Sýrski utečenci sú len začiatok

S tisíckami utečencov, ktoré do Európy migrujú dnes, problém nekončí. Pre dôsledky zmeny klímy bude do mierneho pásma smerovať stále viac ľudí, ktorí sa nebudú vedieť uživiť vo svojej krajine.

Súčasná utečenecká kríza je len začiatok, varujú odborníci. Pre dôsledky zmeny klímy ku nám budú migrovať možno aj desiatky miliónov ľudí, ktorí sa nebudú môcť vo svojej krajine uživiť. O možnosť dopestovať si vlastné potraviny a zabezpečiť si dostatok pitnej vody pripravia v budúcnosti množstvo ľudí suchá, prívalové dažde či stúpajúca hladina oceánov – dôsledky globálneho otepľovania.

„Homo sapiens zasiahne zmena klímy najmä cez potraviny,“ hovorí analytik Juraj Mesík. Klesne produkcia obilnín, čo je základný zdroj potravinových kalórií ľudstva. Krajiny, ktoré ich dnes produkujú nadbytok, nebudú chcieť predávať alebo ak, tak za vysoké ceny. To okrem migrácie ľudí za lepšími podmienkami vyvolá aj vzbury a konflikty. Práve sucho bolo podľa vedcov jedným z faktorov, ktoré zapríčinili konflikt v Sýrii či Arabskú jar.

Sýriu zasiahlo medzi rokmi 2007 a 2010 extrémne sucho. Krajina, ktorá bola dovtedy takmer úplne potravinovo sebestačná, čo bol v arabskom svete závislom na dovoze potravín unikát, prišla o významnú časť svojej poľnohospodárskej produkcie. „Vyschli im studne a polia, vyhynul im dobytok. Státisíce rodín miestnych roľníkov tak odišli z oblasti, ktorá je dnes ovládaná ISIS, do miest, kde hľadali obživu,“ vysvetľuje Mesík. Na okrajoch veľkých miest ako Damašek, Allepo či Homs vytvorili slumy a vznikli tak konflikty medzi vzdelanými mestskými obyvateľmi a negramotnými roľníkmi, ktorí boli často aj z iných náboženských vetiev islamu. To významne prispelo ku vzniku občianskej vojny, pred ktorou dnes Sýrčania utekajú do Európy.

Ku vzniku Arabskej jari taktiež prispelo sucho, ktoré v roku 2010 zasiahlo obilnice v juhozápadnom Rusku a Ukraine. Vlna horúčav vtedy zničila tretinu ruskej úrody pšenice, na čo ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil embargo na jej vývoz. „Z hry na svetovom trhu pšenice vypadol druhý najväčší hráč, čo poslalo jej ceny do neba. Zdražela o nejakých 40 percent, čo sa odrazilo v cenách potravín a vzniku Arabskej jari,“ hovorí Mesík.

Otepľovanie Zeme v porovnaní s rokmi 1951-1980. FOTO – Archív Milana Lapina, GISS

Nielen zmena klímy, problémom je preľudnenie

Ľudia kvôli zmene podmienok migrovali vždy. „Napríklad aj Slovania sa premiestnili na naše dnešné územie, lebo sa im zhoršili podmienky na východe,“ hovorí klimatológ Milan Lapin. Problémom však podľa neho je, že sa podmienky nikdy nemenili tak rýchlo. „Súčasná zmena klímy je zrejme najrýchlejšia aká na Zemi v novodobej histórii, teda za posledných 10000 rokov, bola. Ani príroda, ani človek sa tomu nestíhajú prispôsobiť,“ tvrdí Lapin.

Kľúčové podľa Lapina je, že pred 12-tisícmi rokov bolo všetkých obyvateľov na Zemi len päť miliónov, teraz nás je 7300 miliónov. „Dnes je už všetko obsadené,“ hovorí. Zmena klímy sa najvýraznejšie prejaví v miestach s najväčšou hustotou obyvateľstva, kde ľudia žijú na pokraji existenčných možností. „Čokoľvek sa na mieste s hustotou obyvateľstva vyššou ako 1000 ľudí na kilometer štvorcový zmení, hrozí katastrofa,“ hovorí klimatológ.

