Sedem krokov, ako môžete pomôcť včelám v meste

Prečítajte si sedem jednoduchých krokov, ako môžete pomôcť prežiť včelám aj v mestskom prostredí. Ako prvá mestská časť priateľská k opeľovačom ich všetky robí bratislavská Karlova Ves.

Členovia facebookovej skupiny „Záhradkári a chatári“ sa zväčša chvália svojimi záhradkárskymi úspechmi, či prešpekulovanou logistikou a sortimentom balkónového pestovania. V týchto dňoch ma však zaujali príspevky, ktoré mali jedno spoločné. V záhradách chýbali včely. Záhradkári doslova počítali presný počet kusov opeľovačov počas krásneho jarného dňa okolo zakvitnutých korún ovocných stromov. Smutná štatistika.

„Na čerešni som narátala 2 včely,“ hlásala jedna z prispievateliek. Druhý sa vzápätí pridáva: „Ja jedného čmeliaka a jednu včelu.“ Reakcie pod týmto statusom počas dňa pribúdali. Informácie sa však nemenili. Chýbajú opeľovače, úroda môže byť nízka.

Jablká bez opeľovačov neporastú. FOTO - Archív Živica
Jablká bez opeľovačov neporastú. FOTO – Archív Živica

Smutné je, že tento problém sa netýka len jednej zo skupín na sociálnych sieťach. Všetci záhradkári či poľnohospodári vám potvrdia pokles prirodzených opeľovačov. Nakoniec, skúste si spomenúť, ako často ste v posledných dňoch v meste videli alebo počuli včelu či iný opeľujúci hmyz, medzi ktorý radíme čmeliaky, samotárske včely či motýle. Ak sa vaše počty nelíšia od komentárov zo sociálnej siete, je to o dôvod viac na aktívne opatrenia, ktorými môže včelám pomôcť každý z nás.

Kde zmizli včely?

Okrídlený citát Alberta Einsteina hovorí: „Ak vymrú včely, tak o štyri roky na planéte zmiznú aj ľudia.“ S trochou patetiky a nadsázky nesie v sebe odkaz logické varovanie. Úbytok včiel prináša dôsledky pre rastúcu populáciu Zeme v podobe zníženej produkcie potravín. Nakoniec, až tretina jedla závisí od práce, ktorú pre nás hmyz robí úplne zadarmo, pričom ekonomická hodnota tejto práce sa šplhá na 265 miliárd EUR ročne!

Známy fakt už zo školských lavíc sa čoraz ťažšie pretavuje do reálneho života. Túžime žiť obkolesení divokou prírodou, ale trávniky chceme mať úhľadne pokosené, bez zbytočných burín či potenciálnych alergénov. S prižmúrením oka občas použijeme aj nejaký ten insekticíd alebo herbicíd, pričom trávnik intenzívne kosíme, aby vyzeral ako sa patrí. Ako živé ploty sa z cintorínov dostávajú do našich záhrad tuje, odolné voči chorobám, nenáročné na údržbu, rýchlo rastúce. Fantázia odpočíva v pokoji a my si tiež môžeme oddýchnuť, našu pozornosť tieto pôvodom americké dreviny takmer nepotrebujú.

Výsadba v záhrade však môže mať aj hlbší a hodnotnejší význam ako vytváranie sterilného zeleného pozadia. Môže voňať, chutiť, učiť, chladiť, chrániť. S trochou nápadu sa dajú aj naše balkóny premeniť na bylinkové záhrady, predzáhradky na chutné hracie plochy a živé ploty na kvitnúce, jedlé línie, ktoré pozemok neoddeľujú od prostredia, ale naopak ho s ním prirodzene prepájajú.

Rozmanitosť je lepšia

Dobre. A čo teraz, keď sa zhodneme, že opeľovačov ubúda, sme si vedomí ich významu a chceme zvýšiť ich počet? Musíme teraz začať všetci včeláriť alebo existuje aj jednoduchšia cesta?

