Kúsočky plastu sú už aj v pive či na našom tanieri. Do vody ich vypúšťame pri praní aj umývaní sa

Plasty. Materiál, ktorý poznáme relatívne krátko, no už sa stal súčasťou nášho každého dňa. Sú praktické a všestranné. Okrem toho, že sa z nich vyrábajú rôzne predmety, obaly či oblečenie, nájdeme ich už aj v našej večeri či v pohári piva. Ako sa tam dostanú a čo sa dá proti tomu robiť?

Miniatúrne kúsočky plastu púšťame do prírody my sami. Malinké guľôčky z polyetylénu, polypropylénu či polystyrénu v rozmeroch od 10 mikrometrov až po jeden milimeter sa pridávajú sa napríklad do peelingov, teda prípravkov, ktorými odstraňujeme odumreté bunky našej kože. Nájdeme ich aj v niektorých zubných pastách, ktoré tak lepšie odstraňovali zubný povlak, ale napríklad aj v holiacich penách či sprchových géloch. Spolu s našou odumretou pokožkou tak do kanalizácie putuje aj plast.

Peeling s miniatúrnymi plastovými guľôčkami. FOTO – flickr.com/photos/mpcaphotos

Plastové čiastočky sa však uvoľňujú aj pri praní stále populárnejších fleecových mikín či iných syntetických tkanín z materiálov ako polyester, polyamid, teda nylon, či akryl.

Podľa štúdie, ktorú dala na University of California v Santa Barbare urobiť odevná firma Patagonia vyrábajúca outdoorové oblečenie, sa pri praní fleecky dostane do odpadovej vody 81 až 250-tisíc týchto mikroskopických vlákien, ktoré vážia dohromady takmer dva gramy. Pre porovnanie, spinka na papier váži 1,5 gramu.

Tak isto sa ukazuje, že čím staršie oblečenie je, tým viac vlákien sa z neho počas prania uvoľňuje. Len zákazníci Patagonie ročne po celom svete vyperú také množstvo plastu, ktoré by ročne naplnilo 11 900 nákupných tašiek.

Čistiareň neodstráni všetko

Mikrovlákna a mikroguľôčky spolu s odpadovou vodou putujú často až do rieky. Odhadom 40 percent z nich prejde čistiarňou odpadových vôd až do rieky. Sú totiž tak drobné, že ich čistiareň odpadových vôd často zachytiť nedokáže.

Mikroplasty vrátane vlákien z nemeckých riek. Mierka znázorňuje jeden milimeter. Od Martin Wagner et al. [CC BY 4.0], prostredníctvom Wikimedia Commons
Nezachytia sa v nej ani na hrabliciach, ktoré vodu čistia od odpadkov a pevného znečistenia, ani sa neusadia na dne spolu s pieskom, ale putujú čistiarňou ďalej ku baktériám, ktoré vodu zbavujú organického znečistenia. Časť z vlákien a mikroguľôčok sa zrejme zachytí v zhromaždenom kale, z ktorého sa v Bratislave robí bioplyn, no v mnohých iných čistiarňach sa kal používa na hnojenie. Mikroplastové čiastočky sa tak spolu s ním dostanú do pôdy.

Tá časť mikroplastov, ktorá sa v kale nezachytí, putuje s prečistenou vodou do rieky. Tu sa už dostávame k problému znečisteniu morí plastom. Dnes sa vedci nevedia zhodnúť, čo je pre morský ekosystém väčšou hrozbou – veľké kusy plastového odpadu, ktorý sa časom rozpadá na drobnejšie čiastočky, no teoreticky by sa dal z morí vyzbierať, alebo plastové guľôčky a vlákna mikroskopickej veľkosti, ktoré voľným okom takmer nevidieť a ešte ťažšie je ich z vody povyberať.

Od roku 2004 sa produkcia plastu na svete zvýšila o 38 percent, pričom ročne skončí podľa údajov OSN v mori 5 až 12 miliónov ton tohto materiálu.

Z mora na naše taniere

Malé čiastočky plastu konzumujú drobné živočíchy, ktoré filtrujú vodu, ako napríklad dafnie. Pamätáte si ich z hodín biológie? Vedci zistili, že dafnie, ktoré konzumovali mikroplasty mali až 68 percent potomkov s deformáciami. Keď v inom pokuse skúmali ustrice žijúce v prečistenej vode a vode, ktorá obsahovala aj mikroplasty, zistili, že mikroplastová populácia ustríc mala nižšiu pôrodnosť, menšie vajíčka, pomalšie spermie a pomalšie sa rozvíjajúcich potomkov.

Tieto malé živočíchy konzumujúce mikroplasty v prírode zjedia väčšie zvieratá, tie zas ešte väčšie až nakoniec skončia na našom stole. Účinok samotných plastov na naše telá zatiaľ nie je dobre preskúmaný, možné však je narušenie hormonálneho cyklu, narušenie reprodukčného systému, poškodenie plodu či imunotoxikologické reakcie.

V mori plávajúce  kusy plastové odpadu, ako napríklad PET fľaše, zas lákajú vtáky a iné veľké živočíchy. Ich pitva často ukáže plné žalúdky vrchnákov od fliaš, plastových guľôčok či kúskov igelitových vreciek. Nedávno sa dokonca zistilo, že plast plávajúci v morskej vode je pre čajky extrémne príťažlivý, pretože vonia ako delikatesa – hnijúce morské riasy.

FOTO – Chris Jordan (via U.S. Fish and Wildlife Service Headquarters) / CC BY 2.0 – Albatross at Midway Atoll RefugePhoto taken by Chris JordanUploaded by Foerster, Gemeinfrei, Link

Ohrozujú naše zdravie?

