Kde sa lepšie učiť o mravcoch, než priamo v mravenisku?

Deti z lesných klubov majú často lepšiu imunitu a sú zvyknuté byť vonku za každého počasia, hovorí sprievodkyňa detí z Lesného klubu Mravenisko a absolventka Sokratovho inštitútu, MICHAELA RIDZOŇOVÁ.

Ako vyzerá bežný deň v lesnej škôlke?

V prevažnej miere to závisí od konkrétneho lesného klubu, pretože každý funguje trošku inak. Deň je prispôsobený aj tomu, či má lesný klub zázemie alebo nie. V našom lesnom klube v Banskej Bystrici nám ako zázemie slúži komunitné centrum s veľkou záhradou, kde trávime daždivejšie dni. Inak sme celý čas niekde vonku, aj keď nie nutne v prírode. Naposledy sme boli pozrieť prírodovedné múzeum, boli pre deti pripravené rôzne aktivity týkajúce sa lesa. Lesnú škôlku vnímam ako priestor, kde deti naozaj majú šancu stretnúť sa aj s bežnými životnými situáciami – poslať list, zaplatiť, kúpiť si lístok na autobus…

Keďže naša škôlka nemá stále zázemie, náš bežný deň vyzerá tak, že sa ráno o 8:00 stretávame na mieste, odkiaľ je dobrá doprava aj autobusom, ale dá sa odtiaľ prejsť aj pešo do lesa. Spoločne putujeme na vopred dohodnuté miesto, kde si zložíme veci a strávime tam prevažnú časť dňa. Deti sa hrajú voľne alebo spoločne niečo tvoríme a učíme sa. Obed si nosíme so sebou v termoskách na jedlo, každé dieťa má vo svojom batôžku misku a lyžicu. Po obede ponúkneme deťom oddych v hojdacej sieti alebo len tak na deke a čítame si. Pre staršie deti sú pripravené alternatívne aktivity. O 16-tej sa vraciame na miesto stretnutia.

Deti akých rodičov chodia do lesných škôlok najviac?

Nemám urobený žiaden prieskum, takže to bude len môj odhad. Sú to rodičia, ktorí hľadajú pre svoje deti priestor na sebarealizáciu plný rešpektu. Priestor, kde ich budú akceptovať vo svojej jedinečnosti a rozvíjať to jedinečné v nich. Taktiež priestor, kde budú deti v kontakte s prírodou a užijú si svoje detstvo naplno, s voľnými hrami a kamarátmi. Kde sa naučia vážiť si prírodu, poznávať jej jedinečnosť a cez tieto zážitky sa z nich stanú zodpovední ľudia vnímajúci jej dôležitosť. Rodičia, ktorí hľadajú podobné hodnoty, v akých vychovávajú svoje deti. Kvôli postaveniu lesných klubov ako občianskych združení, sú to však aj rodičia, ktorí si to môžu dovoliť. Často je to totiž skoro polovica platu priemerného Slováka. A sú to len financie, ktoré sú potrebné na pokrytie platov pre sprievodcov, stravy, materiálu a zázemia. Žiadna nadhodnotená suma.

Zvládajú deti z lesných škôlok nástup do školy lepšie či horšie ako iné deti?

Veľa závisí od konkrétneho dieťaťa, nedá sa to takto generalizovať. Rovnako ako zo štátnych škôlok to niektoré zvládajú na výbornú, iné majú odklad povinnej školskej dochádzky. Významný vplyv má aj rodinné prostredie a jeho podnetnosť. Myslím si však, že úroveň prípravy na školu je minimálne rovnaká ako v klasických škôlkach.

Ako sú na tom so zdravím, majú lepšiu imunitu?

Taktiež to bude len môj názor, ale dnešný sterilný svet nám tú imunitu určite nezlepšuje (smiech).

Áno, imunita sa buduje, ak sa náš organizmus otužuje, stretáva sa s prirodzenými baktériami. Pretože je rozdiel, ak vám spadne jablko na chodník pri ceste v centre mesta alebo na lesnú cestičku. Je to taktiež ovplyvnené pobytom na čerstvom vzduchu, aktívnym pohybom a slniečkom.

