SATISH KUMAR : Materializmus Západu je prázdny a z dlhodobého hľadiska neudržateľný

Z putovného mnícha sa stal ekologickým aktivistom, ktorý založil prestížnu Schumacher College. SATISH KUMAR tvrdí, že musíme rozvinúť životný štýl elegantnej jednoduchosti. Pri tom sa môžeme učiť aj od východných kultúr.

Satish Kumar sa narodil a vyrastal v Rajastáne v Indii. Ako 9-ročný sa rozhodol  pridať k putujúcemu bratstvu džinistických mníchov. Keď mal 18 rokov, zaujal ho život a dielo Mahátma Gándího. Zapáčila sa mu myšlienka, ktorú vyslovil Gándí: „Nie je správne opustiť svet a žiť v jaskyniach či kláštoroch, mysliac si, že svet je pasca a jediný spôsob, ako sa z nej oslobodiť, je utiecť.“

To viedlo k jeho úteku z mníšskeho rádu. Stal sa aktivistom a bojovníkom za pôdnu reformu v Indii. Inšpirovaný myšlienkou občianskej neposlušnosti sa v roku 1962 vydal na pochod mieru z Indie do štyroch hlavných miest jadrových mocností Moskvy, Paríža, Londýna a Washingtonu. Cestoval bez peňazí, prevažne peši, pričom prísne dodržiaval zásadu nenásilia voči všetkým živým bytostiam.

Počas cesty čelil mnohým nástrahám vo Francúzsku bol väznený, v USA mu v kaviarni priložili pištoľ k hlave, lebo majiteľ nechcel mať „farebných“ návštevníkov. Neskôr sa usadil vo Veľkej Británii, kde s partnerkou vychovali svoje dve deti. Pre ne založil aj dedinskú komunitnú školu. Od roku 1973 je editorom časopisu Resurgence. Neskôr inicioval založenie Schumacher College, medzinárodnej vzdelávacej inštitúcie, ktorá už 25 rokov vedie ľudí k prírode, osobnej transformácii a občianskemu aktivizmu. 

Celý rozhovor so Satishom Kumarom nájdete v knihe rozhovorov o rozvojovej pomoci s významnými osobnosťami z praxe Hlasy väčšinového sveta, ktorú vydala Živica. Objednajte si ju TU alebo na krste knihy, ktorý sa uskutoční 26. októbra v Satori stage.

V mladosti ste boli žobrajúcim mníchom takmer bez osobného majetku. Neskôr ste mali príležitosť zažiť si život v modernej konzumnej spoločnosti. Ako by ste na základe vašich rozmanitých skúseností definovali chudobu? Aké sú jej pozitíva a negatíva?

V kresťanskej terminológii bola chudoba hodnotená vysoko a vnímaná ako cnosť. Svätý František ju úctivo nazýval „pani chudoba“. Ak niekto vstúpil do kláštora, musel zložiť sľub chudoby spolu so sľubmi čistoty a poslušnosti. Takže ja nevnímam chudobu ako hladovanie, depriváciu či sociálnu nespravodlivosť. Chudoba znamená žiť jednoduchý život. Znamená minimalizáciu našich materiálnych potrieb. Chudoba, to je pestovanie nemateriálnych hodnôt, akými sú umenie, remeslá, duchovno a služba iným. Iba nedávno sa rozmohla tendencia znevažovať myšlienku chudoby a vyzdvihovať vysoký životný štandard, materializmus a konzum.

Samozrejme chudoba v tomto ponímaní musí byť dobrovoľným prijatím skromnosti a nie vnútenou sociálnou krivdou. Avšak presadzovanie sociálnej spravodlivosti neznamená, že podporujeme nenásytnosť a konzum. Aby sme žili v trvalo udržateľnej spoločnosti, potrebujeme viesť životy, ktoré nie sú na úkor iných. Na tejto planéte je 7 miliárd ľudí. Ak by všetci žili ako Američania či Európania, potrebovali by sme tri či viac takýchto planét. Ale tie nám nikto nedá. A tak je potrebné, aby sme vyvinuli taký životný štýl, ktorý je možný a dostupný pre všetkých. Musíme rozvinúť životný štýl elegantnej jednoduchosti.

satish-kumar
Satish Kumar. FOTO – Geoff Dalglish

Ako vnímate chudobu a bohatstvo na celosvetovej úrovni?

