Pri údržbe zelene sa správame nelogicky. Pokosenú trávu a popadané listy odvezieme do kontajnera a potom sa čudujeme, že rastliny musíme hnojiť.
Ako so zeleňou pracovať v súlade s prírodou vás naučí nová slovenská príručka Prírode blízka údržba zelene od krajinnej architektky Zuzany Hudekovej. Tá tvrdí, že pri jej dodržiavaní ušetríme verejné financie a spravíme mestá príjemnejšími a zdravšími pre ich obyvateľov.
V spolupráci so Živicou si pripravila príručku o prírode blízkej údržbe zelene pre samosprávy aj záhradníkov. Dnešná údržba zelene nie je blízka prírode?
V našom „pretechnizovanom“ svete žije ľudské spoločenstvo, a to osobitne v mestách, čoraz vzdialenejšie od prírody. Technický pohľad na svet sa prejavuje už pri navrhovaní sadovníckych úprav vo verejnej zeleni a to nielen pri administratívnych budovách a nákupných centrách, ale aj pri obytných domoch či priamo pri tvorbe rodinných záhrad. Tieto sú často prísne geometricky tvarované s čistými líniami sterilných trávnikov, či formálne prísnymi, prírode vzdialenými formami záhonov doplnenými zopár drevinami. Je viac ako samozrejmé, že poletujúce farebné motýle, pestré spektrum vtákov, včely a iný hmyz sa ruka v ruke strácajú s odprírodneným prostredím.
Údržba zelene sa uberá v tom „klasickom“ ponímaní tiež rovnakým smerom – používanie herbicídov a pesticídov na odplevelenie trávnikov a záhonov, kosenie bez rešpektu ochrany hmyzu a iných živočíšnych druhov, odvedenie zrážkovej vody zo spevnených plôch a parkových cestičiek do kanalizačnej siete, sadenie cudzokrajných bylín a drevín, ktoré nedokážu poskytnúť útočisko a potravu rozličným druhom živočíchov a podobne.
Často však vidieť, že sa starostlivosť o zeleň skôr len tak pláta a o nejakých záhonoch by mohli obyvatelia len snívať. Človek by teda povedal, že divočiny máme v mestách dosť.
Údržba zelene u nás ostáva filozoficky na základoch tohto „klasického“, neprírodného ponímania, akurát s tým, že, skoro bez výnimky nie je finančne dostatočne krytá. Takže niekedy sa aj z tohto dôvodu uberá viac „prírodnejším“ smerom. Avšak, povedala by som, že často nie práve najšťastnejšie. Závisí totiž predovšetkým na prevládajúcej funkcii verejného priestoru, zelene, parku či námestia. V samotnom meste je, samozrejme, potrebné ponechať aj reprezentatívnejšie pásma zelene s náročnými úpravami, inak je už potrebné udržiavať historickú zeleň alebo plochy v prvom rade určené na krátkodobú rekreáciu, teda pobyt priamo na trávniku, športové aktivity a podobne. Problémom spojeným s nedostatkom financií pri údržbe zelene u nás je, že sa často zanedbáva údržba niektorých plôch zelene a zároveň inde by bolo možné ponechať „väčšie slovo prírode“.
Ako taká prírode blízka údržba zelene vyzerá v praxi? V čom sa odlišuje od dnes zaužívaných spôsobov?
Princíp prírode blízkej údržby zelene spočíva vo filozofii udržateľného života, ktorý má mimoriadny ekologický, ekonomický a estetický význam. Ekologický význam spočíva vo vytvorení rôznych typov prostredia pre rozličné druhy, ako aj zabezpečenia dostatku kvitnúcich a medonosných rastlín pre opeľovače. Ekonomický význam spočíva v úsporách na jednotlivých úkonoch údržby a estetický význam tkvie v podčiarknutí rôznorodosti prostredníctvom farieb a vôní, ktoré vyjadrujú spätosť s prírodou.
