Dobrovoľné očkovanie? Ako (ne)ísť na to

Richard Ďurana vo svojom rozhovore o očkovaní apeluje na racionálny skepticizmus. Ako fanúšik tohto smeru sa cítim oslovený a rád by som reagoval.

Reakcia na rozhovor o očkovaní s Richardom Ďuranom, ktorý sme vydali 4.8.2016

Úvodom sa v krátkosti predstavím, mám lekárske vzdelanie a pracujem ako finančný manažér. Môj profesionálny osud teda trochu pripomína ten Ďuranov. Vo vzťahu k tejto téme nemám žiadny konflikt záujmov. V rámci občianskeho aktivizmu som sa jej skromne venoval formou 2 článkov a moderovaní jednej horúcej diskusie.

Hoci sa už prešľapy Ďuranovho rozhovoru rozoberali na viacerých miestach, vyberiem a zanalyzujem z jeho rozhovoru aspoň dva základné kamene. Záverom sa pokúsim dodať diskusii nový rozmer, z druhej strany barikády poradiť hnutiu proti povinnému očkovaniu ako sa priblížiť k svojim cieľom.

Racionálny skepticizmus

Jediný recenzovaný zdroj, na ktorý sa Richard Ďurana odvoláva, je nesystematický prehľad uverejnený v The Lancet z roku 2003. Neaktuálnosť by nebola sama o sebe až takou tragédiou, keby tento zdroj aspoň podporoval jeho tvrdenia:  “ Ojedinelé nie sú ani názory publikované v prestížnych vedeckých časopisoch ako The Lancet, že za významným nárastom autoimunitných ochorení ako je diabetes, chronická artritída, skleróza multiplex alebo leukémia, môžu byť aj vakcíny.

V skutočnosti tento prehľad v prípade diabetu a sklerózy tvrdí, že na tieto a podobné názory nie sú dôkazy. Leukémii a chronickej artritíde sa venuje iba okrajovo a jeho tvrdenie taktiež nepodporuje.

Ostatné zdroje sú na tom už iba horšie a uvádzajú skeptikov do rozpakov. Konkrétne mám na mysli článok „skupiny nezávislých bádateľov“ vystupujúcej pod názvom Speed the shift , ktorej jediným príspevkom sú články proti očkovaniu. Týchto bádateľov nepoznáme, čiže nevieme posúdiť či sú naozaj tak nezávislí ako deklarujú, navyše keďže používajú na podporu svojich tvrdení namiesto recenzovaných zdrojov najmä články a tvrdenia iných oponentov očkovania, je málo pravdepodobné, že ide o odborníkov. Na rozdiel od pána Ďuranu išli títo bádatelia až do extrému a osvojili si aj nezmyselný a opakovane vyvrátený názor, že očkovanie spôsobuje autizmus.

Aby sme si rozumeli, je možné pracovať aj s takýmito zdrojmi, avšak racionálny skeptik by mal všetky tvrdenia v podobných článkoch vyhľadať na ich primárny zdroj, čo je v prípade podobných článkov aj niekoľkodňová práca s neistým výsledkom.

Z hľadiska obsahu tento článok nepodporuje tvrdenie z rozhovoru, že „najskôr choroba začala miznúť a až potom sa začalo s povinným očkovaním proti nej“ , namiesto poklesu výskytu ochorení odvádza pozornosť na pokles úmrtnosti na 100 000 prípadov. Prínosy očkovania sa však nemerajú cez pokles relatívnej úmrtnosti, ale v prvom rade cez pokles výskytu ochorenia, ktorý vedie aj k poklesu absolútnej úmrtnosti. To, že relatívna úmrtnosť klesala aj pred očkovaním nikto nepopiera. Nezabúdajme však, že nejde len o úmrtia, ale aj zdravotné komplikácie (napríklad poškodenie sluchu, encefalitída) a lákavú možnosť niektoré nebezpečné ochorenia ako napríklad osýpky eliminovať. Mimochodom naposledy v EÚ zomrel na osýpky (ochorenie, na ktoré sa podľa R. Ďuranu už neumiera) 1,5 ročný chlapec minulý rok v Nemecku.

Po podrobnejšom preskúmaní konštatujem, že pán Ďurana má problém nielen s kvalitou použitých zdrojov, ale aj samotným súladom ich obsahu so svojimi tvrdeniami. Pôsobí to dojmom, že si ani poriadne neprečítal články na ktoré nás odkazuje. A tak pieskovcové základy jeho dom hrôzy z povinného očkovania nepodopierajú, ten sa totiž nachádza vo vzdušnom katastri.

