Zmena školstva? Jedine zdola a na celom Slovensku

Predstavte si školy, na ktorých to funguje. Nielen výberové školy v Bratislave, ale i školy v Pliešovciach, Spišskom Štvrtku, či Martine. Áno, na Slovensku máme mnoho učiteľov, ktorí sa snažia o praktickú školskú reformu zdola. Vlastne, už začali.

Je desať hodín večer. Niektorí učitelia sedia v saune na Zaježovej a rozoberajú dnešných prváčikov. Majú deti z marginalizovaných rómskych komunít rovnakú štartovaciu dráhu ako ostatné? Rozprávajú sa, do noci.

Iní ostali sedieť v seminárke, ešte v nich doznievajú otázky osobnej sily, práci s mocou, ich rolou, ako učiteľa, osobným smerovaním. Ako majú komunikovať so žiakom z pozície kamaráta i učiteľa? Ako môžu využívať pri učení svoje silné stránky a zároveň stavať na tých žiakových? Takéto a podobné otázky si kládli počas týždennej letnej školy so psychoterapeutkou, Sylviou Ondrisovou.

V auguste tým začali ročné štúdium na Komenského inštitúte. Dvadsať učiteľov z celého Slovenska. Riaditelia, zástupcovia, začínajúci učitelia, učitelia s praxou, základné školy, stredné školy, špeciálne školy, homeschooling, vysokoškolská asistentka. Každý má za sebou iné skúsenosti, čo skupine prináša ďalšie otázky. Zhruba o mesiac by mali podať žiadosti na svoje pedagogické mikroprojekty. Aké veci chcú vo svojich školách meniť? A dá sa to vôbec? Dokážu to oni, keď celé školstvo zlyháva?

Mikroprojekty – príklady praktickej zmeny na škole

Prešiel mesiac a pol a píše mi Dagmar Svoreňová, učiteľka z Nitry, účastníčka programu: …na porade som všetkým povedala o mojom mikroprojekte, zatiahla som do toho ďalších šesť šikovných ľudí, myslím si, že toto je cesta ako preniesť to nadšenie na druhých. Z letnej školy som prišla taká nadšená, okrem ľudí rovnakej krvnej skupiny a odhodlania, som tam viac pochopila seba a dalo mi to ohromnú silu hovoriť a konať veci, ktoré som cítila vo vnútri (najmä v školskom prostredí), pokračuje Dagmar, ktorá na škole zavádza nový predmet zameraný na zdravý životný štýl i finančnú gramotnosť.

Napísal mi aj Tomáš Macko, učiteľ zo Spišského Štvrtka. Spolu so svojimi kolegami Jánom Smolkom, Michalom Valkovičom a za podpory miestnej riaditeľky sa im podarilo pre končiacich študentov ZŠ pripraviť 5-dňový zážitkový program, v ktorom si žiaci vyskúšali prácu v potravinách, na družstve, v lekárni, v stavebninách, na obecnom úrade, či v materskej škôlke. Nasledovala spoločná chata, na ktorej so žiakmi rozoberali čo ich zaujíma, čo chcú, v čom sú dobrí.

„Rozprávka o Janíčkovi a Marianke je príbeh o nepripravenosti na život tam vonku, v lese. Vyvoláva znepokojivé otázky: čo mali vedieť predtým, než sa vydali do lesa? No i znepokojivejšie: pripravili ich tí, čo ich poslali do lesa, dostatočne na to, aby zvládli náročné situácie, ktoré ich čakali? My síce nie sme v rozprávke, ale svojich žiakov chcem pripraviť čo najlepšie. Chcem žiakom poskytnúť šancu na uvedomenie si svojich schopností. Chcem aby vedeli, že život môžu ovplyvňovať učením sa a prácou na sebe. Chcem im pomôcť naplánovať, čo a kam po skončení školy i motivovať k maximálnemu využitiu deviateho ročníka. V triedach máme mnoho žiakov z rôznych prostredí a myslím si, že škola by mala vytvárať priestor práve pre takéto skúsenosti a témy,hovorí Tomáš.

Zuzana Réveszová učí na špeciálnej škole v Košiciach. Ako jednu z výziev Slovenského školstva vidí prácu s inakosťou. Cieľom jej mikroprojektu je preto referesh (obnova) prístupu učiteľov k vzdelávaniu rôznych detí. O to sa snaží prostredníctvom inšpiratívnych stretnutí s odborníkmi na túto tému. Minulý piatok sa učitelia stretli s Janette Motlovou Mazinovou, autorkou knihy Cigánka, odbornou poradkyňou pre oblasť rozvoja kvality práce s rómskymi deťmi a mládežou na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Učitelia spoločne diskutovali z čoho pramení neporozumenie, či ako vieme používať emócie ako nástroj zmeny.

Nenechajme v tom učiteľov samých

Ozýva sa mi mnoho učiteľov. V Pliešovciach žiaci budujú svoj knižný kútik. Pani zástupkyňa, Ľubka Bezeková, vraví, že to síce trvá trochu dlhšie, ako očakávala, ale teší sa, že si to deti vymýšľajú samé. Čo chcú, ako chcú, kde to chcú. Škola je predsa budova pre nich. V Bratislave dostali žiaci slobodu v podobe daltonského vyučovania dejepisu. Vo Svidníku zahodili šiestaci učebnice z angličtiny. Celý rok budú hrať hru Trip around the world, ktorú vytvorila Katka Hvízdová.

Účastníci Komenského inštitútu majú pri realizácii svojich mikroprojektov mentorov – ľudí z praxe i biznisu.  Napríklad spomínaná Katka spolupracuje s mentorkou z Pixel Federation, spoločnosti, ktorá vymýšľa online hry. Ako sa dajú preniesť prvky gamifikácie do škôl? Presne takouto spoluprácou.

Na Slovensku stále máme učiteľov, ktorí chcú. Chcú byť učiteľmi, chcú sa venovať svojim žiakom a chcú rozvíjať svoje školy. Podporme ich preto. Ako rodičia, priatelia, známi, či rôzni odborníci. Príklady ďalších mikroprojektov môžete nájsť na: http://www.komenskehoinstitut.sk/mikroprojekty/

Ako povedal Juraj Hipš, zakladateľ Komenského inštitútu: „Verím, že tieto ostrovy pozitívnej deviácie raz nebudú osamelými ostrovmi, ale samozrejmosťou. A vtedy skončí naša práca.“

b01_zober_kino

Kľúčové slová:

vzdelávanie

Ďalšie články od autora:

Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po profesnej i osobnej stránke sa dlhodobo zaujíma a nadchýna pre oblasti spojené so vzdelávaním, sociálne segregovanými skupinami, psychoterapiou a zážitkovou pedagogikou. Od roku 2015 pôsobí ako junior trénerka v PDCS, v tom istom roku zároveň zakladala sociálny podnik s nepočujúcimi. Je absolventkou 2. ročníka Sokratovho inštitútu, organizovala jeho festival Showcrates a dnes vedie program Komenského inštitút. Má rada hory, hravosť, rána, vodu, prácu a odvážnych ľudí.