Deň Zeme je každý deň

Ekologicky sa treba správať každý deň, nielen na Deň Zeme. Šéfka programu Zelená škola prináša tri konkrétne tipy, aby bol Deň Zeme každý deň.

„Je tu Deň Zeme! Buďte ekologický a ušetrite s našimi tipmi ihneď!“

„Celý svet oslavuje dnes Deň Zeme.“

„Deň Zeme sa každoročne koná 22. apríla a je venovaný Zemi. Urobte tento deň niečo aj vy!“

„Pri príležitosti Dňa Zeme pripravujeme každoročne podujatie pre žiakov základných škôl v okrese mesta XY. Cieľom podujatia je pozdvihnutie environmentálneho povedomia detí tvorivým a hravým spôsobom vo vonkajšom prostredí.“

Takéto a podobné nápisy sa objavujú každoročne v školách, na úradoch a médiách. Popri nich sa však ozývajú aj hlasy, ktoré hovoria, že je možné sa ekologicky správať každý deň a nie len 22. apríla. Pozrime sa spoločne na pár príkladov z radov škôl zapojených do medzinárodného programu Zelená škola.

1. PEŠOBUS

Do školy, či práce je možné sa dostať rôznymi formami – autom, autobusom, či vlakom. V Badíne však zaviedli niečo špeciálne, a to PešoBUS.

Toto podivné slovné spojenie v nás asi evokuje rôzne veci. Je to však veľmi jednoduché. Od marca premáva každý druhý štvrtok v mesiaci v ranných hodinách ulicami Badína a Rakytoviec školský PešoBUS, do ktorého môžu nastúpiť žiaci s rodičmi a učiteľmi a dopraviť sa spolu vlastnými nohami do školy. Vytvorená je aj linka pre malé detičky z materskej škôlky.

PešoBUS tradične premáva po vyznačenej trase, tvorenej tromi osobitnými linkami s vlastnými šoférmi – učiteľkami a okrem určených zastávok môžu do neho nastúpiť a pripojiť sa deti kdekoľvek aj po ceste jeho trasy.

„Pôvodne sme túto akciu realizovali len ako jednorazovú akciu ku Dňu Zeme. Pekne sa to však chytilo a tak sme ju zopakovali. Postupne sa z toho stala krásna tradícia, ktorá je pre nás už úplne bežná,“ hovorí koordinátorka programu Zelená škola Miriam Hudobová.

TIP: skúste túto tradíciu aj vy sami. Spojte sa s kolegami a choďte spoločne do práce. Nielen, že niečo urobíte pre životné prostredie, ale utužíte aj vzťahy na pracovisku a spravíte aj niečo pre svoje zdravie.

2. Látková taška

Na jedného Slováka pripadá podľa organizácie Envi-pak ročne spotreba 466 igelitových tašiek, kým priemerná spotreba v EÚ je okolo 200 tašiek na občana. Povinnosť znížiť spotrebu igelitových tašiek vyplýva Slovensku aj z európskej smernice. A pritom je to také jednoduché.

Žiaci základnej školy v Spišskom Štvrtku to spravili úplne priamo. Pred miestnym obchodom vymieňali nakupujúcim ich igelitové tašky za látkové.

„Spolu s látkovou taškou nakupujúci dostali aj informačný letáčik, v ktorom žiaci upozorňovali na možnosti čo najmenšej záťaže Zeme odpadmi a prečo voliť práve látkové tašky,“ hovorí učiteľka Jana Jankurová.

A dostalo to aj žiakov. „Prišla som na to, že chcem pracovať s ľuďmi“, vyhlásila jedna žiačka priamo po akcii.

TIP: zoberte si na nákup so obchodu svoju vlastnú látkovú tašku, ktorú môžete používať aj niekoľko rokov.

3. Keď zmena, tak jedlá

Až tretina vyprodukovaných potravín vo svete sa vyhodí. Odhaduje sa, že len v Európskej únii sa takto ročne vyplytvá 89 miliónmi ton jedla. Viete si to predstaviť? Je to, ako by ste každý týždeň počas jedného roka vyhodili 4 celé obedy. Vo svete, kde jeden človek z deviatich nemá dostatočný prístup k jedlu a množstvo zdrojov sa zmenšuje, môžeme hovoriť o skutočnom paradoxe. A aj s tým sa dá niečo spraviť.