Ešte nebezpečnejšie sa javí, že plasty na seba nadväzujú perzistentné organické polutanty, teda ťažko odbúrateľné a pre ľudské zdravie nebezpečné látky ako napríklad DDT – pesticíd, ktorý je u nás zakázaný, či priemyselné chemikálie ako PCB a iné. Mnohé plastové výrobky sú už od výroby upravované pomocou chemikálií, aby získali napríklad odolnosť voči UV žiareniu či iné vlastnosti.

Tieto chemikálie sa celkom jednoducho spolu s mikroplastmi dostanú až nášho tela. Zjeme ich spolu s rybami či morskými plodmi. Viaceré prieskumy ukázali, že ryby či morské plody, ale napríklad aj morská soľ, plasty obsahovali. Či nás takéto “obohatené” plasty dokážu otráviť však zatiaľ nie je isté. Vedci skúmajú, ako jednoducho sa škodlivé látky z plastu dokážu uvoľniť do tela živočícha, ktorý ich skonzumuje.

Poviete si, že teda nebudete jesť ryby a morské živočíchy a plastom sa vyhnete? Omyl. Mikroplasty neohrozujú len moria, ale napríklad aj pivo! V Nemecku si vedci zobrali pod mikroskop 24 najobľúbenejších značiek piva a boli tam. V každom z nich našli plastové kúsočky.

Na Slovensku je však pravdepodobnosť, že by sa plasty dostali do vášho pohára piva malá. Až 80 percent pitnej vody totiž čerpáme z podzemných zdrojov.

Pomôcť môžu bioplasty a špeciálna taška na pranie

Dnes sa napríklad niektoré igelitové nákupné tašky vyrábajú z biologicky rozložiteľných plastov. Mohli by byť riešením?

To závisí konkrétneho materiálu, aký bol na ich výrobu použitý. Je totiž rozdiel, či to sú bioplasty vyrobené napríklad z cukrovej trstiny či kukurice alebo sú obyčajné plasty z ropných produktov upravené tak, aby sa pri pôsobení vyššej teploty, baktérií či UV žiarenia rozložili.

Igelitky sú napríklad často vyrobené práve z takto upravených plastov a podľa Programu spojených národov pre životné prostredie sa mnohé z týchto plastov rozkladajú iba v pracujúcom komposte, pretože na rozklad potrebujú teplotu nad 50 stupňov Celzia. To sa však nestane vo vodnom toku či vo voľnej prírode.

FOTO – www.sealife.gift

Viaceré krajiny postupne zakazujú kozmetiku s obsahom mikroplastových guľôčok. Napríklad Holandsko pracuje na tom, aby v tomto roku 80 percent kozmetiky neobsahovalo mikroplasty. To isté sa deje aj v USA, kde v roku 2015 schválili zákaz výrobkov s mikroplastovými guľôčkami, ktorý musia výrobcovia spĺňať do júla 2017.

V kozmetike sa dajú plasty celkom jednoducho buď nepoužívať vôbec alebo nahradiť prírodnými materiálmi – peeling sa tiež pôvodne vyrábal z podrvených kôstok ovocia či použiť sa dá aj kryštálový cukor.

No, aj keď sa plastové mikroguľôčky prestanú používať v kozmetike, stále ich do prírody budeme vypúšťať praním syntetických tkanín alebo budú vznikať drobením veľkých kusov plastového odpadu na menšie.

Zatiaľ, čo vedci pracujú na úprave tkanív tak, aby sa z nich vlákna neoddeľovali, snažme sa ich nahrádzať prírodnými materiálmi. Napríklad fleece a polyamid sa dá úspešne nahradiť vlnou merino, ktorá má takmer identické vlastnosti. A keď už napríklad fleece máme, snažme sa ho prať čo najmenej. Po používaní vysušiť a vyvetrať.

Odlomené syntetické vlákna zachytí aj špeciálna taška na pranie Guppy Friend. FOTO – www.guppyfriend.com

Riešením môže byť aj špeciálna taška na pranie syntetických tkanín Guppy Friend, ktorú vymysleli majitelia nemeckého obchodu so športovým oblečením Langbrett – Alexander Nolte a Oliver Spies. Táto taška je vyrobená z membrány s otvormi s rozmermi o veľkosti 50 mikrónov, ktoré sú dostatočne veľkými, aby nimi prešla voda a prášok na pranie, no dostatočne malými na to, aby zachytili mikrovlákna uvoľňujúce sa z oblečenia pri praní.

Po každom praní tak nájdete v taške chumáčik uvoľnených plastových vlákien. Výrobcovia Guppy Friend odporúčajú ich zbierať do zaváraninovej fľaše, aby ste videli, koľko znečistenia ste tak zachránili. Taška je momentálne v predpredaji, no záujem o jej masovú produkciu už má práve veľkovýrobca, ktorý odhalil fleecový problém – firma Patagonia.

Animation_GUPPY_final from LANGBRETT / kosmos on Vimeo.

No a dôležitou prevenciou je aj to, aby sa nám po uliciach a lesoch nepovaľovali smeti, ktoré skôr, či neskôr odfúkne či odplaví do rieky, a s ňou poputujú možno až do mora, kde sa postupne rozpadnú na malé kúsočky.


Čítajte o znečistení mikroplastmi viac v dokumente OSN:

http://web.unep.org/frontiers/sites/unep.org.frontiers/files/documents/unep_frontiers_2016.pdf

Kľúčové slová:

ekoporadňa, odpad

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.