Vyhorenie ohrozuje učiteľov aj všetkých, ktorí pracujú s ľuďmi. Ako mu predísť?

Syndróm vyhorenia je psychický stav, takzvaný zážitok vyčerpania. Nevyhýba sa žiadnej profesii, mladým ani starým a nezávisí na spoločenskom či finančnom postavení a v dnešnej dobe sužuje stále viac ľudí. Medzi najohrozenejších patria tí, ktorí pracujú s ľuďmi.

Vyhorenie je stav totálneho duševného, emocionálneho, ale aj fyzického opotrebovania. Vyhorenie alebo burnout je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorí sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a svoju motiváciu.

Na plný plyn

Vyhorením si prešla napríklad Markéta, ktorá pracovala v oblasti kultúry. „Išla som do všetkého naozaj naplno. Kultúra je naozaj špecifická. Väčšinou na propagáciu nie sú skoro žiadne peniaze, ale zároveň sú organizátori závislí od predaja. Návštevníkov a divákov treba informovať tak, aby to nič nestálo – je nutné vybartrovať ceny a partnerov, vybaviť čo najväčšie zľavy, nahovoriť médiá, aby správu o podujatí uverejnili. Marketingové komunikácia a PR je väčšinou na jednom človeku, ktorý všetko zabezpečuje,“ popisuje Markéta.

V obdobiach vrcholiacich príprav pracovala 20 hodín, spávala 4 hodiny. Fyzická únava išla ruka v ruke s tou psychickou. Vnútorné napätie, stres a nervozita na pracovisku v múzeu musela raz dosiahnuť hranicu.

V jedno ráno, keď bola už oblečená a pripravená na odchod do práce, si zrazu uvedomila, že kľačí v predsieni a plače. Do práce sa už viac nechcela vrátiť. Pravdepodobne zažila svoj prvý psychický kolaps.  Zároveň si uvedomila, že sa niečo musí zmeniť.

„Bola som na seba veľmi prísna a mrzeli ma všetky chyby, ktoré som urobila. Tie sa totiž však stávajú najmä vtedy, keď je človek vyčerpaný. Vtedy robí rýchlo a nie práve kvalitne. Nezdravá náročnosť na seba a na svoje okolie môže vyvolať veľké problémy,“ hovorí.

Photo credit: Jessica M. Cross via Foter.com / CC BY

Ako droga

Termín burnout bol pôvodne používaný v 60-tych rokoch 20. storočia pre označenie stavu ľudí, ktorí prepadli alkoholu, neskôr i pre označenie narkomanov, ktorí stratili záujem o všetko okrem drogy.

Neskôr sa použitie pojmu burnout rozšírilo i na ľudí, pre ktorých sa drogou stala ich práca, takže tvorila výlučnú oblasť ich životného záujmu a zmyslu života, známi ako workoholici. Aj tu podobne ako u alkoholikov dochádzalo k apatii a nezáujmu o bežný život a pri hromadení ťažkostí a neúspechov k depresii, celkovej vyčerpanosti, únave a osamelosti.

Aj keď sa vyhorenie nevyhýba žiadnej profesii, rizikové sú najmä všetky povolania, kde sa pracuje s ľuďmi – nazývajú sa aj pomáhajúce profesie:  učiteľ, psychológ, sociálny pracovník, zdravotná sestra, či vodič diaľkového autobusu. Sú to ľudia, ktorí musia byť okamžite pripravení reagovať, musia sa do práce emocionálne vkladať. Svojej práci sa musia venovať naplno a nemôžu si dovoliť len tak niekam odísť.

FOTO – B_me

Ako ho rozpoznať?

Vyhorenie sa prejavuje psychickým i fyzickým vyčerpaním, keď sa človek cíti na pokraji svojich síl, nervozitou, odcudzením alebo znížením výkonnosti. Dôsledky sa dostavujú postupne. V konečnom dôsledku ovplyvňuje rozpoloženie človeka a celkový vplyv na okolie jedinca. Pri odcudzení má jedinec ľahostajný postoj k svojej práci, ale tiež môže mať ľahostajný postoj k svojej rodine a ku svojmu okoliu.

