Matematika sa dá učiť aj zábavne. V záhrade, ktorá učí

Školské dvory sú často len nudné vyprahnuté trávniky. V rámci projektu Záhrada, ktorá učí sa postupne menia na interaktívne učebne, kde učitelia nemajú problém zaujať pozornosť aj na hodine matematiky.

Slnečné hodiny, vyvýšené záhony či kamenný xylofón. To sú príklady prvkov, ktoré pribúdajú v rámci projektu Záhrada, ktorá učí organizácie Živica na školských dvoroch slovenských škôl a menia tak nevyužitý trávnik na interaktívnu učebňu. Okrem biológie sa v záhradách dá učiť aj matematika, či cudzie jazyky.

V tomto roku bola prvá Záhrada, ktorá učí slávnostne otvorená na bratislavskej waldorfskej škole. Tam pribudli vyvýšené záhony s bylinkami aj zeleninou a prírodné jazierko na pozorovanie rastlín a živočíchov.

Záhrada, ktorá učí na ZŠ J. Matušku v Dolnom Kubíne. FOTO - Archív Živica
Záhrada, ktorá učí na ZŠ J. Matušku v Dolnom Kubíne. FOTO – Archív Živica

Nasávať látku všetkými zmyslami

Šiestaci lepia v altánku do zošitov rastliny. Majú hodinu biológie, počas ktorej sa učia o rastlinách aj prostredníctvom vytvárania herbáru. Tretiaci zas pobehujú po záhrade s metrami v rukách. Počas hodiny matematiky sa učia miery. Učiteľka ich tak poslala odmeriavať hriadky, vzdialenosti medzi stromami či budovu školy. Miery si tak vedeli predstaviť v realite.

Učíme sa miery. FOTO – Archív Živica

„Hodina je živšia a deti môžu látku nasávať všetkými zmyslami. Nie je to teda len niečo teoretické, mimo reálneho sveta,“ vysvetľuje učiteľka Tatiana Maťová z Waldorfskej školy v Bratislave. Hodina strávená v záhrade ich tak viac baví a viac si aj zapamätajú. „Napríklad biológia rastlín sa štandardne učí štýlom: otvorte si učebnice na strane päť…“ hovorí učiteľka. Jej žiaci však rastliny spoznávajú priamo v záhrade a učebnicu s obrázkami tak ani nepotrebujú.

Myšlienka využitia záhrad pri vyučovaní pochádza z Nórska. „Koncept vychádza z toho, že všetky predmety sa dajú učiť vonku. Nielen biológia, či matematika. Deti v záhrade zažívajú jav v praxi. Merajú napríklad teplotu v komposte, učia sa anglické názvy farieb na príkladoch rastlín. Sú vedené k tomu, aby nad javom premýšľali a zároveň ho prakticky zažívali. V Nórsku má vyučovanie v záhrade dlhú tradíciu, keďže tam je celkovo vzťah k prírode bližší,“ hovorí Ivana Poláčková zo Živice, ktorá projekt vedie.

Deti vstanú od počítačov

O vytvorenie vlastnej náučnej záhrady je čoraz väčší záujem. „Vďaka finančnej podpore partnera projektu IKEA sme prijali tento rok do projektu sedem nových škôl. Ďalších päť pilotných škôl dostalo čiastočnú finančnú podporu na vylepšenie svojich učiacich záhrad,“ hovorí Poláčková.

Školy podľa nej postupne začínajú chápať, aký potenciál ich záhrady ukrývajú a že si tento málo využívaný priestor môžu jednak esteticky zveľadiť a využiť ho aj na vyučovanie.

Meranie vyvýšeného záhonu vo waldorfskej škole. FOTO - František Halás/Živica
Meranie vyvýšeného záhonu vo waldorfskej škole. FOTO – František Halás/Živica

Odozvy od učiteľov sú zatiaľ veľmi pozitívne. „Hovoria, že deti sú bez väčšej námahy ochotné spolupracovať a lepšie pochopia učivo,“ hovorí Poláčková.

„Vidieť žiakov, ako sa prostredníctvom priameho zážitku, bez vynaloženia veľkého úsilia a energie naučia učivo, ktoré by v triede možno neupútalo ich pozornosť, môže byť pre učiteľa motiváciou k využívaniu ďalších netradičných metód vo výučbe.“ tvrdí napríklad učiteľka Miriam Hudobová zo základnej školy v Badíne. Rodičia sa na druhej strane tešia, že ich ratolesti aspoň na chvíľu vstanú od počítačov.

V záhrade. FOTO – Archív Živica

Hlavné slovo majú deti

Náklady za vybudovanie novej záhrady sú rôzne podľa veľkosti aj zvolených učiacich prvkov. Školy si rady budujú vonkajšie posedenia, vyvýšené záhony, jazierka, slnečné hodiny alebo finančne nenáročné kúty divočiny, v ktorých môžu pozorovať živočíchy, ohniská s pníkmi na sedenie, kde si môžu posedieť aj po škole alebo pocitové chodníky.

Starostlivosť o záhradu je potom trochu náročnejšia ako kosenie trávnika. Pri správnom umiestnení jednotlivých prvkov to však nie je nič hrozné a starostlivosť navyše určite vyváži úžitok, ktorý nová záhrada prináša pri vyučovaní a trávení voľného času „S tým im vieme pomôcť v rámci poradenstva v našom projekte,“ hovorí Poláčková.

Plánujú spolu, hlavné slovo však majú deti. FOTO – Archív Živica

Budovanie náučnej záhrady pomáha aj stmeliť kolektív. Plánujú ju na škole všetci spolu. „Žiaci, učitelia, rodičia, školník aj vedenie školy povedia, čo by si v záhrade predstavovali a my im pomôžeme vybrať tak, aby starostlivosť bola minimálna a umiestnenie na pozemku praktické. V praxi ale platí, že hlavné slovo majú deti,“ hovorí Poláčková.

Niektoré deti tak napríklad vymysleli, že by v záhrade chceli prírodný litofón, ďalšie zas úkryt pre ježka či jazierko pre školskú korytnačku Julku. Kolektívu prospieva tak isto neformálnejší spôsob výučby a spolupráca detí na tvorbe záhrad a starostlivosti o ne.

Malé jazierko môže byť aj napájadlo pre vtáky z okolia. V OUI v Lučenci slúži aj ako letné sídlo pre školskú korytnačku Julku. FOTO – Archív Živica

Príklady zo záhrady

Jazierko

  • prečo sa spinka položená na hladine neponorí? Čo je to povrchové napätie vody?
  • aký objem má jazierko?
  • prečo sa po hladine šíria vlny a ako to súvisí so šírením zvukov?

Záhony

  • prečo sú rastliny farebné? Ako je možné, že vidíme farby?
  • aké je chemické zloženie rastlinného farbiva?
  • nájdeme v zelenine elektrickú energiu?
  • ako voláme jednotlivé rastliny a ich farby v cudzích jazykoch?

Kompost

  • ako prebieha kompostovanie?
  • ako mu pomáhajú mikroorganizmy?
  • uvarí sa v komposte vajíčko?

 

Projekt Záhrada, ktorá učí je realizovaný vďaka finančnej podpore partnera projektu IKEA.

Kľúčové slová:

alternatíva, vzdelávanie

Ďalšie články od autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. V CEEV Živica je od roku 2000, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila a venuje sa projektu školských záhrad, ktoré učia.

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.