Dobrovoľné očkovanie? Kompromis je možný

Dlhodobo sledujem, že hnutiu proti povinnému očkovaniu chýba spoločná a reálna vízia toho, čo by mohli dosiahnuť. To je veľký problém, pretože ich snaha môže tým pádom viesť k nezamýšľaným dôsledkom. Napríklad k rozšíreniu reštrikcií, namiesto dobrovoľnosti očkovania.

Skúsme si v rámci myšlienkového experimentu predstaviť ten víťazný deň slobody v očkovaní. V parlamente sa stretne 40 poslancov typu Kotleba a 40 poslancov typu Poliačik a spolu zahlasujú za úpravu zákona č. 355/2007. Následne sa upravia aj s ním súvisiace vyhlášky MZSR, pookrejú slobodné vysielače a všetci budeme čakať, čo sa bude diať?

To či je očkovanie povinné, alebo len odporúčané, je len jeden z prostriedkov, ako dosiahnuť cieľ, ktorý majú všetky vyspelé krajiny spoločný – vysokú mieru preočkovania. Tá sa dá samozrejme dosiahnuť aj mäkkými spôsobmi, napríklad zvyšovaním informovanosti. Niektoré krajiny, ako je napríklad Litva a Austrália, kde je očkovanie oficiálne dobrovoľné, siahajú aj po tvrdých sankciách. V Litve zakázali škôlkam prijímať neočkované deti, v Austrálii rodičom svojvoľne odmietajúcim očkovanie zobrali rodinné prídavky. Takže síce v mnohých krajinách môže byť oficiálne očkovanie iba odporúčané, avšak v realite môžu mať jeho oponenti ešte väčšie problémy ako u nás, kde je očkovanie oficiálne a zákonne povinné.

Keďže u nás oponenti povinného očkovania neváhajú spochybňovať akékoľvek prínosy očkovania, strašiť autizmom, poruchami imunity, či leukémiou, namiesto diskusie väčšinou utŕžia pohŕdanie a ešte väčšiu vôľu v prospech sankcií.

Nevieme čo by sa stalo, ak by bolo očkovanie u nás iba odporúčané. Napríklad susediace Rakúsko s dobrovoľným očkovaním dosahuje najhoršiu mieru preočkovania z EÚ. Napadajú mi najmenej dva dôvody, prečo u nás tento experiment neriskovať. Po prvé, zvýšený výskyt sociálne vylúčených komunít a po druhé reálnu skúsenosť s tým, ako vážne sa u nás berie odporúčané a nepovinné očkovanie. Napríklad v prípade chrípky (pre rizikové skupiny 65+) dosahujeme štvrté najhoršie výsledky z OECD.

Napriek tomu si myslím, že kompromis je možný. Mohol by spočívať vo väčšej rovnováhe informovanosti a reštriktívnych opatrení. Očkovanie by mohlo byť povinné iba pre rizikové skupiny a zvyšok rodičov odmietajúcich očkovanie by sa vyhol pokute rozhovorom so školeným zdravotníckym pracovníkom a (v prípade negatívneho výsledku) podpísaním, že boli informovaní o rizikách svojho rozhodnutia.

Čiže aj do budúcna platí, že dobrovoľnosť očkovania je možné predať iba spolu s kompenzačnými opatreniami, ktoré uveriteľne udržia vysokú mieru preočkovania nutnú pre uplatnenie kolektívnej imunity. Ak ho niekto predáva v balíku spolu s bludmi o škodlivosti očkovania, nemôže sa vôbec diviť, že namiesto podanej ruky si vyslúži iba ťukanie na čelo.


Zaujíma Vás téma očkovania? Sledujte náš web, na ďalších textoch sa pracuje.

Kľúčové slová:

zdravotníctvo

Ďalšie články od autora:

Vyštudoval všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a finančný manažment na Fakulte matematiky Univerzity Komenského. V rámci občianskeho aktivizmu sa venuje korupcii, plytvaniu a angažuje sa v prospech vedeckého skepticizmu. V spolupráci s INEKO a Nadáciou Zastavme korupciu je spoluautorom dvoch analýz o PPP projektoch. Publikuje na blogu Denníka N.