Deti v lesných kluboch sú zvyknuté aj na menej priaznivé podmienky ako je dážď a sneh. Učia sa cítiť komfortne aj v takomto počasí, pretože je to súčasťou nášho života.

Vonku v každom počasí. FOTO - Archív Domček Lesníček
Vonku v každom počasí. FOTO – Archív Domček Lesníček

Lesné škôlky môžu byť aj v meste, štát ich ale neuznáva

Na Slovensku nie sú oficiálne akceptované, no obľúbenosť lesných škôlok stále stúpa. Nechať svoje deti tráviť celé dni v prírode chce stále viac rodičov. Ako lesné škôlky fungujú a v čom sa líšia od klasických škôlok píše sprievodkyňa detí z Lesného klubu Mravenisko, Michaela Ridzoňová.

Les – miesto, kde líšky dávajú dobrú noc a stromy si žijú svojím magickým životom. Pre niekoho miesto na oddych, pre nás z lesných škôlok miesto hier, zábavy, dobrodružstva a predovšetkým napredovania a učenia sa.

Reč je o lesných „škôlkach“ či kluboch vo svete známych ako ,,Waldkindergarten“ alebo ,,outdoor preschool/natur preschool/forest kindergaten“, ktoré si našli svojich priaznivcov už aj na Slovensku.

Ich začiatky siahajú do Dánska, 50. rokov minulého storočia. Za ich vznikom stojí mamička Ella Flatau, ktorá so svojimi deťmi trávila voľný čas v prírode. Pridali sa ku nej jej priatelia a vznikla tak iniciatíva rodičov, ktorá bola odrazovým mostíkom pre založenie prvej lesnej škôlky na svete.

Na Slovensku len neoficiálne

Lesné škôlky ponúkajú alternatívu v predškolskom vzdelávaní, ktorá je v rôznych krajinách sveta akceptovaná a podporovaná štátom. U nás si však svoje miesto budujú napríklad ako občianske združenia. Finančné výdavky na chod lesného klubu hradia v plnom rozsahu rodičia, prípadne si lesný klub hľadá financie cez rôzne projekty.

Lesné kluby totiž nie sú na Slovensku zaradené do oficiálnej siete predškolských zariadení, nakoľko nespĺňajú hygienické nariadenia (napríklad počet detí na jeden záchod), nepíšu povinnú dokumentáciu a striktne sa neriadia Štátnym vzdelávacím programo ISCED 0, hoci ho napĺňajú. Preto u nás na Slovensku stále hovoríme o lesných škôlkach ako o lesných kluboch.

Škôlka aj bez budovy

Zo sveta poznáme dva typy lesných materských škôl – integrované a samostatné. Integrované fungujú pod záštitou tradičnej materskej školy, zdieľajú spoločné priestory, ktoré slúžia pre deti v lesnej materskej škole ako zázemie v prípade nepriaznivého počasia a tiež na oddych. Zriadenie integrovanej triedy je teda omnoho jednoduchšie. Samostatné lesné materské školy majú svoje vlastné zázemie, na čo im slúži maringotka, jurta, chatka alebo vlastná budova.

Na Slovensku prevláda zázemie v podobe domčeka alebo chatky v chatovej oblasti, prípadne nemajú podľa vzoru z Nemecka trvalé zázamie a sú dohodnutí s komunitným centrom, kde sa v prípade potreby môžu zohriať, najesť či ukryť pred búrkou.

Vonku za každého počasia

Lesné škôlky využívajú ako svoj didaktický materiál predovšetkým prírodné prostredie. Deti sa učia prostredníctvom aktivity, zážitkov a skúseností. Každé podľa vlastného tempa a svojej jedinečnosti. To umožňuje predovšetkým menší kolektív detí – na dvoch sprievodcov (pedagógov) pripadá v priemere dvanásť detí.

Deti sú v kontakte s reálnym svetom, reálnymi predmetmi a prostredím. Dôraz sa kladie na celodenný pohyb v prírode a vonkajšom prostredí, z čoho vychádza aj ich heslo „vonku za každého počasia“. Zameriavajú sa predovšetkým na rozvoj kompetencií, ako je napríklad jemná a hruba motorika, sociálne kompetencie, rozvoj sebapoňatia a sebavedomia, a kreativita.

