V sieti

„Poraď, prosím.“ Myslela som si, že ide o tlačovú správu. Alebo o to, ako spropagovať nejakú akciu. Po rokoch v médiách a teraz už nejaký čas na opačnom brehu – v PR sfére – takéto prosby počúvam často. Ale bolo to inak.

Mladý muž prišiel o život. Tragédia pre rodinu, priateľov, blízkych. Nešťastie pre jeho priateľku, s ktorou zdieľal to najintímnejšie niekoľko rokov. Deň po jeho úmrtí  by každý predpokladal, je rodina a blízki budú žialiť, spomínať a zariaďovať najnutnejšie nevyhnutností. Určite však nebudú riešiť  vyčítavo namierené ukazováky . Pretože to presne sa stalo.

„Prosím, poraď,“ zavolal mi kamarát v mene dievčiny, priateľky mŕtveho mladíka. Neverila vlastným očiam, keď svoju tvár ráno zbadala pri článku v najčítanejšom denníku.  Novinárka písala o smrti chlapca. Na zatraktívnenie článku použila fotku z mladíkovho facebooku. Takú, na ktorej je plný života a rozosmiaty okolo pliec objíma svoju milú.

Obrázok cez pol strany. Kamarát poznal novinárku, ktorá článok a fotku zverejnila. Lenže nevedel, čo môže a ako sa redakcia zrejme zachová. Nebol si istý, ako docieliť, že fotku dievčiny stiahnu. Lebo o jej zverejnenie naozaj ani trochu nestála a neželaná pozornosť jej nebola ani trochu príjemná.

Chvíľu mi trvalo, kým som to predýchala. A potom vysvetlila, že z mojej skúsenosti stiahnuť fotku z tlačenej verzie už pochopiteľne nepôjde, ale možno z webu by sa dalo… Poradila som zatelefonovať redaktorke, vysvetliť a požiadať. Mala by pochopiť, že peklo mladej dievčiny je už teraz dosť veľké a trápenie môže mať nepekné dohry.

Ona sama nemala silu čokoľvek podnikať. Preto namiesto nej redaktorke kamarát zatelefonoval. Vysvetlil a požiadal. Nepochopila. Vraj verejný profil a verejne dostupné informácie a sloboda slova a právo na informácie a bla ba bla.

Pomohol iba čas. To, že správu o tomto nešťastí prekryli iné.

Som novinárka. Už to nerobím, stále sa tak však cítim. A teraz som sa veľmi hanbila. Za tú úžasnú necitlivosť a cynizmus. Za absolútnu absenciu empatie. Za soľ, ktorú novinárka nasypala do rán a potom zastavila kohútik s vodou. A za to, že jediná rada v takýchto prípadoch znie: ak sa vo vašom okolí stane nešťastie, predtým, než si dovolíte trúchliť, skontrolujte všetky informačné zdroje.

Lebo nie všetci novinári poznajú slová „etika“, „morálka“ a „slušnosť“. Dievčina, ktorú priateľ už nikdy nepobozká, to vie. Ale keď ma prejde zlosť a zahanbenie, budem opäť schopná s vierou a pevným presvedčením ďalej hovoriť – toto je výnimka. Chvalabohu, viac je takých, ktorí sa o slušnosť a ľudskosť opierajú.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Kľúčové slová:

etika, médiá, morálka

Ďalšie články od autora:

Bývalá novinárka z STV, TA3 či televízie Markíza. Dnes PR manažérka jednej z politických strán, lektorka na Sokratovom inštitúte, mama dvojčiat.