Úspešný materializmus Západu je prázdny a z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Musí existovať stredná cesta, vďaka ktorej si krajiny zachovajú svoju kultúru a tradície a zároveň sa vymania z chudoby a úpadku. Táto stredná cesta môže viesť cez znovuoživenie remesiel, drobného farmárčenia a malých firiem a podnikov.

Už desaťročia sa venujete snahe dosiahnuť zmeny v sociálnej a environmentálnej oblasti. Myslíte, že máme správne smerovanie? Aké pozitívne posuny nastali a aké výzvy nás ešte čakajú?

Pozitívne zmeny sa dejú neustále, nezabúdajme ich oslavovať zatiaľ čo pracujeme na zmierňovaní negatívnych a poškodzujúcich aspektov v našej spoločnosti.  Napríklad boli časy, keď britský kolonializmus bol taký silný, že nad britskou vlajkou nikdy nezapadalo slnko (Známa fráza používaná v spojitosti s niektorými globálnymi impériami – najmä španielskym a britským. Vyjadruje skutočnosť, že územia patriace danej krajine sú tak rozľahlé, že neustále je aspoň jedna časť územia ponorená do denného svetla, pozn. red.). Kto by si bol začiatkom 20. storočia pomyslel, že nielen britské, ale aj francúzske, holandské, portugalské a iné kolónie budú do päť až desať desaťročí zrušené? Nelson Mandela musel 27 rokov trpieť vo väzení, ale jeho obeta a obeta tisícov ďalších ľudí priniesla koniec aparteidu.  Podobne, keď Martin Luther King pochodoval proti rasizmu, černosi nemali volebné právo. Ale o 40 rokov neskôr bol černoch zvolený za prezidenta Spojených štátov a vstúpil do Bieleho domu. Je mnoho ďalších príkladov pozitívnych zmien. Zvyšuje sa podiel energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov. Čím ďalej tým viac ľudí sa vzdáva fajčenia, viac a viac ľudí prechádza na vegetariánsku stravu. Tieto príklady nám dávajú nádej, že zmena k dobrému je možná. Vždy bude treba aktivistov a neustále musíme vynakladať energiu na pozdvihnutie ľudstva. Nech už to dopadne akokoľvek, musíme neustále konať pre blaho všetkých.

Ste mostom medzi dvoma kultúram. Čo sa podľa vás môžu vzájomne naučiť ľudia na Západe a ľudia na Východe?

Keď som sa v roku 1962 vydal na svoju púť za mier,  stretol som mnohých ľudí zo Západu, ktorí cestovali do Indie, aby našli vnútorný mier. Boli to „bítnici“ a prví predstavitelia hnutia hippies, hľadajúci v Indii vymanenie zo zvieracích kazajok technológie a intelektualizmu. Ja som zas opúšťal Indiu, aby som zo seba striasol dogmy a sektárstvo.

Východ je preslávený svojím duchovnom a Západ svojou vedou a technológiou. Východ sa môže učiť od Západu a prebrať ich vedu a technológie bez straty vlastnej duchovnej tradície. Západ na druhej strane by mohol byť inšpirovaný duchovnými hodnotami, ktoré vedu a technológie obohatia o etický a ekologický rozmer. Takáto syntéza duchovna a vedy môže byť prospešná pre východnú, ako aj západnú kultúru.

indian-marchers-london-22-11-63

Obr. 8: Pochod mieru z Indie do štyroch jadrových mocností sveta. Satish Kumar vpravo. Zdroj: Satish Kumar

Na akých princípoch by mala byť podľa Vás postavená spoločnosť?

Mojim veľkým učiteľom bol Gándí. Nikdy som sa s ním osobne nestretol – mal som 11 rokov, keď bol zavraždený. Gándí zhrnul 11 princípov, na ktorých by mala byť postavená spoločnosť.  Tieto princípy ale nie sú zákazmi a príkazmi, sú inšpiráciou, predsavzatím, ktoré môžeme denne obnovovať. Pokúsim sa ich v skratke zhrnúť v tej podobe, ako sú relevantné pre globalizovaný svet:

Nenásilie (Ahimsa)

Je to univerzálny princíp, ktorý nájdete do istej miery v každom náboženstve. Malo by byť základom všetkých vzťahov medzi ľuďmi navzájom ako aj medzi ľudstvom a zvyškom sveta. Svet stále verí v moc násilia. Ani napriek všetkým vojnám, dobývaniu, kolonializmu sa ľudstvo nepoučilo. Na ekologickej úrovni sme vo vojne s prírodou. Naša túžba poraziť prírodu viedla k zničeniu divočiny, redukcii biodiverzity, výrobe jedovatých chemikálií, k budovaniu megamiest, megapriehrad, megapriemyslu a megakorporácií. Príbeh násilia je už príliš starý a nudný. Je načase začať nový príbeh vzájomnosti a úcty ku všetkému životu – ľudskému, zvieraciemu, rastlinnému, aj životu skál, pôdy a vody. Výsledkom nenásilia je mier na všetkých úrovniach – osobný mier, svetový mier aj mier s prírodou.