Ak chce správca udržiavať zeleň prírode blízkym spôsobom, musí začať jej poriadnou evidenciou, pretože mnohé mestské časti nevedia presne, ktoré plochy zelene majú v správe, koľko stromov a v akom zdravotnom stave spravujú. Plochy si potom zatriedi do tried s rôznou intenzitou údržby, čo znamená početnosť sadovníckych operácií, zjednodušenie povedané, inak sa pristupuje k zeleni v centrálnej časti napríklad pred mestským úradom a inak v prírodnej časti mesta. Vo všetkých triedach sa ale naplánuje ich kosenie so zreteľom na ochranu hmyzu a iných živočíchov, ochranu rastlín bez použitia chemických prípravkov, mulčovanie záhonov pre obmedzenie rastu buriny a zamedzovaniu ich vysušovania a teda znižovaniu spotreby vody na polievanie. Dôležitá je napríklad aj tak prirodzená vec, ako tvorba semien u jednoročných kvetov. Pri súčasnom spôsobe kosenia nemajú rastliny šancu vytvoriť semená a preto počet ich druhov v trávnikoch nie je tak vysoký, ako by mohol byť.
Stiahnite si príručku Prírode blízka údržba zelene zadarmo do svojho počítača.
Chcete sa o téme dozvedieť ešte viac? Príďte na prvú slovenskú konferenciu Prírode blízka starostlivosť o vegetáciu a zeleň v mestách. O skúsenostiach zo slovenských miest vám porozpráva Zuzana Hudeková. Účasť je po registrácii bezplatná.
🦋
🐛
🐜
🐝
🐞
🦗
🏵
🥀
🌺
🌻
🌷
Viac na: https://mestske-vcely.sk/program
Jeden z bodov prírode blízkej údržby zelene je kosenie a znižovanie jeho frekvencie. Tvrdíš, že nie všetky trávniky treba neustále kosiť a treba niektoré miesta nechať aj nepokosené. Prečo je to dobré? A nebudú mať z toho ľudia alergie?
Nie je cieľom kosiť všade menej, ale kosiť a trávnik aj hrabať, prevzdušňovať, valcovať a polievať tam kde plní svoju reprezentatívnu funkciu, napríklad pred miestnym úradom. V samotnom parku, ale aj na sídliskách sa môžu nachádzať reprezentatívnejšie trávniky, ale prírodnejšie časti, kde sa kosiť nemusí tak často. Menej časté kosenie má viacero pozitívnych efektov – od zniženia emisií skleníkových plynov, cez poskytnutie útočiska a potravy pre rozličné druhy živočíchov, vrátane nektáru pre včely až po finančné úspory. Je to aj krajšie, keď sa v tak trochu “nudnej” trávnikovej ploche objavujú kvitnúce plochy s poletujúcimi motýľmi a je možné sa započúvať do zvukov cvrčkov a bzukotu včiel.
Čo sa týka alergií, dnes je známych možno viac ako 20 000 alergénov. Peľové alergie, ktorými často trpí populácia sú trávy (aj ja osobne mám alergiu na peľ tráv) a ďalej peľ paliny, ambrózie, mrlíka, žihľavy. Posledne menované sa v trávnikových spoločenstvách nenachádzajú a nakoľko sa prírodné trávniky kosia 2x ročne, skoré jarné kosenie do 15. mája rieši sčasti problém aj s kvitnúcimi trávami. Dokázal to aj botanický prieskum na lokalitách, ktoré sme tento rok mali v testovacej prevádzke a následné zhodnotenie alergiológa, ktorý potvrdil výskyt len 5 druhov rastlín, pričom aj tie boli z alergologického hľadiska len málo významné. Navyše podľa odborníkov za výrazným nárastom alergií u ľudí v mestách stojí práve o prirodzenú vegetáciu ochudobnené prostredie a súčasný životný štýl.
Vyštudovala si záhradnú architektúru, kde ste sa určite učili ako tvoriť anglické parkové záhony a dokonalé trávniky. Dnes bojuješ za návrat k prírode v mestách. Čím prechádzal tvoj pohľad na zeleň počas praxe?