Všetko začína rôznorodosťou rastlín, ktorá podporuje výskyt rozmanitejších živočíšnych druhov, teda aj opeľovačov. Z našej strany stačí jediné, vytvárať výsadbou také podmienky pre život, ktoré podnecujú rozširovanie ich populácie. Opeľovače sú indikátorom kvality životného prostredia, z čoho vyplýva, že čím ich je menej, tým je priestor v ktorom žijeme menej vyhovujúci aj pre nás. V konečnom dôsledku teda zlepšujeme kvalitu životného prostredia aj pre nás samých.

Rozmanitosť rastlín znamená viac potravy pre rôzne druhy hmyzu. FOTO - Lenivý záhradník
Rozmanitosť rastlín znamená viac potravy pre rôzne druhy hmyzu. FOTO – Lenivý záhradník

Na úvod vám ponúkame pár tipov, ktorými môžete opeľovačom pomôcť aj vy a ktoré bude v rámci projektu Mestské včely 2016 Živica s podporou dm drogerie markt realizovať prvá mestská časť priateľská k opeľovačom – bratislavská Karlova Ves:

Saďme!

Zvyšujme podiel zelene v našom prostredí najmä výsadbou domácich druhov rastlín, na ktoré je hmyz zvyknutý. Vysádzajme v skorú jar ovocné stromy a kry, najmä čerešne, višne, jablone, ostružiny a maliny.

Z ostatných stromov sú potrebným zdrojom nektáru a peľu pri jarnom rozvoji včelstiev vŕby, jelše, topole, lipy, javory, drienky, liesky či rakytníky. Ich prudký úbytok v krajine musia včelári na jar neraz nahrádzať cukrovomedovým cestom alebo cukrovým sirupom. Z ihličnanov majú pre včely a medovicovú znášku prínos smrek, jedľa aj borovica.

Aj zemiaky môžu skrášliť vašu záhradu. FOTO - Archív Živica
Aj zemiaky môžu skrášliť vašu záhradu. FOTO – Archív Živica

Nahraďme muškáty bylinkami či zeleninou

Muškáty s petúniami sa radia medzi tie najobľúbenejšie balkónové kvety. Ich výsadba má takmer charakter tradície, na balkónoch vždy bývali, sú, ale nemusia nevyhnutne byť. Ich pestovanie je síce na oko efektívne, ale pre včely tento monokultúrny sortiment nestačí. Skúste spestriť váš balkón alebo predzáhradku nektarodajnými rastlinami – bylinkami, zeleninou, samo-výsevnými suchomilnými trvalkami, pôdopokryvnými rastlinami. Plochy sa tak premenia na estetické a chutné prostredie pre vás aj opeľovače.

Čokoľvek, čo máte radi a nárokmi na priestor korešponduje s rozlohou balkónu naň môžete vysadiť. Osvedčili sa rajčiny, jahody, papriky, zemiaky pestované vo vreci, celá rada byliniek, šaláty a dokonca aj ovocné kry. Raňajky s rajčinami dozretými na slnku, mätový čaj či šalát s bazalkou z vlastnej úrody budú chutiť dvojnásobne lahodne.

Paradajky, jahody, bylinky. Príklady rastlín, ktoré potešia aj vás aj včely. FOTO - Archív Živica
Paradajky, jahody, bylinky. Príklady rastlín, ktoré potešia aj vás aj včely. FOTO – Archív Živica

Pestujme bez jedov

Vynechajme používanie pesticídov a iných jedov v starostlivosti o rastliny. Vhodné kombinácie rastlín sa v prostredí prirodzene bránia proti chorobám a škodcom. Príkladom je cesnak v kombinácii s ovocnými rastlinami, napríklad jahodami, ktoré chráni pred hubovými chorobami a škodcami.

Pestujme rozmanitosť, ktorá prináša do prostredia vyššiu kvalitu a stabilitu. Tipy na zdravú kombináciu kvetov, zeleniny či ovocia nájdete aj v e-learningu Sokratovho inštitútu v časti Alternatívy v poľnohospodárstve www.sokratovinstitut.sk/e-learning.

Photo credit: swisscan via Foter.com / CC BY-NC-SA
Photo credit: swisscan via Foter.com / CC BY-NC-SA

Oživme ploty

Nestavajme ploty, ale vysádzajme ich. Vtáči zob, chutná drienka, muchovník alebo zdravý rešetliak vytvoria krásny živý plot a lahodia oku aj opeľovačom.

