Dôležitejšie ako školské hodiny je to, čo sa deje medzi nimi

Možno dôležitejšie ako to, čo sa deje na hodinách, je to, čo sa deje mimo nich. Projekty, akcie, podujatia, ktoré žiaci sami vymyslia, organizujú aj si ich užijú.

Tilgnerka vládne svetu!

Vždy som chcela napísať stĺpček s takýmto názvom…

Na spojenej škole Tilgnerova som strávila väčšiu časť môjho života, presnejšie 12 rokov. Najprv základka, potom 8-ročné gymnázium. Sprevádza ma však dodnes takmer na každom kroku. „Ten, tá je z Tilgnerky,“ hovorím pravidelne môjmu priateľovi. Ten sa mi už smeje, že Tilgnerka ovláda hádam celé mesto.

Ako je možné, že toľko ľudí zo školy poznám? Vďaka aktivitám, ktoré sme v škole mohli robiť, no neboli to obyčajné školské hodiny.

Už počas posledných ročníkov na Tilgnerke som začínala chápať, že niečo je tam inak ako na bežných školách. „Vy nemáte POT?“ pýtala som sa zarazene kamošov z iných škôl. POT je celoškolská olympiáda v kolektívnych športoch, ktorú moja trieda pravidelne vyhrávala, a tak nám na polici trónilo niekoľko pohárov. Ako na ozajstnej súťaži.

Alebo benefičný školský bufet McTiger’s, do ktorého sme počas veľkej prestávky varili párky a po večeroch piekli doma koláče, aby sme za zisk mohli zorganizovať školský Deň detí, Mikuláša, valentínkový expres či imatrikulácie v miestnom klube.

Benefičný bufet McTiger’s čaká na otvorenie. FOTO – Archív autorky

A to nehovorím o školskom časopise No Limity!, s ktorým sme rok za rokom vyhrávali súťaže a okrem článkov o živote školy sme tam s kamoškami prepašovávali napríklad aj rôzne ekologické tipy. Vďaka nemu vlastne dnes robím to, čo robím.

Minulý týždeň som sa po rokoch na Tilgnerku vrátila opäť, bola som sa pozrieť na otvorenie nového projektu – školskej Escape Room s názvom Trinásta záhrada. A pochopila som, že možno dôležitejšie ako to, čo sa deje na hodinách, je to, čo sa deje mimo nich. Projekty, akcie, podujatia, ktoré žiaci sami vymyslia, organizujú aj si ich užijú.

Trinástu záhradu netvorila pani učiteľka po večeroch doma. Všetko pod jej dohľadom spravili žiaci. Vyhlásili zbierku hádaniek a logických úloh, ktoré im nosila celá škola, zorganizovali zbierku, spravili rozpočet, vyrobili jednotlivé stanovištia a sami zorganizovali a odmoderovali aj slávnostné otvorenie. Profesionálne a vecne riadili celý proces, až mi pripomínali manažérov z nejakých veľkých firiem. Naučili sa pracovať spoločne, vzájomne sa lepšie spoznali, naučili sa rozdeliť si úlohy a rozvrhnúť si čas.

Nechcem hovoriť, že knihy sú zlé, ale toto deti žiadna hodina literatúry nenaučí, hoci to v živote možno budú potrebovať viac.

Kľúčové slová:

vzdelávanie