Od 8. augusta žijeme na ekologický dlh. Čo s tým?

Ľudstvo má nový rekord. Za sedem mesiacov dokázalo vyčerpať prírodné zdroje určené na celý rok. Dá sa s tým niečo robiť?

Tohtoročný Overshoot Day, teda deň, keď ľudstvo vyčerpalo prírodné zdroje, ktoré dokáže Zem v priebehu jedného roka obnoviť, pripadol na pondelok 8. augusta. Čo to pre nás znamená?

Ľudstvo neustále zvyšuje svoje nároky a rastie aj počet obyvateľov Zeme. Ako celosvetovo stúpa životná úroveň, narastá tlak na prírodné zdroje, ktoré sa nestíhajú obnovovať. Od 70-tych rokov minulého storočia sme začali využívať viac zdrojov, ako je príroda schopná dlhodobo regenerovať. V súčasnosti trvá rok a 6 mesiacov, kým príroda obnoví to, čo sme vyčerpali a čo bolo určené iba na jeden rok.

Kliknite na obrázok a pozrite si, ako sa v priebehu rokov vyvíjala naša ekologická stopa

zdroj: Global Footprint Network (http://www.footprintnetwork.org)
zdroj: Global Footprint Network (http://www.footprintnetwork.org)

Planéta nám nestíha

A vadí to? Tak to jednoducho potrvá dlhšie… Také jednoduché to žiaľ nie je. Keď používame viac, ako príroda dokáže prirodzene obnoviť, začíname ničiť prírodný kapitál, teda samotný základ, ktorý je schopný sa regenerovať a na ktorom je závislý aj náš život.

Vysvetlíme si to na príklade obľúbených tuniakov. Táto ryba je taká obľúbená pre svoje mäso, ktoré sa využíva na prípravu suši, že jej výlov v svetových moriach a oceánoch sa blíži k vyhubeniu celkovej populácie týchto rýb. Výlov je taký agresívny, že sa lovia čoraz mladšie jedince, ktoré sa ešte nestihli rozmnožiť. Je teda možné, že takto vylovíme poslednú generáciu tuniakov. Pretože rovnako, ako my potrebujeme čas na oddych a regeneráciu, potrebuje ho aj príroda…

Potrebujeme viac, než jednu planétu

Organizácia Global Footprint Network vytvorila pre náš dopad na prostredie aj merateľnú jednotku – ekostopu. Ekostopa je nástroj na počítanie našich prírodných zdrojov. Porovnáva, koľko zdrojov máme a koľko využívame.

Našu ekostopu tvoria údaje zahŕňajúce najmä spaľovanie fosílnych paílv (emisie CO2), rybolov, výrub lesov, pestovanie potravín, pestovanie krmív a budovanie infraštruktúry. Podľa tohtoročných údajov potrebujeme v globálnom priemere pre svoj život 1,6 planéty Zeme.

Ak by však všetci chceli žiť tak, ako napríklad Austrálčania, potrebovali by sme až 5,4 planéty. Európska únia potrebuje 2,5 planéty, zatiaľ čo India len 0,7 a Afrika menej ako jednu Zem. Svoju osobnú ekostopu si môžete vypočítať na www.hraozemi.cz alebo na stránke Global Footprint Network.

článok pokračuje pod infografikou

zdroj: Global Footprint Network
zdroj: Global Footprint Network

Jedinec nič nezmení?

Vždy, keď píšem alebo čítam takéto články, tak si hovorím: „Uááá, čo to tu robím? Prečo sedím na zadku a ťukám do počítača?! Mala by som utekať niekam von a zachraňovať, čo sa dá!!!“ A mám pravdu. Hoci môj priateľ často namieta, že to je aj tak jedno, pretože jeden človek aj tak nič nezmôže. Že keď tým lietadlom nepoletíme my, tak ním poletí niekto iný… Vtedy sa ale moja aktivistická duša búri – čo ma je po tom, čo robia iní, tých ovplyvním len ťažko, ale je iba na mne, čo budem robiť ja sama. Verím sile jedinca a tomu, že zmenu treba začať od seba. Prestaňte sa preto chytať za hlavu a určite si nepovedzte, že to už je aj tak jedno.