Svetová populácia pritom rastie a to nevídaným tempom. Napríklad v Sýrii napriek vojne stúpol od roku 2000 do roku 2014 počet obyvateľov o 37 percent. Druhá krajina, odkiaľ do Európy prichádza najviac migrantov, je Afganistan, kde počet obyvateľov stúpol o 44 percent – zo zhruba 22 na 32 miliónov ľudí. Tretia najväčšia skupina migrantov prichádza z Eritrei, kde bol nárast populácie 52-percentný. Nigéria mala 125 miliónov ľudí, dnes má 180 miliónov. Za necelých 15 rokov teda na svete pribudlo 55 miliónov Nigérijcov. Pakistan narástol zo 145 na 190 miliónov ľudí. Len Nigéria a Pakistan pridali do svetovej populácie 100 miliónov ľudí.

„To je rovné obyvateľstvu Nemecka a Rumunska dohromady. Takúto populačnú explóziu by neuniesla bez vážnych dôsledkov ani žiadna z najbohatších krajín sveta. Nedokázali by tak rýchlo školiť učiteľov, stavať nemocnice, vytvárať nové pracovné miesta. Je teda jasné, že to nezvládajú ani tieto chudobné krajiny a jedna z najpragmatickejších stratégií je odísť niekam, kde je lepšie,“ vysvetľuje Mesík.

Detí je stále viac. FOTO - Libreshot.com
Detí je stále viac. FOTO – Libreshot.com

Koľko ľudí Európa zvládne?

Hlavným cieľom migrantov je dnes Európa, predovšetkým Nemecko, Dánsko, Anglicko či Švédsko. „Cez televíziu majú predstavu o tom, že existuje bohatý svet, v ktorom sa ľudia majú úplne inak, takže motivácia im nechýba. Dnes idú všetci do Nemecka, lebo každý vie, že v Nemecku dostane migrant mesačne 500 či 600 eur, čo sú pre nich obrovské peniaze a teda veľký magnet. Ide totiž o populácie, ktoré žijú z jedného eura alebo len pár centov každý deň,“ vysvetľuje Mesík.

Slovensko zatiaľ cieľom migrantov nie je, ale s postupujúcimi zmenami klímy sa ním zrejme stane. „Ktorákoľvek krajina mierneho klimatického pásma sa stane vytúženou destináciou. Časom to bude otázka života a smrti,“ myslí si Mesík.

Bude sa však Európa vedieť postarať o také množstvo ľudí? Už dnes jej počet obyvateľov prekračuje podľa indexu population overshoot ekologickú únosnosť územia. Podľa dát od Population Matters je overshoot v Európskej únii okolo 260 miliónov, teda viac ako polovica populácie. „V overshoote môže populácia fungovať, kým môže čerpať z nejakých rezervných zdrojov, ale žiadna biologická populácia sa v ňom neudrží dlhodobo. Takže ani dnešná veľkosť populácie EÚ nie je z dlhodobého hladiska udržateľná. To si tu nikto neuvedomuje, ale výpočty to hovoria,“ tvrdí Mesík.

Európa by mohla svoju pol miliardu ľudí živiť aj dlhodobejšie, ale iba za predpokladu, že by boli všetci ochotní znížiť svoju spotrebu. „Teda pokiaľ by boli ochotní stať sa vegetariánmi, jazdiť na bicykloch, žiť v menších bytoch a tak ďalej. Ďalšou podmienkou by bolo udržanie súčasnej klímy. Toto ale ľudia nie sú ochotní urobiť a tak isto celý náš systém je nastavený na spotrebu. Všade na človeka kričí, kupuj, kupuj, kupuj! K takejto zmene neexistuje politická vôľa a preto sa neuskutoční. V istej chvíli sa preto v Európe presadia také politické sily, ktoré uzavrú hranice a migračný tok sa zastaví,“ hovorí Mesík.