“Ak zapálite oba konce sviečky, získate tým viac svetla. Sviečka však zároveň aj rýchlejšie vyhorí. Ak necháte horieť oba konce sviečky pridlho, plameň nakoniec úplne zhasne,“ hovorí Peter Tureček, študent Sokratovho inštitútu, ktorý pripravuje webový portál Vyhorenie.sk.

Predstavte si, že ste 8 hodín denne s ľuďmi, ktorí stále niečo potrebujú a bombardujú vás rôznymi otázkami, až vám postupne začínajú ísť na nervy. Vtedy sa môže stať, že pracovník v takejto práci uviazne, začne postupne strácať radosť zo života, a následne sa dostáva do začarovaného kruhu. A potom nastupuje pocit bezvýchodiskovosti. Sužuje ho únava, strach, niekedy pocit menejcennosti a celkové vyčerpanie.

Príčinám, príznakom a následkom vyhorenia, ale aj o tom, ako ich prekonať a najmä ako im predchádzať sa bude venovať pripravovaný portál Vyhorenie.sk. Okrem spomínaných tém bude poskytovať kontakty na odborníkov – psychológov a terapeutov, u ktorých budete môcť vyhľadať odbornú pomoc. Ak sa chcete o jeho spustení dozvedieť ako prví, zanechajte nám váš e-mail a budeme vás kontaktovať.

Vyhorení učitelia

Medzi skupiny najviac ohrozené vyhorením patria všetky povolania, kde sa pracuje s ľuďmi, teda aj pedagógovia. Ich práca je veľmi intenzívna, na Slovensku nedostatočne finančne ohodnotená a pokrivkáva tak isto status učiteľa. Učitelia tak môžu do práce dávať všetku svoju energiu, no ocenenie ich výsledkov je často mizivé.

Téme vyhorenia u učiteľov sa venuje ďalšia študentka Sokratovho inštitútu, Paulína Cseplöová, vo svojom mikroprojekte. Rozhodla sa učiteľom pomôcť proti syndrómu vyhorenia bojovať spolu so školskými psychológmi.

„Cieľom je vytvoriť priestor pre učiteľov/ky, lebo mám pocit, že toho majú veľa v rámci svojej profesie a nie vždy majú čas sa na chvíľku zastaviť a veci spracovať a tiež, že je na nich kladené veľké množstvo požiadaviek,“ vysvetľuje.

Učiteľom môže pomôcť aj školský psychológ. FOTO – Archív PC

V spolupráci so školskou psychologičkou vytvorila priestor pre menšiu skupinu pedagogičiek, kde spolu preberajú najmä tri hlavné témy: Ja ako učiteľka – sebareflexia a vnímanie roly učiteľa, komunikačné zručnosti psychohygiena a prevencia syndrómu vyhorenia. „Zapojené učiteľky oceňujú už len takú drobnosť ako to, že majú čas sa na chvíľu zastaviť a vymeniť si skúsenosti. Na niektorých školách spolu nemajú ani zborovňu,“ hovorí Paulína.

„Zaujala ma téma projektu a hlavne to, že je primárne zameraný na učiteľa a nie na žiaka,“ hovorí jedna zo zapojených učiteliek, ktorá v školstve pôsobí už desať rokov. „Za náročné v školstve považujem prispôsobiť vyučovanie veľmi rozdielnym skupinám žiakov. Sú medzi nimi veľké rozdiely vo vedomostiach, sociálnom prostredí, z ktorého pochádzajú a rôzne sú aj ich osobné danosti,“ popisuje učiteľka.

Podporou pre učiteľov by podľa nej mohli byť rôzne motivačné hry a hry na rozvoj emocionálnej inteligencie. „Takisto podpora efektívnej komunikácie, zvládanie konfliktov a emócií, vyjadrovať svoje pocity. To všetko je potrebné rozvíjať a učiteľ má k tomu len málo materiálov a tiež aj málo skúseností,“ hovorí učiteľka.