Pravda (Satya)

Znamená vidieť realitu takú, aká je. Neexistuje jediná pravda definovaná slovami. Kristus, Buddha, Mohammed, Sokrates boli všetci hľadačmi pravdy. Ale nemôžeme sa pozerať na svet ich očami, musíme vziať zodpovednosť za hľadanie našej vlastnej pravdy. Pravda má mnoho tvárí a rozmerov. Tí, čo hľadajú pravdu, sa zbavili fundamentalizmu. Je jednoduchšie vidieť fundamentalizmus u iných, ako odhaliť ten vlastný. Preto kritizujú kresťania moslimský fundamentalizmus a nevidia ten svoj. A tí, čo hlásajú nadradenosť západnej demokracie majú tendenciu opovrhovať kmeňovými kultúrami ako štátmi jednej strany.

Nekradnúť (Asteya)

Nebrať to, čo vám nepatrí. Ak sú rodinné farmy zničené agrobiznisom, je to krádež vidieka, ak je remeslo zničené priemyslom, je to krádež zručností. Či už legálne alebo nie, sú to formy krádeže. Nasledovanie tohto princípu je o využívaní a spotrebovaní iba toho, čo dokáže príroda obnoviť. Je to o tom, spotrebovať iba toľko, aby sme naplnili naše základné potreby a brať si iba svoj podiel. Je to spôsob jednoduchého života, ktorý umožní aj iným jednoducho žiť. Nenásytnosť, zhrabávanie a prílišná spotreba sú krádeže prírode a Bohu.

Posvätný sex (Brahmacharya)

Znamená sexualitu ukotvenú v zdravom ľudskom vzťahu. Takáto sexualita je mikrozážitkom bezpodmienečnej univerzálnej lásky. Naopak trivializácia sexu, zobrazovanie sexu v médiách a filmoch, ktoré nabáda k vyhľadávaniu rýchleho uspokojenia, pornografia, znásilňovanie, sadizmus, pramenia z nášho nepochopenia posvätnosti sexu.

Nekonzumnosť (Asangraha)

Ne-získavanie, ne-spotrebovávanie a ne-hromadenie vecí a služieb, ktoré sú nepotrebné, škodlivé a plytvavé. Nadbytočný majetok nás zväzuje a zotročuje. V súčasnosti je majetok symbolom spoločenského postavenia, úspechu a moci. Vlastnenie sa stalo dôležitejšie ako bytie. Avšak napriek obrovskému bohatstvu a ekonomickému úspechu chudoba nezmizla. Nekonzumnosť však neznamená asketizmus. Nie je to princíp popretia. Ide o poznanie limitov a užívaní si hojnosti darov prírody bez túžby vlastniť ich. Ide o nájdenie kritickej rovnováhy medzi materiálnym a duchovným bohatstvom.

Fyzická práca (Sharirashram)

Denné praktizovanie manuálnej práce. Spoločnosť na celom svete je rozdelená na tých, ktorí pracujú rukami a tých, ktorí pracujú intelektom. Toto rozdelenie je nezdravé. A cieľom fyzickej práce je toto rozdelenie sceliť. Dáva všetkým príležitosť používať aj hlavu aj ruky. Veľmi ma inšpiroval Gándí, ktorý napriek svojmu nabitému programu dokázal do svojho dňa vtesnať pradenie, čistenie záchodov či ošetrovanie chorých. Ak sa zaoberám manuálnou prácou, uspokojím sa s menej. Práca samotná je zdrojom uspokojenia. Ale ak sa nezapojím do procesu robenia, cítim hlad po niečom a nedokážem to popísať. A tak chcem viac – hľadám uspokojenie v nakupovaní, ale aj tak som nespokojný.

