„Vidieť školstvo v štruktúre“ vraj nedokážem, ale reakciu na neférové útoky dokopy dám

Pri čítaní rozhovoru Jurajom Draxlerom som toľko krútil hlavou, až som sa bál, že mi odpadne. Keď sa hlava stabilizovala, dal som svoje zmiešané pocity na papier (vlastne na disk).
Ak dovolíte, rád sa o ne s čitateľmi čiernej labute podelím.

Reakcia na rozhovor s Jurajom Draxlerom od Vladimíra Burjana,
spoluautora dokumentu Učiace sa Slovensko a šéfredaktora časopisu DOBRÁ ŠKOLA

Prvýkrát som sa rozosmial už pri titulku rozhovoru, ktorý znel: „Draxler: V kritike školstva sa len opakujú frázy. Treba systémovú zmenu.“ Nešťastnejšie sa ten text snáď ani nemohol začať. Jednou z najčastejšie opakovaných fráz totiž je, že „treba systémovú zmenu.“ Pán Draxler by sa možno ohradil, že nadpis nepochádza od neho a že zaň nemôže. Beriem, sám mám podobnú skúsenosť z rozhovorov pre médiá, takže za nadpis mu bod nestrhnem. Bude dosť iných príležitostí.

Napríklad hneď o pár riadkov ďalej, kde nám (rozumej autorom dokumentu Učiace sa Slovensko) začína nakladať: „Ale tí takzvaní guruovia vzdelávania, ktorí vystupujú v tlači, v podstate len dookola opakujú tie isté frázy – že musíme zabezpečiť, aby sa na deti hľadelo individuálne a musíme zlepšiť sociálny status učiteľa. To, že preklopiť tieto klišé do konkrétnych krokov už nie je také jednoduché, sme videli aj teraz, keď ministerstvo predstavilo tézy národného programu reforiem. Skupina práve takýchto ľudí dávala dokument dokopy niekoľko mesiacov.“

„Skupinou práve takýchto ľudí“ je myslených sedem externých poradcov ministra školstva, ktorí sú zároveň autormi dokumentu Učiace sa Slovensko. Akoby nestačilo, že nás Miron Zelina nazval „bratislavskými kaviarenskými poradcami“, teraz sme ešte aj „takzvaní guruovia vystupujúci v tlači“. Pokiaľ ide o mňa, pokojne a pokorne to na seba vztiahnem. Som z Bratislavy, mám rád kaviarne, je fakt, že mám veľa mediálnych výstupov (zásadne na žiadosť médií) a ak sa ten guru náhodou vzťahoval aj na mňa, beriem to ako kompliment, aj keď bol iste myslený ironicky. Ale ako k týmto absurdným nálepkám prídu ďalší členovia autorského tímu – dekan Prírodovedeckej fakulty UKF v Nitre, podpredseda SAV, bývalý minister školstva, zriaďovateľ úspešnej Montessori školy a ďalší… Je mi ľúto, pán Draxler, ale za každého z nich bod dolu.

Pokiaľ ide o samotný dokument Učiace sa Slovensko, pán exminister má na naše dielko jasný názor: „V momente, keď mali povedať aj niečo konkrétne, navrhli predĺžiť povinnú školskú dochádzku. To naozaj nie je spôsob, akým sa majú pripravovať hlboké školské reformy.“ A toto zasa nie je spôsob, akým sa majú čítať dôležité dokumenty. Náš text obsahuje desiatky návrhov na rôzne zmeny. Ja osobne považujem väčšinu z nich za omnoho dôležitejšie, ako predĺženie povinného vzdelávania. Vytrhnúť jednu z navrhovaných zmien a stotožniť ju s navrhovanou reformou, to je tak na úrovni plusky.sk.

Náš text obsahuje desiatky návrhov na rôzne zmeny. Ja osobne považujem väčšinu z nich za omnoho dôležitejšie, ako predĺženie povinného vzdelávania. Vytrhnúť jednu z navrhovaných zmien a stotožniť ju s navrhovanou reformou, to je tak na úrovni plusky.sk.

Je to rovnako nezmyselné (či zlomyseľné), ako keby sme pôsobenie pána Draxlera vo funkcii ministra školstva zhrnuli do konštatovania, že „poslal školským jedálňam 68 receptov“. Prípadne, keby sme jeho nedávny dlhočizný text o tom, ako zachrániť naše školstvo, zhrnuli do návrhu, že „platové ohodnotenie by sa malo členiť podľa aprobácií, pretože je predsa len niečo iné robiť telocvikára a niečo iné učiteľa informatiky.“ Dva body dolu za neschopnosť rozlíšiť, čo je v texte podstatné a čo podružné.

