Čo do odtoku radšej neliať? Dá sa voda z čistiarne piť? Boli sme sa pozrieť, ako sa čistí voda

Mnohí z nás netušia, kam putuje voda z našej vane či toalety. Čo všetko a ako sa z nej dá pred vypustením do rieky v čistiarni odpadových vôd vyčistiť? A čo robiť, aby sme to nepokazili? Boli sme sa pozrieť na celý proces v čistiarni odpadových vôd Bratislavskej vodárenskej spoločnosti v bratislavskej Petržalke, ktorou nás previedla hlavná technologička Dana Kolníková.

„Vitajte v čistiarni odpadových vôd Petržalka, ktorá čistí odpadové vody z Petržalky a piatich rakúskych obcí, “ víta nás technologička pri vstupe. Nenápadný areál na konci Petržalky v blízkosti dunajského ramena je tichý. Bránou prechádza len jedno auto, ktoré dováža odpadové vody zo žúmp na čistenie.

Čistiareň odpadových vôd v Petržalke. FOTO – Archív BVS

V súčasnosti ČOV Petržalka odvádza odpadové vody z územia s viac ako 100 tisíc obyvateľmi. „Naša kapacita je dostatočná na to, aby sa ešte rozvíjala infraštruktúra aj mesto,“ hovorí Kolníková.

Sú to práve vodárne a čistiarne, kto má hlavné slovo v rozširovaní mesta. Keby noví obyvatelia nemali čo piť a ich voda by sa nestíhala prečistiť, nebolo by mesto obývateľné.

Do čistiarne pritiekla aj autokaroséria

Prehliadku začíname v mieste, kde vstupuje všetka voda do čistiarne. Tá tam doteká gravitačne, čistiareň musí teda byť na najnižšie položenom mieste. Cez nenápadný otvor pozeráme na mútnu vodu tečúcu silným prúdom. Prechádza cez mreže, ktoré zachytávajú prvé, najväčšie, kusy znečistenia.

„Tomuto zariadeniu hovoríme hrubé hrablice. Slúžia na zachytávanie tuhých častí väčších ako 10 cm z odpadových vôd. Zariadenie ho z mreží stiera a padá to do kontajnera,“ popisuje Kolníková.

Smeti sa zachytávajú na hrabliciach. FOTO – Lucia Máliková/BVS

V ňom vidíme len neidentifikovateľnú zmes rôznych materiálov. Nájdu sa tu ale aj papieriky, handričky, vlhčené utierky, tyčinky do uší a vložky, čo nemajú v odpadovej vode čo hľadať, ale doplaví sa sem občas aj mŕtve zvieratko, pneumatika, dosky a vo Vrakunskej čistiarni už našli aj polovicu karosérie auta, na vidieku mech obilia či prasačie kože. „Toto všetko sa musí zachytiť, inak by nám to upchávalo čerpadlá a spôsobovalo problémy,“ vysvetľuje Kolníková.

Čím menej vody, tým lepšie

Okrem vody z domácností čistí ČOV Petržalka aj vodu z odtokov na dažďovú vodu. V podstate však platí, že čím menej zriedenej vody sa dostane do kanalizácie, tým lepšie. „Ľudia inak žijú a inak sa stravujú ako kedysi a množstvo organického znečistenia, na ktoré boli čistiarne projektované, klesá. Keď bude zriedené, biologický stupeň bude trpieť a mikroorganizmom budeme musieť dodávať potravu umelo,“ vysvetľuje technologička.

Aj pre čistiareň tak bude praktické, ak sa budeme snažiť dažďovú vodu zadržiavať na mieste, kde padne, namiesto toho, aby sme ju poslali do kanalizácie.

Mikroorganizmom, ktoré našu vodu čistia od biologického znečistenia, okrem veľkých kusov odpadu nechutí napríklad ani soľ, ktorá sa v zimnom období do kanalizácie dostáva z ulíc. „Už by som bola rada, keby to skončilo, lebo mikroorganizmom to nechutí. Ich potrava je striktne na organickom základe, teda na báze uhlíka a vodíka. Anorganický materiál ako rôzne soli im nechutí,“ vysvetľuje Kolníková.

Hrablice zachytia smeti, zvyšok sa usadí

Prechádzame ďalej k čerpadlám, ktoré vodu posúvajú do ďalších čistiacich stupňov. „Tu vidíte, že voda je ozaj znečistená. Keby sme ju vypustili do rieky, mohlo by to spôsobiť veľké problémy,“ hovorí technologička. Voda ďalej prechádza cez ďalšie hrablice, ktoré majú medzerovitosť 6 milimetrov. Tie zachytia aj menšie smeti a znečistenia. Na hrabliciach vidíme obal od kindervajíčka, kúsky mrkvy, vrchnáky z plastových fliaš a opäť množstvo papierikov.