Školských psychológov by sme teda podľa Paulíny mali využívať aj na pomoc samotným učiteľom a učiteľkám. „Učitelia v  každodennom zhone nemajú šancu chodiť niekde inde a keď je školský psychológ priamo v škole, určite by boli viac motivovaní ho využiť,“ hovorí.

Photo credit: Foter.com

Čo robiť, aby ste nevyhoreli?

Nie každý má po ruke školského psychológa. Syndrómu vyhorenia sa však dá predísť aj dodržiavaním pár základných psychohygienických zásad. Tu je desatoro duševného zdravia od Ligy za duševné zdravie:

1. Prijímaj sám seba!
Poznaj sám seba, svoje dary, prednosti i slabosti. Váž si sám seba, ale neber sa príliš vážne.

2. Hovor o tom!
O tom, čo ťa trápi, čoho sa bojíš,  čo si vyčítaš, o svojich smútkoch, ale i radostiach, o úspechoch. Zdieľaná starosť je polovičná,  zdieľaná radosť dvojnásobná!

3. Buď aktívny!
Život je rieka, raz plávame s prúdom raz proti nemu. Vždy je za čím ísť a pred čím utekať. Kým sa hýbeme, žijeme a naopak.

4. Uč sa novým veciam!
Stále je čo spoznávať a učiť sa. Skúsenosť je neprenosná. To, čo zvládneme, nás blaží, čo nezvládneme, aspoň sme vyskúšali.

5. Stretávaj sa s priateľmi!
Príbuzných si nevyberáme, ale priateľov áno. Sympatia, náklonnosť, kamarátstvo, priateľstvo, láska sú zdrojom opory a radostí života.

6. Rob niečo tvorivé!
Géniov je málo, ale tvorcom je každý z nás. Tvoriť môžeme v ateliéri i záhrade, v divadle i dielni. Proces je dôležitejší ako výsledok. Výtvor možno skritizovať, ale to, čo pri tvorbe zažijeme, nám nikto nezoberie.

7. Zapoj sa a pomôž!
Pohyb krídiel motýľa v jednom kúte sveta môže spôsobiť búrku na jeho opačnom konci. Zaujímaj sa o to, čo sa deje vo svete. Politika, ekológia, charita, pomoc tým, ktorí to potrebujú dávajú zmysel nášmu vlastnému životu.

8. Neváhaj požiadať o pomoc!
Ak cítiš, že tvoje bremeno je priťažké, bolesť prisilná, strata priveľká, strach neznesiteľný – nehanbi sa požiadať o pomoc. Odborníka, alebo len spriaznenú dušu, niekoho, kto prežil podobné trápenie.

9. Oddychuj a uvoľni sa!
Práca šľachtí, ale môže aj zabíjať. Uč sa aktívne i pasívne oddychovať, nachádzať nové zdroje radosti a uvoľnenia. Pre niekoho veselá spoločnosť, pre iného samota, pre niekoho šport, pre iného príroda. Aj dobré jedlo a pitie, či iné slasti vyvažujú stres všedného dňa.

10. Zdolávaj prekážky!
Uč sa brať životné problémy a prekážky ako výzvy a možnosti osobného rastu. Čo nás nezabije… a je potom čo rozprávať vnúčatám.

11. Neboj sa snívať!
Snívajme v noci i cez deň. V snoch sa môžeme vznášať a dokázať úžasné veci. Nie všetky sny sa našťastie naplnia, ale niektorým sa môžeme aspoň priblížiť.

12. Ži teraz a tu!
Príliš mnoho minulosti nám bráni vzlietnuť a primnoho budúcnosti nám nedovolí pevne sa rozkročiť na zemi. Ži teraz a tu najlepšie ako vieš, lepší život nemáš !

A že je tých prikázaní dvanásť?! Proste nikto nie je dokonalý.


Referencie:

https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/zdravie/131320/dobra-rada-syndrom-vyhorenia

https://is.muni.cz/th/384688/ff_m/DPFinalversion.pdf

http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani2/5.pdf


Ešte stále máte možnosť stať sa súčasťou Sokratovho inštitútu aj vy. Prihláste sa do konca apríla na www.sokratovinstitut.sk

Kľúčové slová:

sokratov inštitút