A ešte čosi: všimnite si, že ja som pár riadkov vyššie hovoril o „predĺžení povinného vzdelávania“, zatiaľ čo Juraj Draxler v rozhovore tvrdí, že sme navrhli „predĺžiť povinnú školskú dochádzku“. Mýli sa. Pojem „povinná školská dochádzka“ sme navrhli zrušiť a nahradiť ho pojmom „povinné vzdelávanie“. Nejde pritom iba o slovíčkarenie, tá zmena bude mať rôzne netriviálne konsekvencie. A je to príklad zmeny, ktorú osobne považujem za oveľa dôležitejšiu, než predĺženie dĺžky vzdelávania. Ďalší bod dolu za nepozorné čítanie.

Pojem „povinná školská dochádzka“ sme navrhli zrušiť a nahradiť ho pojmom „povinné vzdelávanie“. Nejde pritom iba o slovíčkarenie, tá zmena bude mať rôzne netriviálne konsekvencie.

Ťažko sa však možno na pána Draxlera hnevať, že dokument Učiace sa Slovensko čítal povrchne. On totiž odkiaľsi vie že „o reformu ani nejde, je to len PR aktivita. Aby sa otupila kritika ministerstva zvonku, potenciálnych kritikov pozvali zabaviť sa takouto aktivitou. Na to, aby ste mali dobrú reformu, musíte mať ľudí, ktorí dokážu vidieť školstvo v určitej štruktúre.“ Niečo na tom bude. Ako by taký Milan Ftáčnik (ktorý bol ministrom školstva dvaapolkrát dlhšie ako Juraj Draxler) mohol byť schopný vidieť školstvo „v určitej štruktúre“? Alebo nebodaj Libor Vozár, ktorý bol dlhé roky prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie? Alebo Juraj Vantuch, bývalý poradca ministra školstva Ladislava Kováča a dlhoročný autor expertíz a analýz slovenského vzdelávacieho systému pre Európsku komisiu? Takéto podceňovanie naozaj neznie presvedčivo od človeka, ktorý ešte pred troma rokmi netušil, čo je to Štátny vzdelávací program. Päť bodov dolu.

Pán Draxler, vaše priebežné skóre z tohto „verbálno-numerického testu“ je mínus 14 bodov a to ešte nie sme ani v tretine rozhovoru. Takže asi ani nemá zmysel pokračovať. Rád by som ale skončil v trochu vážnejšom tóne. Každý, kto príjme funkciu ministra školstva (vrátane vás), si zaslúži veľký rešpekt, lebo je to obrovská výzva. Nikto, kto v nej neuspeje (vrátane vás), si nezaslúži odsudzovanie, pretože v tej funkcii zatiaľ nie je možné na Slovensku uspieť. Hoci ste počas svojho pôsobenia v čele rezortu neurobili ani nepovedali nič, čo by ma bolo čo len trochu zaujalo, rozhodne som nemal v úmysle sa k vášmu ministrovaniu akokoľvek vracať a negatívne sa voči nemu vymedzovať. Naozaj nie.

Hoci ste počas svojho pôsobenia v čele rezortu neurobili ani nepovedali nič, čo by ma bolo čo len trochu zaujalo, rozhodne som nemal v úmysle sa k vášmu ministrovaniu akokoľvek vracať a negatívne sa voči nemu vymedzovať.

Ibaže vy ste nevyužili možnosť odísť so cťou a venovať sa iným veciam (v ktorých môžete byť mimoriadne úspešný, čo nik nespochybňuje). Pre mnohých nepochopiteľne a trochu nedôstojne ste začali na svojich blogoch prepisovať dejiny a svoje pôsobenie v úrade, ukrivdene viniť všetkých v širokom okolí za neúspechy, ktoré sú (sčasti neprávom) pripisované vám, rozdávať oneskorené lekcie a spôsobom nehodným kultivovaného intelektuála spochybňovať ľudí, z ktorých mnohí – prepáčte mi tú otvorenosť – urobili pre slovenské školstvo neporovnateľne viac užitočného, než len pár blogov. Som presvedčený, že vaše vecné pripomienky či výhrady k materiálu Učiace si Slovensko by si so záujmom prečítal každý jeden z jeho spoluautorov. Ak budete mať niekedy čas a chuť, dajte ich na papier.

Kľúčové slová:

vzdelávanie

Ďalšie články od autora:

Učiteľ a zakladateľ firmy EXAM testing, spoluautor dokumentu Učiace sa Slovensko a šéfredaktor časopisu DOBRÁ ŠKOLA. Pôsobí aj ako mentor a lektor Komenského inštitútu pre pedagógov a každoročne organizuje konferenciu Cesty k dobre škole.