Vďaka pohybu v prirodzenom prostredí v prepojení s dennými rituálmi a sezónnymi udalosťami v prírode sa u detí rozvíjajú kvalitné sociálne vzťahy a  enviromentálne cítenie. Pretože to nie je len o učení sa v prírode. Je to spolupatričnosti a precítení prírody cez vlastné ruky a telo.

Obsahové a výkonové štandardy, ktoré sú dané Štátnym vzdelávacím programom ISCED 0 – teda pre predprimárne vzdelávanie – je pritom možné realizovať s deťmi aj v lese. V popredí stojí environmentálna výchova, ktorá prirodzene vychádza z tohto prostredia. Deti sa tak učia nie len o lese, ale aj v lese – a to vlastným zážitkom a skúsenosťou. Zoraďujú napríklad listy podľa veľkosti, farbia s prírodným materiálom, stavajú veže z blata, lozia po stromoch a dokonca pracujú aj s nožom (ich veku a schopnostiam prispôsobeným).

Pripravia sa aj do školy

Aktivity vyplývajú z ročných období a aktuálnych udalostí v prírode. Neznamená to však, že ostatné oblasti rozvoja sú odsunuté na okraj záujmu. Pozornosť je venovaná aj predškolskej príprave, kedy je pre dieťa v čase poobedného oddychu vyhradený priestor na rôzne grafomotorické cvičenia, rozvoj matematických predstáv a podobne. Napríklad v lesnom klube Domček Lesníček majú skúsenosť, že ich deti sú na školu často lepšie pripravené a zrelé ako ich rovesníci. Môže to byť aj tým, že si svoje ranné detstvo naozaj užili mimo štyroch stien, v priateľskom a rešpektujúcom prostredí.

Slovenské lesné kluby by v budúcnosti mala zastrešovať a zastupovať slovenská Asociácia lesných klubov, ktorá sa práve pripravuje. Bude subjektom, ktorý môže verejne vystupovať v ich prospech, konať rôzne podujatia a hlavne prepájať medzi sebou priaznivcov tejto predškolskej koncepcie.

Ak máte záujem o viacej informácií, pozrite si stránku na FB s názvom „Detské lesné „škôlky“/kluby“.

Bola by som veľmi rada, ak by sa koncepcia lesných škôlok aspoň čiastočne preniesla aj do tých štátnych. Aby učiteľky využívali zážitkové učenie, kontakt s reálnym svetom a hlavne prírodou. Nestačí vyjsť na ihrisko či do záhrady za škôlku. Potrebné a deťmi žiadané sú aj výlety do blízkej prírody a práca s materiálom, ktorý nám ponúka. Veď kde lepšie sa naučíme o mravcoch, ak nie priamo pri mravenisku?

Zoznam lesných klubov na Slovensku:

  • Limbach: Domček Lesníček, Hríbik, Lesnou cestičkou
  • Stupava: Jadierko
  • Bratislava: Gaštanko, Ateliér Les, Pramienok
  • Malacky: Trvalkáči, Lesánek
  • Nitra: Medovka, Detská lesná škôlka na Fončorde
  • Trnava: Lono, Naboso
  • Žilina: Tramtária, Žabka
  • Púchov: Dážďovka
  • Banská Bystrica: Mravenisko
  • Rožňava: Zelená žabka
  • Trenčín: Handrbolka
  • Žitavce: Jašteričky

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Ďalšie články od autora:

Pochádza z Banskej Bystrice. Študuje predškolskú a elementárnu pedagogiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je dobrovoľníčkou vo voľnočasovej organizácií pre deti a mládež – Slovenský skauting. Vedie tam dievčenský oddiel a tiež organizuje zážitkové kurzy pre mladých lídrov. Tak isto je sprievodkyňou v Lesnom klube Mravenisko v Banskej Bystrici. V budúcnosti by chcela s priateľmi založiť  lesnú škôlku pre deti.