Po skončení štúdia som pracovala určitý čas v údržbe zelene aj v projekcii parkov a záhrad v Bratislave. Formovaná vtedajším vzdelaním som sa naozaj veľmi nezamýšľala nad viacerými postupmi, ktoré sú, keď sa ne pozrieme s nadhľadom a oslobodení od toho, čo sa na školách vyučuje, naozaj trochu nelogické. Napríklad, organický odpad, teda pokosenú trávu, popadané listy či plody, ktoré v prírode stromom slúžia ako zdroj výživy, odvezieme (v tom lepšom prípade skompostujeme) a následne ich musíme hnojiť priemyselne vyrobenými hnojivami. Alebo, odvedieme do kanalizácie všetku zrážkovú vodu, ktorá nám vo forme dažďa spadne na spevnené plochy a následne musíme rastliny polievať a to často pitnou vodou! Príroda to má pekne vymyslené, no my ju nepočúvame.
V mojej ďalšej práci som sa stretávala najmä s výzvami, pred ktoré sa ľudstvo aj vďaka svojmu spôsobu života a nakladaniu s prírodnými zdrojmi dostalo. Osobitne mám na mysli stratu biodiverzity v doteraz nepoznanom rozsahu a zmenu klímy, ktorej dôsledky sa ukazujú ako naozaj hrozivé, a to osobitne v mestách. Dôsledky zmeny klímy sa v mestách budú prejavovať hlavne v podobe zvýšenej teploty a suchých období, ktoré sa budú striedať s obdobiami prívalových dažďov. Nie vždy si uvedomujeme, že nízko kosený, nepolievaný trávnik, ktoré u nás prevládajú, veľmi ľahko preschýna a mení sa z plochy, ktorá mala územie v lete ochladzovať, na plochu, ktorá sa mimoriadne vysoko prehrieva. Viaceré výskumy potvrdili, že sa jeho teplota je porovnateľná s rozohriatym asfaltom. Následný dážď nie schopný sa do takto presušenej pôdy vsiaknuť, alebo len v obmedzenej miere a z územia jednoducho odtečie. Dôležitá je aj zvýšená prašnosť – suchý trávnik nám okolitý prach nezachytáva, práve naopak, samotný je jeho zdrojom. Tu je teda na mieste hovoriť o možných zdravotných problémoch. Navyše, odtečená dažďová voda z územia chýba nielen vegetácii ale aj nám, nakoľko klesajú zásoby podzemnej vody.
Ako týmto hrozbám zamedziť a zabezpečiť, aby mestá, v ktorých býva stále väčšie percento svetovej populácie, ostali naďalej obývateľnými?
Asi neexistuje univerzálna odpoveď. Mesto by malo byť odolnejšie, teda pripravenejšie na možné „krízy“ v rozličných sektoroch života – od dopravy, po zabezpečenie vlastných zdrojov energie či zásobovania potravín.Nielen, že sa mesto musí pripraviť na to, čo ho čaká v oblasti zmenenej klímy – čiže adaptovať sa, ale aj výrazne obmedziť svoje súčasné emisie skleníkových plynov. Znie to síce ako utópia, ale viaceré mestá v tomto smere rýchlo napredujú. Napríklad francúzske mesto Nantes si vytýčilo ako cieľ znížiť svoje emisie CO2 o 50%. A údržba zelene sa na ich znižovaní môže významne spolupodielať. Údržba zelene sa dotýka aj odolnosti sídla, ktoré je čiastočne sebestačné vďaka hospodáreniu so zrážkovou vodou, lokálnym zásobovaním potravinami, či zavádzaním diferencovaného, čiže rozličného spôsobu kosenia. To všetko sú príklady nového prístupu k tvorbe a údržbe zelene, na ktorých dnes už mnohé svetové metropoly pracujú.
V príručke uvádzaš príklady z mnohých svetových metropol. Ktorá ťa najviac zaujala a dala by si ju Slovenským mestám za príklad?
Tých príkladov je naozaj pomerne veľa a to skoro všade, kam sa pozriem. Najviac informácií mám z Francúzska a Nemecka. Vo Francúzsku dokonca mestá medzi sebou súťažia v tom, ktoré z nich čo najlepšie zahŕňa ochranu biodiverzity aj prostredníctvom prírode blízkej údržby zelene. Túto súťaž vyhralo tento rok mesto Rennes, predchádzajúcimi víťazmi boli Lille, Montpellier a Grande Synthe. Nasledovania hodným príkladom sú aj súčasné aktivity parížskej radnice, či európskeho hlavného zeleného mesta „European Green Capital“ z roku 2013, ktorým je Nantes.