Koľko ľudí Európa zvládne? FOTO - B_me
Koľko ľudí Európa zvládne? FOTO – B_me

Najviac trpia nevinní

Rok 2014 bol najteplejší v histórii meraní. Ako rýchlo sa bude Zem otepľovať je však ťažké predpovedať. Ďalší vývoj závisí od množstva skleníkových plynov, ktoré budeme vypúšťať do atmosféry. „Stačí jedno zlé rozhodnutie politikov a dôsledky sú obrovské,“ hovorí klimatológ Lapin. Napríklad zníženie cien ropy a zemného plynu spôsobí, že ľudia strácajú motiváciu šetriť energiou na báze fosílnych palív a teda produkcia skleníkových plynov sa zvýši.

Najčastejšie sa uvádza, že do roku 2050 bude na svete zhruba 200 miliónov klimatických/environmentálnych utečencov. „Rozmedzie predpovedí o počte utečencov do roku 2050 je od 25 miliónov až do 1 miliardy,“ hovorí environmentalista Alexander Ač. Veľká časť z nich sa však bude presúvať len v rámci svojho regiónu či krajiny. Predstava farmára z pobrežia Bangladéšu, ktorý je donútený pobaliť sa a odísť do bohatej krajiny nie je príliš pravdepodobná.

„Naopak, tak ako sa to dnes deje s politickými utečencami, je pravdepodobné, že ťažobu starostlivosti o klimatických utečencov budú znášať najchudobnejšie krajiny – tie, ktoré sú najmenej zodpovedné za emisie skleníkových plynov,” stojí v správe o migrácii a zmene klímy od Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

„Napríklad taký Bangladéšan nevypúšťa takmer žiadne skleníkové plyny, ale bude dôsledkami globálneho otepľovania najviac postihnutý,“ hovorí Lapin. Nebude si totiž môcť dovoliť zakúpiť napríklad klimatizáciu, aby bojoval s veľkým teplom, nebude môcť postaviť hrádze, aby stúpajúca hladina oceánu nezaplavila rozsiahle územie na pobreží jeho krajiny, nebude si môcť dovoliť dovážať všetky potraviny a pitnú vodu zo zahraničia. Bude preto migrovať za lepšími životnými podmienkami.

Migrácia z environmentálnych dôvodov hrozí aj v rámci Európy. Z juhu, ktorý je už dnes závislý na dovoze potravín, sa budú ľudia presúvať na sever. „Aj tá poľnohospodárska produkcia, ktorá tam dnes existuje, sa bude znižovať. Dnes tieto krajiny fungujú ďalej, lebo stále existuje prebytok produkcie v USA, Rusku, na Ukrajine, v Austrálii a Kanade. Zo 170 krajín na svete produkuje významnejšie poľnohospodárske prebytky zhruba desať krajín. Juh EÚ je importérom potravín, kým má peniaze a kým prebytok existuje,“ hovorí Mesík.

Namiesto zemiakov paradajky

Ak by sa nám podarilo zastaviť otepľovanie planéty na dvoch stupňoch Celzia za sto rokov, zmenilo by sa napríklad v Žiline počasie na také, aké je dnes v Komárne. Zem ako celok sa pritom už oteplila o jeden stupeň, čo je polovica stanovenej hranice, ktorú keď prekročíme, nenávratne sa zmenia životné podmienky na Zemi.

„Zdá sa, že oteplenie o jeden stupeň Celzia je zanedbateľné, ale z globálneho hľadiska to je obrovská zmena,“ hovorí Lapin. Otepľovanie narastá stále rýchlejšie a začínajú byť pravdepodobné skôr tie pesimistické odhady, podľa ktorých sa do konca storočia planéta oteplí až o štyri namiesto dvoch stupňov. „To by sa v Poprade dali pestovať namiesto zemiakov paradajky, lebo by tam bolo počasie ako v Komárne,“ hovorí klimatológ Lapin.