Čo radšej do kanalizácie nesplachovať? „Problém robia spláchnuté tampóny, vlhčené utierky, vložky, detské plienky aj tyčinky do uší,“ vymenúva Kolníková a upozorňuje, že napriek tvrdeniam na niektorých obaloch od vlhčených utierok sa v kanalizácii nerozložia. Občas sa  hrablice odpadom upchajú. „Operatívne ich vedia zameniť a poruchu odstrániť, ale sú to finančné náklady navyše,“ hovorí technologička.

Voda už teda neobsahuje veľké kusy znečistenia a putuje ďalej do lapača piesku. Pieskom pritom nie je len samotný piesok, ale aj rôzne drobné kúsočky a obrúsené materiály, ktoré sa dokážu usadiť na dne. Piesok sa usadí v nádržiach v tvare niekoľkometrových kanálov, odkiaľ ich špeciálne čerpadlo vysaje, pošle do práčky, ktorá z neho vyperie organické znečistenie a pošle ho do ďalšieho stupňa čistenia. Piesok putuje do kontajnera. V ňom vidíme zrniečka rôznych farieb, mrkvičky a veľa cigaretových ohorkov.

Odstránený piesok. FOTO – Lucia Máliková/BVS

Biologické znečistenie vypapajú mikroorganizmy

Odpadová voda zbavená piesku putuje ďalej do usadzovacích nádrží, kde sa zbaví ďalších jemných častíc, ktoré sa usadia v nádrži vo forme „surového kalu“. Tento putuje do kalového hospodárstva, kde sa z neho vyrába bioplyn, ktorý sa využíva na výrobu elektrickej energie alebo vykurovanie a miešanie objektov kalového hospodárstva. Kal z kalového hospodárstva sa ďalej zhodnocuje, kompostuje sa a následne býva využitý na hnojenie pôdy.

Mechanicky predčistená voda prichádza do biologického stupňa ČOV. Tu sa pomocou mikroorganizmov z vody odstráni rozpustené znečistenie amoniak, dusík a fosfor. A už prichádzame k bazénom s vodou, ktorá je na pohľad nerozoznateľná od pitnej. Priehľadná a čistá. Kolníková ale upozorňuje, že voda z čistiarne nie je pitná.

Čistá. FOTO – Lucia Máliková/BVS

Ani najmodernejšie a technologicky najpokrokovejšie čistiarne totiž nedokážu z vody odstrániť bez zvyšku všetky látky, napríklad stopy niektorých farmaceutík či saponátov. „Niektoré prášky sa odstránia, niektoré nie, záleží na tom, ako ktorým baktériám chutia, no v celkovom množstve prečistenej vody sa v podstate stratia. Baktérie jednoducho nevedia odstrániť všetko a v budúcnosti to budú musieť vyriešiť, “ hovorí Kolníková.

Systém, ktorý by bol schopný prečistiť vodu aj od týchto látok pilotne spustili zatiaľ v prvej európskej čistiarni v nemeckom Mannheime (pozrite si o nej viac v prednáške z konferencie Mestá a voda) a je teda len otázkou času, kedy sa postupne rozšíri do všetkých čistiarní.

V súčasnosti je preto dôležité apelovať najmä na to, aby sme sa všetci správali zodpovedne a predchádzali negatívnym vplyvom na životné prostredie. Napríklad aj podľa nasledovného návodu:

AKO BYŤ DOBRÝ KU SVOJEJ ČISTIARNI A RIEKAM

  • nesplachovať tampóny, vložky, plienky, odličovacie tampóny, tyčinky do uší či vlhčené utierky;
  • do kanalizácie nesplachovať farmaceutiká, ale odniesť ich do lekárne;
  • nevylievať do kanalizácie chemikálie, ale odniesť ich do špecializovaného zberu;
  • používať saponáty, mydlá a prášky na prírodnej báze;
  • nepresoľovať chodníky v zime;
  • zadržiavať dažďovú vodu v mieste jej spadnutia.

Zaujíma vás voda, jej zdroje a čistenie? Vo Vodárenskom múzeu BVS sa o nej dozviete viac: www.vodarenskemuzeum.sk

Kľúčové slová:

ekoporadňa, odpad

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.