Z druhej strany Zaježovej

Jura Hipša si naozaj vážim. Je to človek, ktorý má jasnú víziu, má drive a vie dosiahnuť, čo si zaumieni. Rozbehol projekty, ktoré majú potenciál meniť spoločnosť a je vždy otvorený diskusii. Včera mu však vyšiel na čiernej labuti článok, ktorý, aj keď verím, že bol písaný s dobrým úmyslom, podľa mňa viac mýtov tvorí, ako ich borí.

A tak sa stalo, že predtým, ako na svojom elektrickom bicykli s vozíkom (na koni snáď už o rok…) zbehnem tých 100 výškových metrov pre svoje deti do lesnej škôlky, ktorú sme si svojpomocne rozbehali, som mala čas napísať naň reakciu. Tak teda – „Z mojej strany Zaježovej“ alebo „Búranie Hipšových mýtov“:

  • Drvivá väčšina ľudí si tu naozaj žije na samote. Tí, ktorí majú potrebu sem vodiť turistov, si ich vodia okolo svojich domov a ostatným našťastie dajú pokoj. Ja napríklad nemusím mať ani plot, ani psa, lebo viem, že do takej prdele človek zablúdi naozaj iba výnimočne a ku domu, ktorý nepozná z telky, si netrúfne.
  • Lacno tu skutočne nie je, ale ešte stále sa stáva, že sa niekde objaví domček za 20 000 a ak vám šťastena praje, bude váš. Nebude v bohvieakom stave, ale ak viete zabiť klinec do dreva a máte iskru v srdci, určite si ho krásne opravíte.
  • Väčšina pubertiakov, o ktorých Juro píše, sú buď z polorozpadnutých rodín, kde jeden rodič spravidla žije v meste alebo mestským životom, alebo sa prisťahovali z mesta, keď ich deti boli už veľké a mestský život si sem priniesli so sebou. Väčšina pubertiakov, ktorí vyrástli od malička na Zaježovej, sú citlivé, vnímavé bytosti, s ktorými je radosť stretnúť sa a porozprávať o živote. Viď rozhovor s Amáliou Bošelovou, ktorý bol na čiernej labuti uverejnený pred pár dňami.
  • Hovoriť teda, že prírodné deti sú mýtus, je podľa mňa scestné. Áno, deti poznajú internet aj čokoládu, ale mnohé sa narodili doma, sú vychovávané s láskou k zemi aj k Zemi, odmalička pomáhajú svojim rodičom okolo domu a to nie preto, že musia, ale preto, že ich to baví a vidia v tom zmysel, hrajú sa na Indiánov či sedia na lúke a ďalekohľadom pozorujú vtáky. A Juro, možno by pomohlo odstrániť tú interaktívnu tabuľu zo školy, veď načo potrebujú žiaci na prvom stupni interaktívnu tabuľu??
  • Ja si myslím, že by nám tu bez technológií bolo ešte lepšie. Áno, aj ja teraz sedím za počítačom a píšem túto reakciu, ale môj pomalý internet mi našťastie nedovolí sedieť pri youtube-videách celý deň. Lebo veď je ľudské, že nás túžba po informáciách núti držať v rukách smartfóny, ale – neviem ako vy, ja si uvedomujem, ako strašne zle mi to robí. A ako stačí vyjsť von, nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, ísť sa prejsť a za hodinku mám zase poriadok v hlave. U nás ani v mojom okolí rozhodne žiadne psychotické stavy nenastupujú, keď vypadne internet, lebo veď roboty okolo domu je stále toľko, že nevieme, do čoho skôr pichnúť. A Juro, garantujem ti, že pasúcich kráv je tu určite viac. Len moji dvaja susedia ich majú viac ako 100 😉
  • To, čo si popísal, sa tu skutočne nedeje. Vo Vzdelávacom centre si nekúpite domáci chlieb či víno, ale to neznamená, že to tu nikto nevyrába. Vyrába sa tu všetko od zrnka až k chlebu, všetko, na čo si spomeniete, tu niekto vyrába a niekto iný to od neho kupuje či vymieňa. Naozaj asi nikto tu nie je úplne sebestačný, ale keby teraz padol systém, ťažko nájdete miesto, kde by ste mali väčšiu šancu prežiť. No a v mojich kruhoch je úplne bežné, že si ľudia vymieňajú proviant alebo energiu vo forme práce, a dokonca ani nepočítajú, koľko presne do toho kto vložil, lebo tu ešte stále funguje spolupráca, spolupatričnosť, veľké srdce a nezištnosť.
  • …Tak, už som zase doma, presvedčila som deti, že musíme frčať domov, lebo ide búrka, a ja mám na šnúre periny, tak blahosklonne súhlasili, inak by tam najradšej boli ešte dve hodiny, tak už len záverečné slová, ale fakt v dobrom……

    Juro, vidím že žijeme úplne v odlišnej bubline a fakt dúfam, že ak už, tak nie tvoja, ale moja bublina sa bude zväčšovať.  Bublina, v ktorej žijú ľudia, ktorí sem prišli žiť dobrovoľne a s radosťou, ktorí túžia spomaliť, túžia si zakúsiť, čo to je dopestovať a dochovať si svoje jedlo, čo to je postaviť si vlastnými rukami dom a vychovať v ňom v láske svoju rodinu. Ťažká romantika, ja viem, ale ja ju žijem.


    Zaujíma vás život na lazoch? Príďte si na festivale Pohoda v sobotu od 13. hodiny do stanu Živice powered by ZSE vypočuť viac o výchove „prírodných“ detí, sebestačnosti a aj vzťahoch z pohľadu troch novolazíkov zo Zaježovej.

    www.zivicanapohode.sk

    Kľúčové slová:

    pohoda, zaježová

    Ďalšie články od autora:

    Drzá rebelka :), ktorá zavesila život veľkomesta na klinec už po dvadsiatke, a odvtedy si viac či menej plní svoj sen o lepšom živote na Zaježovských lazoch. Verí, že aj zmenou súčasného mainstreamového životného štýlu je možné zvrátiť osud tejto planéty. So svojím šikovným mužom žije v opravenom storočnom kamennom dome, má dve deti, je na materskej. Rada šije, pestuje, tancuje a spieva, píše a cestuje.