Okrem sucha bude jedným z dôsledkov globálneho otepľovania aj stúpanie hladín oceánov. Ak by sa Zem oteplila o štyri stupne Celzia, boli by priemerné teploty ako pred piatimi miliónmi rokov, kedy bola hladina oceánu zhruba o 20 až 30 metrov vyššia ako dnes a v Artíde by nebol prakticky žiaden ľad. Síce by dnes voda zrejme nestúpla až tak vysoko vysoko (predpokladá sa jej zvyšovanie len asi o 100 cm za 100 rokov), pobrežie juhovýchodnej Ázie, ktoré obýva 150 miliónov ľudí, by bolo ale pod vodou.

Hladina oceánov síce stúpa, no oproti suchu, ktoré príde nečakane, prebieha veľmi pomaly. „Jedno poriadne sucho v USA môže v priebehu pár mesiacov  destabilizovať celú civilizáciu,“ hovorí Mesík. Keby z trhu vypadol najväčší producent pšenice a kukurice, čím USA dnes sú, a prípadne by to trvalo viac rokov po sebe, hrozil by hladomor v arabskom svete aj množstve iných krajín, ktoré sú závislé na dovoze potravín.

„Sucho je fenomén, ktorý sa nedá predvídať presne. Z histórie vieme, že boli megasuchá a matematické modely nám hovoria, že v podmienkach zmeny klímy je riziko opakovania takýchto udalostí vyššie. Vieme teda, že to príde, nevieme len kedy. Vieme, že frekvencia súch a ich intenzita bude narastať. Vieme, že sa to bude prejavovať najmä v Stredomorí a centrálnej časti USA, čo je kriticky dôležitá oblasť pre svetovú potravinovú udržateľnosť. Či ale dôjde k extrémnemu suchu budúci rok alebo až o dvadsať rokov, nevieme. To vedie ku falošnej spokojnosti, kedy si ľudia hovoria, že veď nestalo sa to tento rok, tak sa netreba stresovať,“ hovorí Mesík.

FOTO - Milan Lapin
FOTO – Milan Lapin

Azyl kvôli klíme nedostanete

Požiadať o azyl z environmentálnych dôvodov zatiaľ nie je možné. Dohovor o právnom postavení utečencov, ktorým sa riadia členské krajiny OSN, človeku azyl garantuje len v prípade, ak „má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť“.

Medzinárodná organizácia pre migráciu navrhuje, aby boli klimatickí utečenci definovaní takto: „Environmentálni migranti sú osoby alebo skupiny osôb, ktoré z dôvodov náhlych alebo progresívnych zmien v životnom prostredí, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky, musia opustiť svoje domovy alebo sa tak rozhodnú buď dočasne alebo natrvalo a ktoré sa presunú v rámci svojho územia alebo do zahraničia.“

Na Slovensku je možné udeliť azyl aj z humanitných dôvodov. „Za humanitné dôvody sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o udelenie azylu z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť,“ objasňuje ministerstvo vnútra. V tomto roku zatiaľ udelili jeden takýto azyl a to zo zdravotných dôvodov.

O azyl z environmentálnych dôvodov na Slovensku zatiaľ nikto nežiadal. Slovensko preto podľa ministerstva vnútra neuvažuje o úprave zákona tak, aby takúto formu azylu povoľoval.

Súčasný príliv migrantov do Európy je podľa Mesíka len prvé varovanie pred tým, čo sa chystá. „Toto je ešte len taká malá vlnka, ktorá ohlasuje, že niekde vzadu za horizontom je tsunami. Tých pár stoviek tisíc ľudí, ktorí sem tento rok dorazia, predstavuje nepatrný zlomok z potenciálu, ktorý už je vybudovaný. V Arabskom svete, Afrike a južnej Ázii sú stovky miliónov potenciálnych migrantov,“ tvrdí. Dôležité podľa neho preto je, aby sa Európa zjednotila na tom, ako bude na migrantskú krízu reagovať.

„Súčasná migrantská kríza je teda podľa mňa šancou pre Európu pripraviť sa na to, čo časom príde. Či to dokážu politici takto spracovať, či sa dokážu prebrať a začať uvažovať o tom, čo sa bude diať, keď sa dajú do pohybu nie státisíce, ale desiatky miliónov ľudí, je však otázne,“ tvrdí Mesík.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.