Základná škola “Trávník” v Přerove je jednou z českých škôl zapojenou do projektu Jedlá zmena, ktorý robíme aj na Slovensku. Miestny eko tím zložený zo žiakov a učiteľov si zvolil plytvanie potravinami ako hlavnú tému a rozhodol sa dosiahnuť ozajstnú zmenu.

V školskej jedálni umiestnil “hladnú skrinku”, do ktorej môžu žiaci odložiť nezjedené potraviny ako napríklad ovocie, jogurty alebo sladkosti. Toto jedlo, ktoré by inak skončilo v odpade, si môžu zobrať iné deti. Jednoduchý a rozumný spôsob ako zamedziť plytvaniu potravinami.

Deti tak lepšie pochopia ozajstnú hodnotu potravín. Keď vidia skrinku v jedálni, radšej jedlo uložia do nej alebo si ho vezmú domov, než by ho mali vyhodiť do smetného koša. Skrinka teda nielen znižuje plytvanie jedlom, ale mení aj zmýšľanie detí a tým prináša udržateľnú zmenu aj do budúcnosti.

TIP: Jedlá zmena má niekoľko jednoduchých krokov, ktoré môžete spraviť aj vy.

  1. Dopredu si premyslite, koľko čoho nakúpite.
  2. Váš nákup správne uskladnite.
  3. Dojedajte zvyšky alebo z nich spravte iné chutné jedlá.
  4. Dajte vedieť svojim supermarketom, že chcete kupovať aj „krivú zeleninu“.
      – až 20% poľnohospodárskej výroby sa znehodnotí kvôli tomu, že zelenina a ovocie nespĺňajú estetické požiadavky, ktoré majú supermarkety na ich vzhľad. Všetka táto zelenina skončí v bioplynovej stanici, alebo prinajlepšom ešte na kompostárni. Ale vo veľa prípadoch skončila aj na skládke.
  5. Rozlišujte medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.– Dátum minimálnej trvanlivosti
        potraviny je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Po jeho prekročení stráca niektoré svoje zmyslové vlastnosti – je však možné ju konzumovať.

    – Dátumom spotreby

      sa označuje potravina, ktorá z mikrobiologického hľadiska podlieha rýchlej skaze, a preto môže v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Po tomto dátume sa neodporúča ju konzumovať.
  6. Keď už musíte jedlo vyhodiť, spracujte ho vo svojom domácom komposte/vermikomposte.

 Pri dlhoročnej práci v programe Zelená škola sme zistili, že keď sa opýtate ľudí tak im poväčšine nie je jedno, ako je na tom naše životné prostredie.

Záchrana planéty sa stala skoro až všeobjímajúcim klišé dnešnej doby. Je však dôležité si uvedomiť naše každodenné správanie a niečo naozaj spraviť. Tak, ako školy zapojené do medzinárodného programu Zelená škola. Prihlásiť sa do neho môžu všetky materské, základné a stredné školy do 15. septembra 2017.

Kľúčové slová:

ekoporadňa, zelená škola

Ďalšie články od autora:

Pochádza zo Zvolena a už do roku 2008 je súčasťou programu Zelená škola, ktorý aktuálne vedie. Ukončila bakalárske štúdium na Fakulte ekológie a environmentalistiky, odbor Filozofia a teória ekologizácie (ekofilozofia) a následne inžiniersky stupeň na odbore Ekológia a ochrana biodiverzity. Po dlhých pracovných dňoch si vie oddýchnuť hlavne pri varení, na dobrom koncerte, či pri prechádzke so psom. Jej najväčšou vášňou je dobrá hudba a túlanie sa po slovenských horách. Školám rada pomáha pri vymýšľaní aktivít do akčného plánu, pri motivácii a spolupráci, ale aj ako „bútľavá vŕba“ pri iných problémoch.