Zázrak Vianoc

Čo sme z oslavy Ježišových narodenín urobili? Nákupnú horúčku. Najstresujúcejšie obdobie v roku. Dni nervozity. Lacný brak.

Pred nedávnom som v električke započul zaujímavý rozhovor dvoch žien: „Tak už to tu máme zas,“ hovorí prvá. „A čo, prosím vás?“ pýta sa druhá. „No predsa advent. Zhon, dlhé rady v obchodoch a tlačenice.“ „Ani mi nevravte,“ súhlasí druhá.

„Tie vianočné sviatky sú nešťastným obdobím. V marketoch hlava na hlave a peniaze sa len tak sypú. Kúpila som zatiaľ dvom vnúčatám a už bude problém vydržať do ďalšieho dôchodku. Dnes chcú mladí mobily, elektroniku, drahé veci, písanky a farbičky im nestačia. Ako sme sa my z toho tešili.“ Prvá načúva a ticho pokyvkáva hlavou. „Nech už je po tom všetkom…“ zhodli sa obidve.

Duchovná udalosť, Kristus sa vtelil na túto Zem. Svetlo zo Svetla zostúpilo do nášho života, ukázalo cestu nádeje, milosrdenstva a lásky. A čo sme z oslavy jeho narodenín urobili? Nákupnú horúčku. Najstresujúcejšie obdobie v roku. Dni nervozity. Lacný brak. Niektorí ľudia musia brať antidepresíva, aby Vianoce zvládli. Starší a osamelí smútia, lebo sú sami. Tí v rodinách riešia, ako vydržať pár dní so svojimi najbližšími a nepovadiť sa. Mnohí skončia na pohotovosti s pokazeným žalúdkom z prejedenia sa, ďalší priamo na záchytke. Vôbec by som sa nedivil, keby niekto pri vianočnom stromčeku predniesol výčitku: Ježiš, čo si nám tým narodením spôsobil? Mohol si si to odpustiť!

Vidíte tu zmenu vnímania? Adventné obdobie bolo pre ľudí v minulosti obdobím pôstu, pokory, zastavenia sa a ticha. Advent bol doslova bránou do hlbín duše. Čas na meditáciu a rozjímanie. Cez Vianoce na stromčeku viseli medovníčky, na stole v miske boli orechy a sušené jabĺčka či hrozienka, v srdci sa ozývala modlitba a ľudia boli šťastní.

Nič z toho sa nikde nestratilo. Aj dnes môžeme prežiť advent a Vianoce inak. Skromne a v radosti. Môžeme uvidieť zázrak. Záleží len na nás, aby sa nás dotkli v duši a zostali trvalou súčasťou našich dní. Nemusíme chodiť na žiadne drahé kurzy ani niekoľko dňové semináre. Rada je jednoduchá: Otvorme sa prichádzajúcemu SVETLU tu a teraz.

Keď pripravíme svoj vnútorný chrám, vyčistíme myseľ aj srdce, umlčíme svoje túžby a priania, aby mal v nás svoje miesto Večný. Kresťanskí mystici pripodobňujú našu dušu k jasličkám v Betleheme a hovoria o zrodení Krista v ľudskom srdci.

Majster Jan Hus mal túto osobnú skúsenosť: „Když na Boha vzpomeneš, nepůjdeš daleko, v sobě ho nalezneš a v Něm se pokocháš.“ A významný stredoveký teológ a mystik Johan Tauler to vyjadril nasledovne: „Kristus sa nezrodil v tvojom srdci? Preto sa už nikdy nepýtaj, či prídu Vianoce? Ak sa neodohrajú v nás samých, neodohrajú sa nikde.“

Vianoce v hlučných uliciach miest neovplyvníme, ale pretvorme svoje osobné Vianoce na obdobie krásy a ticha. Ponúkam vám jednoduchú starokresťanskú meditáciu: Pane, príď. Je to biblický text (Zj 22,20), ktorý v aramejčine znie: Marana tha. Táto modlitba je vnútorným vzývaním Krista ako vtelenej Lásky. Je to prosba o jeho prítomnosť v našom srdci aj vo svete. Teraz aj naveky. Nech čistá láska, hlboký pokoj a nekonečné dobro naplnia celú Zem.

V chráme, v ústraní, doma v tichu pri horiacej sviečke, ale tiež kdekoľvek v ruchu mesta a života, v práci, v parku na lavičke, si v duchu odriekam: Marana tha. Do rytmu dychu meditujem Marana tha a preciťujem Božiu prítomnosť tu a teraz.

Nech si ľudia bežia kam chcú, nech sa naháňajú za akciovým tovarom, ja som ponorený vo SVETLE a zotrvávam v mieri s celým stvorenstvom.

Nezabudnite na to najdôležitejšie – pri meditácii ide o odovzdanie sa, nie o kŕčovité lipnutie na výsledku. Dôležitá je radosť v srdci a pokojná vytrvalosť, potom človek zažije zázraky. Vianoce zaplavia naše srdce ako oceán.

Kľúčové slová:

vianoce

Ďalšie články od autora:

Pôvodne rocker zo Žiaru nad Hronom je dnes spisovateľom, bylinkárom a biskupom Cirkvi československej husitskej v Brne. Počas štúdia na vysokej škole sa aktívne venoval záchrane kláštora Katarínka v Západných Karpatoch, strávil polroka na duchovnom retreate v Negevskej púšti v Izraeli.