby si deti vážili to, čo majú. Neprestávam sa diviť. Piataci chcú sami od seba robiť divadlo a ešte s takouto témou? Peter sa len smeje. „Veď im to tu celý rok vtĺkam do hláv!“

Na hodine sa teda púšťame do práce. Každý za seba alebo v skupinke vypracuje jednu divadelnú scénku, v ktorej by vysvetlil, prečo si máme vážiť to, čo máme. Deti si posadajú aj na zem, Peter s nimi, a kreslia. Dokonca je v triede takmer ticho, tak veľmi sa sústredia.

peter-uhrin
Pracovať sa dá aj na zemi. FOTO – Autorka

Na konci hodiny ukazujú svoje nápady. Jedna z dvojíc hovorí o dievčati, ktoré od mamy chce nový mobil, papagája aj kabriolet. Mama ho ale sklame, lebo mu dovolí vybrať si len jednu z vecí, ale sľubuje mu luxusnú dovolenku. Z tej sa však vykľuje dovolenka v rozvojovej krajine, kde rozmaznaná dievčina pochopí, ako dobre si žije a rozhodne sa svoje veci rozdať chudobným.

Disciplínu si nevykričíš

„Ten smiech detí ma nabíja,“ hovorí mi Peter cez obed. „Niektorým učiteľom podľa mňa chýba taký vzťah k deťom, že by ich mali ozaj radi.“ Svoje postavenie učiteľa kamaráta si pochvaľuje. Disciplínu u dnešných detí podľa neho nevykričíš. „Buď ju máš prirodzene alebo na ne môžeš celé dni bezvýsledne vrieskať,“ tvrdí.

Peter je síce učiteľ sympaťák, no vie byť aj prísny. Nemusí však na to kričať alebo hroziť poznámkami, stačí, že sa neusmeje a deti už vedia, že je zle. Na hodinách tak všetky pracujú, lebo akosi rozumejú, že je to pre ne dobré a určite chcú aj spraviť radosť obľúbenému učiteľovi.

Deň obedom nekončí, sme asi tak v polovici. “Niektorí si myslia, že idem o druhej domov. To sa mi ešte nepodarilo, dnes som tu až do 19-tej,” hovorí mi. Najťažšie podľa neho ani tak nie je vyžiť z platu, ale skôr to, že sa nestíha ani najesť. “Nie som tu kvôli peniazom, ale preto, že ma to baví. Keď si ale raz budem chcieť založiť rodinu, budem si asi musieť nájsť ešte jednu prácu,” zamýšľa sa. Úprimne si neviem predstaviť, kde na to vezme energiu.

Ledva do seba nahádžeme posledné sústo, už bežíme na stretnutie kolégia Zelenej školy, ktoré Peter na Karloveskej 61 vedie. Bojová úloha na tento deň? Vymyslieť environmentálny akčný plán na ďalší rok. A to za pol hodinu, lebo musíme utekať ďalej. Na stretnutie nás pozvala priamo miestna starostka.

zelena-skola
Na Karloveskej 61 berú ochranu životného prostredia vážne, mali aj festival Zelenej školy. FOTO – Archív PU

Kto by chcel byť učiteľom?

Deti berú stretnutie u starostky vážne. Všetci sú slušne oblečení, ale s pískacími tričkami, ktoré sa pre ne stali akýmsi poznávacím znamením. Karloveská starostka Dana Čahojová je hrdá, že práve v jej mestskej časti pôsobí najobľúbenejší učiteľ. Pripravila si preňho a pre deti malú odmenu – celoročné permanentky do miestneho kultúrneho klubu Kamel – a tak isto exkurziu po úrade.

Detí sa pýta, prečo sa rozhodli svojho učiteľa nominovať na cenu Zlatý Amos. “Má s nami trpezlivosť a je nám tak nejak bližšie,” hovorí jedno z detí. “Je s ním sranda a berie vážne len to, čo ozaj treba,” hovorí ďalší. Žiadne z detí však nezdvihne ruku pri otázke, kto by chcel byť učiteľom. Hovoria, že je to príliš ťažká práca s malou odmenou.

ucitel-karlova-ves
Na návšteve u karloveskej starostky Dany Čahojovej. FOTO – Autorka

Nedá sa mi s nimi tak trochu nesúhlasiť. Po posedení u pani starostky odchádzam domov, sú štyri hodiny po obede a Peter ešte ide s deťmi na kofolu. Potom pokračuje do siedmej večer konzultačnými hodinami pre rodičov. Ja smerujem domov, líham si na posteľ a som ledva schopná pohybu.

Deň po boku najobľúbenejšieho učiteľa ma úplne vyčerpal, ale aj naplnil pozitívnou náladou od šťastných detí a nádejou, že možno to s tým naším školstvom ešte nie je až tak úplne zlé, keď stretneme takýchto učiteľov.

Ak máte vo svojom okolí školy, ktoré chcú získať podporu ako realizovať konkrétne environmentálne opatrenia na svojej škole a zapojiť do toho žiakov, môžu sa prihlásiť do 15. septembra 2017 na www.zelenaskola.sk

Kľúčové slová:

zelená škola

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.