S natrčenou dlaňou

Srí Lanku vybrala ako dovolenkovú destináciu moja mamka. O krajine som pred cestou takmer nič nevedela. Rátala som s teplom, slnkom, kvetmi a záplavou zelene, s teplým morom. A že možno uvidím slony. Objavila som krajinu, ktorej jednu vec veľmi závidím. A naopak, inú neznášam a dúfam, že ju v slovenských reáliách v takej rozbujnelej podobe nikdy nezažijeme.

Srí Lanka bola skoro tridsať rokov krajina pustošená občianskou vojnou. Boje medzi sinhálskou väčšinou a tamilskými povstalcami nechávali za sebou krvavú stopu. Báli sa aj ženy a deti, ozbrojenci sa neštítili najhoršieho násilia. O vojne som vedela len povrchne z médií. Skončila sa pred ôsmimi rokmi. Nevediac o nej, netušila by som dnes.

Autobus vás vezie malým mestom. Naľavo pri ceste trojmetrová socha meditujúceho Budhu. O sto metrov na opačnej strane vyzdobený hinduistický chrám. Po ďalších dvesto metroch svätostánok s Pannou Máriou. A o kúsok ďalej minaret mešity. Na necelom kilometri modlitebne štyroch rozdielnych vierovyznaní. A medzi tým ľudia v sárí, hidžáboch, aj obyčajných krátkych nohaviciach. Bez náznaku sporov, nepekných pohľadov, ostražitosti. Žijú vedľa seba. Vedia o sebe a nezdieľajú rovnaké hodnoty. Ale rešpektujú sa. Pýtala som sa na to sprievodcov – a áno, povedali. Mier si všetci veľmi vážime. Vieme, čo mu predchádzalo. Preto aj susedstvo s ľuďmi, ktorí nezdieľajú našu vieru, žijú, jedia, zabávajú sa inak, ale chcú rovnako žiť v pokoji, je pokojné, dobré a príjemné. Závideniahodný postoj. Rešpekt. Kiež by to takto fungovalo všade.

Sprievodcovia. Tí prví ma upriamili na opačný extrém. Hodinová prehliadka po starobylých chrámoch? Päť dolárov. Jazda autobusom – nie ako vodič, iba ako doprovod – päť dolárov. Odprevadenie k pamiatke? No tri doláre najmenej. Nie ako pláca, ani vstupné, to sa platilo zvlášť. Ako pozornosť. Chyžným, vodičom, sprievodcom. Predavačom, dokonca aj chlapíkovi ktorý vás len nasmeruje k najbližšiemu obchodíku s plackami. Na pohyblivé ceny a vyjednávanie sme boli pripravení. Na neustále nastrčené dlane nie. Takto to tu chodí, vysvetlili nám. Úplatky, pozornosti, sú súčasťou miestnej ekonomiky a nikto sa nad tým nepozastavuje. Nemám potuchy, ako je to na Srí Lanke na najvyšších miestach. No obávam sa, že aj to je nejako tak ako u nás, že „neexistuje“.

Úplatky a korupcia sú v podtitulkoch väčšiny politických článkov o Slovensku. V medzinárodných porovnaniach vychádza Slovensko hanebne. Podľa mojich skúseností je úplatkárstvo od nemocníc, cez katastrálne úrady, riaditeľstvá škôlok,  revízorov v autobusoch, až po vedenie krajiny. Už viem, že to môže byť aj horšie. A veľmi, veľmi verím, že tak zle naozaj nebude.

Ďalšie články od autora:

Bývalá novinárka z STV, TA3 či televízie Markíza. Dnes PR manažérka jednej z politických strán, lektorka na Sokratovom inštitúte, mama dvojčiat.