Tu je niekoľko tipov, ktoré som začala praktikovať a na ktoré si ľahko zvyknete aj vy:

  1. Prednostne chodím pešo alebo jazdím na bicykli, v odpornom počasí využívam mestskú hromadnú dopravu (môžem si čítať, rozprávať sa so sympatickými spolucestujúcimi a nemusím riešiť parkovanie). Prispievam tak ku znižovaniu emisií skleníkových plynov.
  2. Pravidelne zo svojej stravy vynechávam mäso a mliečne výrobky – vegánsky či vegetariánsky deň rozvinie vašu kreativitu v kuchyni a vaša rodina či priatelia sa zoznámia s novými chuťami. Mňam. Mäso a živočíšna produkcia je totiž zodpovedná za viac skleníkových plynov, ako doprava!
  3. Uprednostňujem sladkovodné lokálne ryby pred morskými a ak mám na morskú rybu chuť, dám si sardinky namiesto ohrozeného tuniaka, tresky či mečúňa. Voľne žijúce morské ryby sú v mnohých lokalitách už takmer úplne vylovené. Problémom sú tak isto aj bycatch, teda iné živočíchy, ktoré zahynú v rybárskych sieťach spolu so žiadanými rybami.
  4. Periem a čistím eko. Bežné upratovanie a pranie nevyžaduje agresívne chemikálie ani pracie prostriedky. Na vodný kameň funguje ocot, na mastnotu v kuchyni sóda. Spolu s agresívnymi čistiacimi prostriedkami si totiž do bytov či na oblečenie nanášame aj zbytočnú chémiu, ktorá následne odtečie cez kanalizáciu až do vodného toku. Čističky odpadových vôd totiž nedokážu odstrániť 100-percent všetkých chemických nečistôt.
  5. Kupujem iba to, čo naozaj potrebujem a budem dlhodobo používať. Vzdala som sa jednorazových produktov a snažím sa nakupovať bezobalovo, vyhýbam sa toxickému hliníku a PVC. Veľa vecí si požičiavam a zdieľam.
  6. Šetrím vodou a sprchujem sa s priateľom 😉 A keď sa môj syn okúpe, polejem vodou kvety. Zbieram vodu aj pri umývaní zeleniny a polievam ňou. Tak isto neumývam riad pod tečúcou vodou.
  7. Pestujem si na balkóne vlastné bylinky a zeleninu. Mám takto k po ruke stále čerstvé vňate a pomáham aj opeľovačom. Tí si stále častejšie nachádzajú útočisko v mestách, kde ich neohrozujú pesticídy na monokultúrnych plantážach.
  8. Vermikompostujem a čo červy nestihnú zožrať, nosím na kompost do komunitnej záhrady. Vodou z vermikompostu hojím svoju balkónovú záhradku. Po vytriedení plastu, papiera, skla, železa aj kompostu mi neostáva takmer žiaden zmiešaný odpad, ktorý by skončil na skládke alebo v spaľovni.
  9. Vymieňam si s kolegyňami a kamarátkami oblečenie a iné veci. Čo sa už nehodí jednej, bude rada nosiť druhá. Veci takto putujú a ušetríme veľa na oblečení – peňazí aj času. Posúvame si aj časopisy, poháre na zaváranie a kopu iných užitočných vecí.
  10. Dávam veciam nový život. Ak sa niečo nehodí mne a mojim známym, nosím to na Zónu bez peňazí, do charity či miestneho materského centra.
  11. Delím sa o nadbytky. Ak v mojej záhrade narastie tak veľa ovocia a zeleniny, že ho nestihnem spracovať, podelím sa so susedmi. Uvidíte, ako sa zlepšia vaše susedské vzťahy, keď susedom zazvoníte a dáte mi 10 kilo jabĺk či dve-tri veľké tekvice J
  12. Varím. Nekupujem polotovary, ale varím, pečiem, mrazím, suším a zaváram. Každý rok si nasuším bylinky na čaj na celú zimu, v mrazničke ma čakajú jahody a ríbezle, priateľovi dávam obedy v sklenených krabičkách, v ktorých si ich rovno zohreje. Ušetrím nielen financie, ale aj vieme, čo jeme a neprispievame ku plytvaniu hotovým jedlom, ktoré často končí v smetnom koši.

... tipov a nápadov je plný internet. Určite už všetky poznáte. Dôležité ale je, aby ste ich aj začali reálne robiť. Samotné vedomosti planétu nezachránia. Treba prejsť od slov k činom. Tak šup šup. Poďte do toho so mnou a budúci rok môže byť Overshoot Day možno až v novembri 😉


Použité zdroje:

www.footprintnetwork.org

www.overshootday.org

Kľúčové slová:

ekoporadňa

Ďalšie články od autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.