Proti postrekom hrozna pomôžu aj krížené odrody

Staré odrody viniča sa nevedia brániť cudzokrajinným chorobám. Odolné sú krížence ako hibernal, či malverína, hovorí ekologický vinár MICHAL BAŽALÍK.

Michal Bažalík. FOTO – Archív Michala Bažalíka

Dá sa podľa vás ekologickým spôsobom robiť víno aj vo veľkom?

„Je to možno trochu väčší risk, keď ide o väčšiu plochu. Pri pokusoch, kedy nechali vinohrad na pospas trvalo sedem až osem rokov, kým sa rastlina opäť naučila chrániť voči chorobám sama. Ktorý vinár si ale môže dovoliť osem rokov nemať žiadne víno?“

Dá sa tomu pomôcť využívaním napríklad starých odrôd?

„Staré odrody viniča, ktoré sa tu voľakedy pestovali, vôbec nepoznali dnešné choroby, keďže väčšina z nich je sem zavlečených. Nemajú teda voči nim vybudovanú obranyschopnosť. Používajú sa skôr medzidruhové krížené odrody s americkými odrodami, ktorými sa hovorí PIWI. Vedci sa snažia ich krížiť tak, aby boli čo najodolnejšie voči chorobám a myslím si, že aj to môže byť cesta. Ak sú napríklad úplne odolné na múčnatku, ostatné choroby už nerobia až také veľké škody a teda nebude treba toľko striekať. Je tu však dilema, či dokáže aj konzument pochopiť, že si kúpi napríklad víno odrody hibernal, malverína alebo niečo podobné, čo je dosť iný názov ako frankovka či riesling.“

Do akej miery je slovenské vinohradníctvo ekologické?

„Postupne sa to mení, ale neviem to povedať paušálne. Vo Sv. Jure je nejakých 270 hektároch viníc, z čoho je obrábaných zhruba 80, o ktoré sa stará tridsať vinárov. Z toho je päť vinárov, ktorí sa snažia o ekologickú produkciu, 6,5 hektára viníc je obrábaných ekologicky a jeden väčší vinohradník, ktorý má sedemnásť hektárov, na tom veľmi intenzívne pracuje. Tým, že sa pestovaním hrozna živí, nemôže si dovoliť, že by sa mu úroda nevydarila. Tak na to ide tak postupne, ale veľmi by chcel časom robiť všetko bio.“

Tradiční vinohradníci kritizujú bio vinice, že to sú len leniví vinohradníci.

„Treba si uvedomiť, že nie je bio ako bio. Nemôžeme nechať vinohrad len tak. Sú v ňom potom rastliny, ktoré sa očividne netešia zo života a nedarí sa im. Bio teda nemôže byť niečo zarastené, polomŕtve. Aby sa nestávalo, že vinohradníci svoju lenivosť zakryjú značkou bio. Aj to bio by sa malo spraviť tak, aby rastlina dokázala zdravo rásť. Myslím si, že ekologické hospodárstvo by sa malo stať štandardom. Nerobiť to preto, že chceme niečo predávať za viac peňazí, ale ak chceme krajinu zanechať zdravú aj pre ďalšie generácie, musí to byť štandard.“

Sú zákazníci, ktorí vyslovene hľadajú bio alebo sú skôr skeptickí?

„Podľa mňa je slovo bio v súčasnosti dosť sprofanované. Skôr, keď človek spozná ten spôsob, ako sa robí trvalo udržateľné hospodárenie, môže to lepšie fungovať. Viac ako samotná pečiatka bio, aby napríklad dostal dotáciu, je oveľa dôležitejšie, že to ten vinohradník tak sám chce.“

Existujú na Slovensku štátne dotácie na bio víno?

„Existuje priama podpora od štátu za to, že človek obrába pôdu. Na bio sú vyššie dotácie ako na konvenčnú produkciu. Tie majú nahradiť možnú stratu pri zlej úrode alebo náklady navyše.“

Je bio pestovanie drahšie?

„Zatiaľ som nepotreboval žiadnu dotáciu, ale bio prípravky sú drahšie. Ja som však tento rok striekal vinicu len trikrát. Pre mňa tá vyššia cena však nezohráva takú úlohu. Tých pár ušetrených euro mi nestojí za to, aby som sa pri práci otravoval nejakých chemickým postrekom.“

Z čoho sú vyrobené bio postreky?

„Sú dva hlavné prvky, ktoré sa môžu používať. Síra, ktorá funguje proti múčnatke, a meď, teda modrá skalica, je na perenospóru. Meď je ale ťažký kov, pričom tu prichádzame k otázke, či chcem používať ťažký kov namiesto iného prípravku. Je tam síce limit, koľko medi môžem použiť, ale za sto rokov by som podľa neho na hektár rozsypal sto kíl čistej medi, čo tiež môže škodiť pôde.“

Odrazí sa ekologický prístup aj v chuti vína?

„Ovplyvní to kvalitu hrozna. A z dobrého hrozna sa dá urobiť dobré víno. Dôležité ale je to, ako ho vinár spracuje. Chuť vína podľa mňa navyše vo veľkej miere ovplyvňuje aj atmosféra a nálada, v ktorej sa pije a napríklad aj to, či človek vie, kde a kým bolo víno vyrobené a má teda k nemu nejaký vzťah.“

Na základe toho by som povedala, že víno najviac chutí samotnému vinárovi.

„No, veď preto to tí vinári aj robia (smiech).“

MICHAL BAŽALÍK je vyštudovaný vinár pôsobiaci v Svätom Jure pri Bratislave. Hrozno pre svoje mladé vinárstvo pestuje ekologicky, aj keď nemá žiaden certifikát. Robí tak z vlastného presvedčenia a tvrdí, že na to nepotrebuje papier. Aktuálne je aj študentom Sokratovho inštitútu.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.