Bratislavská Karlova Ves je prvá slovenská štvrť, ktorá sa riadila tvojou príručkou. To znamená, že podporila výsadbu nektarodajných rastlín, vybrané trávniky kosila v obmedzenom režime, aby stihli vykvitnúť pre opeľovače, poskytla priestor pre úle s mestskými včelami a obyvateľov oslovila aj súťažou o najkrajší nektarodajný balkón. Aké boli ohlasy od obyvateľov na tieto aktivity?
Pri kontakte s ľudmi v teréne sme mali príjemné stretnutia aj rozhovory. Prišli aj pozitívne e-maily, kde chválili túto iniciatívu. Cez leto Karlova Ves zverejnila na svojej internetovej stránke krátky dotazník. Odpovedí síce neprišlo veľa, ale výsledok prieskumu ukázal, že zhruba 93 % zapojených respondentov poznalo a oceňovalo aktivity projektu. Povedomie o potrebe opeľovačov aj v mestskom prostredí je na základe tohto prieskumu u obyvateľov vysoké. Dokonca ani obávané nekosenie trávnikov, respektíve zmenený režim ich kosenia nebol pre informovaných ľudí problém. Potešujúce boli aj ohlasy z iných mestských častí. Ľudia by vo svojom bydlisku menej kosenia a viac lúčnych kvetov len uvítali. Obyvatelia Karlovej Vsi sa prikláňajú za zachovanie a rozširovanie existujúcich zelených plôch, výsadbu rozmanitých nektarodajných stromov, kvetov a krov či osadenie mestských včiel a čmeliakov aj na iných miestach v Karlovej Vsi. Časť týchto aktivít sme naplnili, veríme, že pilotná fáza projektu bude pre mestskú časť impulzom k pokračovaniu v prírode blízkej údržbe zelene.
Aké kroky by si Karlovej Vsi odporúčala ďalej?
Projekt v Karlovej Vsi bol len v pilotnej fáze, kedy sa odskúšali niektoré postupy a veľa času sa venovalo zvýšeniu informovanosti. Cielený a systematický prístup od dôkladnej evidencie zelene, stanovenia hlavných funkcií konkrétnych plôch zelene či verejného priestranstva so zeleňou a následného zadefinovania spôsobu ich údržby prostredníctvom princípov prírode blízkej starostlivosti sa očakáva v ďalšom období.
Riadiť príručkou sa môžu aj bežní obyvatelia. Čo by mali robiť viac a čo menej, ak chcú udržiavať svoje predzáhradky, balkóny a mestá prírode blízke, zdravé a estetické?
Princípy, či už vo verejnej zeleni, alebo v súkromných záhradách sú sčasti podobné. Snahou je získať rôznorodosť, mať pestré záhrady, kde sa cítia dobre nielen ich vlastníci ale aj užitočné zvieratá, ktoré nám v záhrade pomáhajú. To sú napríklad vtáci, ježkovia, jašterice, či vážky. Môžeme pre nich vytvoriť aj vhodné prostredie – možnosti na hniezdenie, suché múriky, vlhké a vodné stanovištia. Rozhodne nepoužívame chemické postreky, rašelinu či umelé hnojivá. Kvety zas poskytujú nektár pre včely a iné opeľovače. Aj na balkóne sa dajú pestovať bylinky a niektoré druhy zeleniny. Ako odmena nám bude krásna živá, voňavá záhrada s poletujúcimi motýľmi a bzučiacimi včelami.
ZUZANA HUDEKOVÁ z REC Bratislava vyštudovala záhradnú a krajinnú architektúru a doktorandské štúdium absolvovala v odbore urbanizmus na Fakulte architektúry STU. Venuje sa predovšetkým ochrane životného prostredia, zelene a biodiverzity v mestách a ich adaptácii na zmenu klímy.
Príručka bola vydaná v rámci projektu Mestské včely. Projekt Mestské včely 2016 podporil Nadačný fond dm drogerie markt v Nadácii Pontis.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
