Nechali sa zavrieť do tmy. Aké to bolo?

Prečítajte si skúsenosti troch ľudí, ktorí sa nechali zatvoriť do tmy v rámci terapie tmou.

Jana: Tma mi pomohla premyslieť si, čo v živote chcem

Jana strávila v ústraní v tme týždeň, keď skončila svoje vysokoškolské štúdium. „Išla som do tmy v čase, keď som skončila školu a mala som pre sebou prázdno, kedy som nevedela, čo budem robiť,“ hovorí. Mala pocit, že niečo sa v jej živote končí a niečo iné začína. „Potrebovala som týždeň byť intenzívne sama so sebou, aby som si rozmyslela, čo chcem.“

O tme čítala pár rokov predtým, pričom jej ale nenapadlo, že by sa na taký pobyt niekedy odvážila. „V tom čase zlomu v mojom živote som si ale povedala, že prečo nie. Bola to síce pre mňa výzva, niečo nepredstaviteľné, ale skúsila som to,“ hovorí.

Za tmou cestovala z Bratislavy do Českej republiky, takže do tmy prakticky vošla rovno z vlaku. „Bola som veľmi namotivovaná a chcela som hneď ísť dnu. Za svetla som sa poobzerala, čo kde mám, uložila som si tých pár vecí, čo som so sebou mala a zhasla som,“ popisuje. Potom v chatke nastala ozajstná tma. „Sadla som si a začala som rozmýšľať, čo budem ten týždeň vlastne robiť,“ hovorí Jana.

Plánovala pobyt využiť na cvičenie jogy a meditačných cvičení, ktoré sa jej doma nedarili, pretože bola rozptýlená. „Bola som však prekvapená, že sa mi vôbec nič nechcelo. Po dvoch dňoch som to vzdala. Lenivosť ma premohla. Namiesto cvičenia jogy som tam len tak ležala na lôžku,“ popisuje. Človek by si preto podľa nej nemal pred pobytom v tme plánovať aktivity, ktoré by tam chcel robiť, ale nechať sa prekvapiť tým, čo príde.

Nasledovala fáza, kedy si pobyt v tme začala užívať. „Bolo super, že som nemusela nič riešiť. Nevedela som, koľko je hodín, zotrel sa mi rozdiel medzi dňom a nocou a užívala som si ten priestor pre seba,“ hovorí. Začali sa jej vynárať rôzne predstavy, pri ktorých nevedela, či sa jej to sníva alebo nie a zdalo sa jej, že chatka, v ktorej bola, zmizla. „Počula som síce z vonku nejaké zvuky, ale vôbec mi neprišlo, že to je realita. Vedela som, že tam vonku niekde môže byť život, ale nevnímala som to ako niečo relevantné. Mala som pocit, že moje vnútro sa akoby stvorilo okolo mňa,“ popisuje.

V predstavách sa jej objavovali viaceré spomienky na minulosť, ale aj úplne nereálne výjavy, napríklad scény ako zo stredoveku. „Premietli sa mi ale aj niektoré veci z budúcnosti, ktoré sa mi potom ukázali ako pravdivé. Prežívala som tam pomerne silné emócie. Buď som sa veľmi tešila alebo, najmä, keď sa mi vyjavovali tie stredoveké obrazy, som sa naozaj bála,“ hovorí.

Po čase sa myšlienky utriasli a zhruba deň pred koncom pobytu si Jana uvedomila, že sa s chatkou úplne zžila. „Cítila som sa v nej ako v maternici,“ popisuje. „Akoby som sa mala ísť znova narodiť. Už som si tie steny tak obľúbila, že mi prišlo úplne divné ísť von.“

Počas pobytu v tme sa podarilo premyslieť si, kam ďalej so životom. „Keď som bola v tme, bolo mi všetko jasné. Vedela som presne, čo chcem robiť a ako,“ popisuje. To jej však vydržalo len prvé dni po návrate domov, pretože so zmenou okolností musela trochu meniť aj svoje plány. Je si však istá, že pobyt v tme spustil v nej aj hlbšie zmeny, ktoré ovplyvnili jej budúcnosť. „Nemám to však nejako racionálne spracované,“ tvrdí.

Po návrate z tmy sa cítila veľmi oddýchnuto a nad vecou. „Cítila som sa úplne úžasne. Bola som veľmi pokojná a bola vo mne taká nová energia. Získala som aj nový pohľad na vzťahy a celkovo na svet.,“ hovorí.

Pobyt v tme odporučila každému, kto sa jej na to pýtal. Viacerí z jej blízkych ho už absolvovali a boli veľmi spokojní. „Ja sama sa možno vrátim, keď ma opäť bude čakať nejaký výrazný zlom. Zatiaľ som však nemala tú potrebu. Asi na to musí byť ten správny čas a naladenie.“

Jana, 28 rokov, environmentalistka

Marta: Do tmy som išla vypnúť svet

Hoci som rada v spoločnosti ľudí, k životu potrebujem byť aj sama so sebou. Hovorievala som si, že by bolo fajn, keby som aspoň na chvíľu mohla „vypnúť svet.“ To som netušila, že sa mi to splní.

V lete 2014 som čítala zaujímavý článok o pobyte v tme v Zaježovej. Tak hlboko ma to oslovilo, že som sa prihlásila na prvý voľný termín. Nemala som k tomu žiadny mimoriadny dôvod, len som cítila potrebu a príležitosť na sebe popracovať a duchovne sa posunúť.

Doteraz som v tme pobudla 2krát. V októbri 2014 to bolo – 7 dní a 7 nocí a v apríli 2015 – 8 dní a 8 nocí. Počas nich sa tma stala mojou priateľkou. Prijala ma, bola ku mne láskavá a umožnila mi byť samej so sebou v bezpečí a bez vyrušovania.