Ovládanie chutí (Aswada)

Dobrý život nemôže byť postavený na zlej strave. Jedlo je posvätné a zahrávanie sa s ním v podobe genetického inžinierstva, patentovania, či zvyšovania ziskov je urážkou zdravého rozumu. Moderný chov dobytka vo veľkochovoch a ich zabíjanie na bitúnkoch spôsobuje neuveriteľnú bolesť a utrpenie. Produkcia mäsa v takomto rozsahu zaberá obrovské plochy úrodnej pôdy a spôsobuje ústup divočiny. Veľké množstvá obilnín sú pestované v krajinách, kde ľudia trpia podvýživou a chudobou len preto, aby slúžili ako krmivo pre dobytok v bohatých, rozvinutých krajinách. Ekologicky a ekonomicky udržateľná budúcnosť preto musí byť prevažne vegetariánska. Musíme sa vrátiť k biopoľnohospodárstvu a drobným farmám. Základným princípom dobrej stravy je striedmosť.

Nebojácnosť (Sarvatra Bhaya Varjana)

Oslobodenie sa od strachu v každej situácii. Veľa našich strachov je umelo získaných. Osvojili sme si ich v školách, rodinách, od politikov, médií, našich náboženstiev aj vďaka vlastnej nevedomosti. Ak sa mi podarí kultivovať nebojácnosť v každodennom živote a vybudujem si dôveru, ktorej odovzdám svoje konanie, potom budem schopný konať sociálne, politicky a kolektívne bez strachu a budem nasledovať pravdivý a správny smer. Ak sa stretnem s nespravodlivým zákonom, som pripravený ho porušiť a stáť na strane spravodlivosti, slobody a integrity. Nebojím sa dôsledkov, vrátane uväznenia a smrti, rovnako ako Emile Zola, Martin Luther King či Mahatma Gándí.

Rešpekt voči všetkým náboženstvám (Sarva Dharma Samanatva)

Znamená toleranciu iných náboženských tradícií. Lebo náboženstvo nie je v Koráne či Biblii, ale v našich srdciach, v našom konaní. Náboženstvo nie je v kostole, mešite či chráme. Je v našej schopnosti nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, zvieratami, lesmi, s chudobnými a utláčanými, s chorými a umierajúcimi. Liečenie chorých, zdieľanie s druhými, schopnosť počúvať, byť láskavý a otvorený, mať pokoru – to sú okamžité a praktické prejavy skutočnej viery. Takže by som mal mať slobodu praktizovať akúkoľvek vieru, ale mal by som sa zbaviť ťarchy arogancie a pocitu jedinej správnej cesty.

Lokálna ekonomika (Swadeshi)

Je zástancom sebestačnosti regiónov. Čokoľvek sa v danej lokalite vyrobí či dopestuje by malo byť v prvom rade využité obyvateľmi tejto lokality. Každé spoločenstvo ľudí by malo mať vlastného stolára, obuvníka, staviteľa, farmára, učiteľa, lekára… Globalizácia ekonomiky je čisto a jednoducho kolonializmom zamaskovaným do odevu voľného trhu, rozvoja, pokroku, vedy, technológie, modernity. Pod týmto rúškom prebieha tok zdrojov a bohatstva z chudobných krajín Juhu do bohatých krajín Severu.

Rešpektovanie všetkých bytostí (Sparsha Bhavana)

Kasta, farba pleti, sociálna trieda, vierovyznanie, pohlavie, vek a iné podobné odlišnosti nie sú dôvodom pre utláčanie či vyvyšovanie sa ľudí.  


Ak sa chcete dozvedieť viac:

Kumar, S., 1992, 2014: No destination: Autobiography of a pilgrim. Green books.344 pp.

Kumar, S., 2013: Soil soul society: A new trinity for our time. The Ivy Press.

Kumar, S., 2002: You are therefore I am: A declaration of dependence, Green Books. 192 pp.


 slovakaid
zsenew-logo-4
Publikáciu finančne podporilo  Slovak Aid v ramci projektu „Globálne vzdelávanie pre univerzity 21. storočia“ (SAMRS/2015/RV/1/10) a ZSE a.s., ktorý realizovalo CEEV Živica v spolupráci s Technickou Univerzitou vo Zvolene.
b01_zober_kino

Kľúčové slová:

rozhovor

Ďalšie články od autora:

V Živici sa venuje globálnemu vzdelávaniu, momentálne je na materskej dovolenke so synom Yorim. Ku globálnemu vzdelávaniu ju priviedla životná cesta – detstvo strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori, neskôr študovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Dôležitosť globálneho vzdelávania vníma aj vďaka svojej dcére, ktorá je Slovenka indicko – afrického pôvodu, pričom polovica jej rodiny žije v USA.