Photo credit: allispossible.org.uk via DesignHunt / CC BY
Tuje a sterilný trávnik neposkytujú veľa priestoru pre živočíchy. Photo credit: allispossible.org.uk via DesignHunt / CC BY

Nekosme

Nemajme strach z nekosenej trávy, dovoľme lúkam zakvitnúť a priniesť úžitok aj včelám. Na jar medzi prvými kvitne púpava, ktorá je pre včely zdrojom nektáru a peľu. Neskoršie zakvitne šalvia lúčna, lucerna, vičinec, rôzne ďateliny a iné, ktoré poskytujú pre včely výdatnú znášku. Ako však býva „nedobrým“ zvykom, trávnik sa pokosí skôr, ako stihne vykvitnúť.

Nie celý trávnik musí byť pokosený. Príklad z Karlovej Vsi. FOTO - Živica
Nie celý trávnik musí byť pokosený. Príklad z Karlovej Vsi. FOTO – Živica

Zanechávať za sebou bezchybné „golfové trávniky“ v mestách a v záhradách možno prirovnať úzkostlivej dezinfekcii bytu, ktorá má opodstatnenie len na operačnej sále. Tento stereotyp je prežitok bez akéhokoľvek estetického prínosu či úžitku.

Divoký kus prírody v meste alebo ponechanie mŕtveho dreva poskytuje príbytok aj potravu pre široké spektrum živočíchov ako hmyz, jašterice, ježkovia, vtáky a dospelým i deťom spätosť s prirodzeným prostredím, ktorého je v krajine nedostatok.

V Karlovej Vsi. FOTO - Živica
Nekosená lúka v Karlovej Vsi priťahuje život. FOTO – Živica

Postavme ježkom domček

Výstavba príbytkov pre ježkov, búdok pre dážďovníky, či hmyzích hotelov je príjemnou, v meste užitočnou aktivitou pre celé rodiny. Hmyzí hotel či vtáčia búdka môžu skrášliť aj váš balkón. Pozrite si pár príkladov z Pinterestu.

Hmyzí hotel si môžete dať aj na balkón. FOTO – Pinterest

Dajme zvieratám napiť

V letných horúčavách majú opeľovače a aj ostatné živočíchy v meste problém nájsť dostatok vody. Urobme im preto jednoduché napájadlo. Môžete potom s deťmi na ňom pozorovať, kto prilieta. Nezabudnite vodu pravidelne dopĺňať a meniť.

Aj hmyz potrebuje piť. FOTO – Pinterest

Záhrady s jedlými rastlinami v mestách nie sú len utópia, ale bežná prax a pre niekoho jediná možnosť kontaktu s pôdou a vlastnou úrodou. Do tohto systému však neoddeliteľne patria opeľovače. Či budú trvalou súčasťou miest a v akom množstve závisí od prístupu nás, ich obyvateľov k svojmu prostrediu.

Pre jednotlivcov aj samosprávy bude už v lete dostupná na webovej stránke Mestskej časti Karlova Ves a na stránke projektu Mestské včely www.mestske-vcely.sk príručka manažmentu zelene priateľskej opeľovačom, kde sa dozviete viac.


Projekt Mestské včely 2016 podporil Nadačný fond dm drogerie markt v Nadácii Pontis.

logo-pontis

3_logo_dm_drogeriemarkt_2

Kľúčové slová:

ekoporadňa, mestá, včely

Ďalšie články od autora:

 Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskôr ukončila doplňujúce pedagogické štúdium. Už počas školy sa ako dobrovoľníčka venovala environmentálnej výchove pre DAPHNE. Od roku 2007 pracuje ako lektorka a metodička v CEEV Živica. V rámci tvorby globálnych a environmentálnych výučbových programov sa venuje rôznym metódam zážitkovej pedagogiky. Okrem hľadania nových prístupov ako vnímať a sprostredkovať informácie žiakom ju napĺňa cestovanie, vzdelávanie (sa), písanie, kontakt s prírodou a inšpiratívnymi ľuďmi.