V tme je úplne iné vnímanie času a priestoru. Akoby čas neexistoval. Prestalo byť dôležité, či je deň alebo noc. Mala som pocit, že mám na všetko toľko času, koľko potrebujem. Keď sa mi žiadalo spať, tak som spala. Keď sa mi žiadalo bdieť, tak som bdela. Veľmi oslobodzujúce bolo, že nemusím robiť nič, len to, čo chcem.

Keď som sa do sýtosti vyspala a oddýchla, čo trvalo asi dva a pol dňa, cítila som sa svieža. Moje zmysly odpočívali, len hmat mi pomáhal orientovať sa v priestore. Bola to úplne nová skúsenosť. Poznávala som samu seba v nových podmienkach. Prišiel aj pocit nudy a pochybnosti o mojej „výprave“ do tmy. To sa postupne stratilo.

Meditácie striedali odpočinok a spánok. Svet ma nerozptyľoval, mohla som poodstúpiť a pozrieť sa na svoj život. Zastaviť sa. Prichádzali témy, niektoré sa dotkli aj mojich citlivých miest, zaboleli alebo oslobodili. Mala som veľmi živé sny, s mnohými symbolmi. Posledný deň – dva sa všetko skľudnilo a stíšilo. Chvíľami som bola súčasťou tmy a tma súčasťou mňa. Cítila som vnútorný pokoj a mier.

Pochopila som, že ticho a tma  je ideálna na vnímanie a pozorovanie nášho vnútorného sveta. Svetlo zas vytvára ideálne podmienky na vnímanie a skúmanie vonkajšieho sveta. Svetlo a tma sú pre náš život rovnako dôležité.

Keď som vyšla z tmy, akoby som si umyla sklá okuliarov. Všetky moje zmysly ožili. Farby, zvuky, vône boli jasnejšie a sýtejšie. S obdivom som sa pozerala, aký je svet krásny. Cítila som radosť zo života a bola som zaň vďačná. Akoby som chytila druhý dych a chuť do života. Bola som vnútorne bohatšia, optimistickejšia a spokojná. To všetko vo mne stále rezonuje a doznieva. Moje telo a duša pookriali. Zvlášť prínosné bolo pre mňa to, že som dostala mnoho nových inšpirácií pre život, bola som silne motivovaná na sebe ďalej pracovať a tešiť sa zo života. A to stále platí.

Mojim zámerom je vrátiť sa do tmy vždy, keď budem cítiť vnútornú potrebu a život bude ku mne taký láskavý, že mi to umožní.

Ako by som odpovedala ľuďom na otázku, prečo by mali stráviť čas v ústraní, v tichu a tme? Čo im to dá? Čo im tma poskytne?

Myslím, že to vystihujú slová, ktorými ma, aspoň tak som to cítila, privítala tma. Zapísala som si ich do denníka.

Vitaj pútnik! Vojdi,

aby si si odpočinul.

Aby telo načerpalo síl

a duša poznanie.

Na základe mojej skúsenosti môžem potvrdiť, že tma splnila, čo sľúbila. Ďakujem.

Za to, že som pobyty zvládla, vďačím môjmu sprievodcovi Romanovi, ktorý ma tmou sprevádzal, povzbudzoval ma, keď som mala pochybnosti,  pomáhal mi pochopiť moje prežívanie a inšpiroval ma. Aj vďaka nemu som sa v tme cítila v bezpečí. Zvlášť mu ďakujem za jeho profesionalitu a ľudskosť. Bez jeho pomoci si pobyt v tme neviem predstaviť.

Marta, pedagogička, 60 rokov

Juraj: Po chvíľu tmu prestanete vnímať

Na konci februára 2014 som sa zúčastnil 14 dňového pobytu v tme, ktorý je súčasnej chvíli prvý na Slovensku. Takýto pobyt v tme ľudia niekedy nazývajú aj liečba v tme, liečba tmou. Už dva roky som sa mi to páčilo a hľadal som kde by som ho absolvoval, až mi prišla táto možnosť do cesty, keď sme organizovali na Zaježovej akciu.

Pobyt v tme na Slovensku v Zaježovej je fakt zážitok a komu sa to len trochu páči, nesmie si to nechať ujsť. Chatka je výnimočne dobre odizolovaná od svetla, zvuku a ostatných civilizačných vplyvov a žiarení. Energetické a pocitové naladenie miesta je vynikajúce.

Pre tých ktorí majú s tmou problémy môžem potvrdiť, že napriek absolútnej izolácii od svetla, naša myseľ (naše ja) dokáže vytvoriť dostatok obrazov, zážitkov a vízií, že po krátkej dobe už tmu nevnímate. Zároveň sa naše telo a myseľ tak utíšia, že aj naše doteraz slabo rozvinuté zmyslové orgány začínajú vidieť. Po určitej dobe začnete vnímať priestor a predmety v ňom úplne iným spôsobom. Zároveň sa naučíte lepšie porozumieť sebe a svojej ceste životom.

Ďakujem všetkým za prínosný pobyt v tme v Zaježovej obzvlášť môjmu sprievodcovi tmou Romanovi Meislerovi, ktorý ma celý čas profesionálne viedol, Kataríne Meislerovej, ktorá Romana 2 dni zastupovala, ktorí mi pomohli pri objasňovaní zložitejších stavov a pocitov pobytu v tme.

Juraj Bukera

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Kľúčové slová:

terapia, tma, ustranie v tme, zaježová

Ďalšie články od autora: