Domy sa dajú stavať aj zo slamy. V Zaježovej ich už stojí štrnásť

Zaježovské lazy sú známe tým, že tu boli postavené prvé slamené domy na Slovensku, a tiež tým, že je ich tu najvyššia koncentrácia aj z hľadiska širšieho regiónu. Prečo práve slama a aké sú skúsenosti ich obyvateľov po rokoch bývania v budovách z tohto netypického stavebného materiálu?

Autor býva v slamenom dome

Rozprávka o troch prasiatkach a ich prenasledovateľovi – zlom vlkovi, neúnavne búrajúcom ich narýchlo postavené domčeky, je všeobecne známa. Každý vie, že chabú stavbičku krochkáča, tak hlúpeho, že si svoje útočisko postavil zo sena, vlk hravo rozfúkal. Nebyť jeho šikovnejšieho súrodenca, ktorý si postavil solídnu stavbu z kameňa, zle by to s ním dopadlo. Nemožno sa preto čudovať, že ľudia sa v našich končinách pozerajú na experimenty so stavaním zo slamených balíkov mimoriadne podozrievavo a s mnohými hlboko v nevedomí zakorenenými predsudkami.

Existuje však aj pomerne veľká skupina ľudí s úplne opačnými postojmi. Trend moderného prírodného staviteľstva, sa rýchlo šíri aj ku nám. Čoraz viac potenciálnych staviteľov je hladných po informáciách ako stavať ekologicky a väčšinu z nich zaujíma aj to, ako to robiť lacno. Tí najodvážnejší z nich sa púšťajú do stavebných projektov už po prečítaní pár webstránok, či vzhliadnutí jedného-dvoch motivačných filmov na túto tému. Často sa potom stáva, že ich pokusy dopadnú úplne ináč, ako si to vysnívali.

foto-02
Nie celkom vydarený pokus o prírodnú stavbu z Maďarska. FOTO – Archív autora

Skúšať nové veci, robiť chyby a učiť sa z nich, je prirodzený proces, vďaka ktorému existuje civilizačný pokrok. Je dobré, že existujú ľudia, ktorí sa odvažujú prešliapavať nové chodníky a ešte lepšie je, keď sa vedia podeliť so svojimi skúsenosťami. A najlepšie je, keď sa nedelia len s úspechmi, ale aj s nezdarmi.

Zaježová – laboratórium života blízko prírode

V zvýšenej koncentrácii sa takíto nadšenci nachádzajú v Zaježovej. Táto oblasť lazov neďaleko Zvolena je miestom, ktoré už viac než 25 rokov priťahuje ľudí, ktorí chcú radikálne zmeniť svoj život presťahovaním sa z miest na vidiek. Za ten čas tu vznikla na Slovensku ojedinelá komunita voľne spolupracujúcich susedov. Spája ich nielen miesto, kde žijú, ale aj chuť hľadať originálne riešenia na životné výzvy. A jednou z najzákladnejších úloh, ktorej každý bežný človek v živote čelí je, ako si zabezpečiť bývanie.

Mnohí novousadlíci v Zaježovej majú bohaté skúsenosti s tradičným prírodným staviteľstvom. Pri zrode tejto komunity stáli občianske združenia, ktoré sa zameriavali na zachovanie ľudovej architektúry a remeselných zručností potrebných pre stavby tradičných domov. Viazanie, okresávanie drevených trámov, či omietanie hlinou tu boli bežne vykonávané činnosti, ktorých znalosť, podobne ako v minulosti, patrila k základnej výbave novolazníka.

Opravou drevenice - Pastierne, vyvrcholilo koncom 90-ich rokov v Zaježovej obdobie, zamerané na tradičnú architektúru.
Opravou drevenice – Pastierne, vyvrcholilo koncom 90-ich rokov v Zaježovej obdobie, zamerané na tradičnú architektúru. FOTO – Archív autora

Lenže skúsenosti s bývaním v starých domoch, aj keď z prírodných materiálov neboli len pozitívne. V minulosti mal človek iné hranice spokojnosti a očakávania od domova. Dôležitá bola strecha nad hlavou. Priestor, svetlo a teplo bol luxus, ktorý bol dostupný iba v obmedzenej miere.

Tradičné stavby majú síce veľké maštale, ale pomerne malé izby, okná v hrubých kamenných stenách prepúšťajú dnu len málo svetla a vykurovanie takýchto budov znamená neustály prísun dreva do sporákov, či kachľoviek. Keď navyše v Zaježovej vďaka silnému dopytu po bývaní stúpla cena starých domov na úroveň, za ktorú sa dá postaviť jednoduchá novostavba, viacerí ľudia sa rozhodli rezignovať na tradície a hľadali spôsoby, ako lacno postaviť nové domy.

Nerezignovali však na prírodné materiály ako také. Keďže kamenné, hlinené, či dokonca ani drevené steny dostatočne neizolujú, možnosti prírodných staviteľov sú značne zúžené. Existujú kvalitné prírodné izolácie z konope, ovčej vlny, či drevených vlákien, avšak všetky sú podstatne drahšie ako polystyrén, či minerálna vlna. Tento problém neriešili len noví Zaježovania, ale aj mnohí ľudia v iných končinách sveta a časoch.

Vývoj stavania zo slamených balíkov vo svete

So zaujímavým nápadom prišli pred sto rokmi na prériách Severnej Ameriky. V časoch, keď sa začali používať prvé balíkovacie stroje vyskúšal niekto kreatívny postaviť dočasný príbytok z balíkov sena omietnutých hlinou. Možno aj samotní stavitelia boli prekvapení, ako sa im v týchto domoch dobre býva a myšlienka sa v prostredí, kde bol komplikovaný prístup k iným stavebným materiálom, ujala. Niektoré z týchto stavieb stoja doteraz, čo je dôkazom, že sa jedná o trvanlivý typ konštrukcie a to dokonca aj v prípade sena, ktoré je menej odolné času, ako slama.

foto-04
Kostol postavnený v USA v roku 1928 z balíkov sena, ešte stále stojí. FOTO – Archív autora

Vplyvom modernizácie sa na tieto stavebné postupy na nejaký čas pozabudlo a znovu sa objavili až v čase rozkvetu hnutia hippies. Tu už nešlo len o cnosť z núdze, ale o cieľavedomé hľadanie lacných prírodných materiálov, ktoré navyše dávajú priestor tvorivosti. Vzniklo mnoho narýchlo a lacno zbúchaných tragikomických pokusov o domy, ale aj diela, ktoré dodnes fascinujú svojou krásou.

foto-05
Slamený dom v americkom Oregone, na ktorom jeho stavitelia prejavili dostatok kreativity. FOTO – Archív autora

Myšlienka života blízko prírode a s ňou aj experimentovanie so stavaním z prírodných materiálov pretrvala až do súčasnosti v alternatívnych komunitách a ekodedinách. Tu sa stavanie zo slamených balíkov ďalej rozvíjalo a mnohé ekodediny v západnej Európe zohrali dôležitú úlohu pri uznávaní tejto technológie profesionálmi a štátnymi inštitúciami.

V krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Dánsko, USA, Veľká Británia a mnohých iných existujú normy na takéto stavby, profesionálne firmy, ktoré sa na ne špecializujú, či dokonca učebné predmety na stredných odborných školách so zameraním na omietanie hlinou a stavanie so slamených balíkov. Dá sa povedať, že v týchto krajinách sa tieto stavebné postupy už dostali z okraja spoločnosti do mainstreamu.

foto-06
Moderný slamený dom od švajčiarskeho architekta Wernera Schmidta. FOTO – Archív autora

Tri míľniky stavania zo slamy na Slovensku

Priekopníkom v tejto oblasti, nielen v Zaježovej, ale aj v rámci celého Slovenska je Tomáš Bužek, ktorý si na lúke nazývanej Brána postavil už v roku 2001 prvý slamený domček v krajine (aspoň pokiaľ je nám známe). Je to malá stavba, ktorá bola od podlahy až po strechu robená svojpomocne a výhradne z prírodných materiálov. Základ má z voľne ukladaných kameňov, drevená konštrukcia je z guľatiny, steny zo slamených balíkov, omietky z hliny a strecha z vlastnoručne nakosenej trstiny.

Celkové náklady na túto stavbičku s obytnou plochou cca 40m2 nepresiahli 2000 eur (bez neskorších prístavieb). Treba však povedať aj to, že Tomáš sa svojej stavbe venoval naplno po celé dva roky života. A zďaleka po nich s prácami na ňom a okolo neho neskončil.

foto-07
Slamený domček Tomáša Bužeka z Brány v roku 2004. FOTO – Archív autora

Druhým dôležitým prelomovým bodom prírodného staviteľstva na Slovensku bolo schválenie výstavby troch štandartných rodinných domov zo slamených balíkov taktiež v Zaježovej v rokoch 2006-2007.

Tento dôležitý precedens, ktorý nepriamo pomohol mnohým staviteľom aj mimo Zaježovej, bol možný najmä vďaka nasadeniu Juraja Hipša, ale aj vďaka otvorenosti a podpore zastupiteľov obce Pliešovce (pod ktorú Zaježová patrí) a jej stavebného úradu. Všetky tieto domy spĺňajú kritériá moderného bývania – majú štandardné vybavenie, sú dostatočne veľké, svetlé a nenáročné na vykurovanie.

 Jeden z prvých troch štandartných slamených domov v Zaježovej. FOTO - Archív autora
Jeden z prvých troch štandartných slamených domov v Zaježovej. FOTO – Archív autora

Tretím dôležitým míľnikom stavania zo slamy nielen v Zaježovej je postavenie malého samonosného slameného domu na zaježovskom Sekieri v roku 2011. Dovtedy postavené budovy v Zaježovej využívali slamu len ako izolačnú výplň stien, pričom nosná konštrukcia bola z dreva.

Samonosný domček na Sekieri. FOTO - Archív autora
Samonosný domček na Sekieri. FOTO – Archív autora

Potenciál tohto materiálu je však väčší – môže poslúžiť aj ako nosná konštrukcia stavby. Treba si však pri tom dávať podstatne väčší pozor na precíznosť postupov a detaily. Aj tu existuje mnoho príkladov zo zahraničia, ktoré dokazujú, že zo slamy sa dá stavať aj takto. Domček na Sekieri síce nebol prvý na Slovensku, ktorý bol postavený týmto spôsobom, avšak je to veľmi pekná a sympatická stavba. Tá je navyše spopularizovaná dokumentárnym filmom, ktorý si na internete v slovenskej aj anglickej verzii pozrelo už takmer 300000 ľudí.

V súčasnosti v Zaježovej stojí 14 stavieb využívajúcich slamené balíky, z toho 4 štandardné rodinné domy, 5 menších celoročne obývaných domov, jeden nedokončený, tri malé experimentálne stavby a veľmi pekná čajovňa pri Vzdelávacom centre.

Každoročne v rôznych častiach Zaježovej prebiehajú praktické workshopy nielen o stavaní zo slamy, ale aj o omietaní hlinou a občas aj o iných stavebných technikách. Stoja tu však aj domy izolované konopnou vlnou, drevovláknovými doskami, fúkanými vločkami z recyklovaného papiera, či dokonca hoblinami a pilinami.

Taktiež tu vznikla firma zameraná na drevostavby, ktorá je pripravená stavať aj zo slamených panelov, peciarska firma a niekoľko ďalších remeselníkov zameraných na rôzne stavebné práce.

Stavanie slamených domov a bývanie v nich – praktické skúsenosti

Zaježovania teda majú široké a hlboké skúsenosti nielen so stavaním z prírodných materiálov, ale aj s bývaním v takýchto domoch. Nie všetky sú pozitívne, občas narazili na rôzne problémy, ktoré museli riešiť. Spomeňme aspoň niektoré z nich.

V Zaježovej nadšenie každého potenciálneho staviteľa schladzujú skúsenejší harcovníci dvomi konštantami – “Dom ťa bude stáť dva krát viac, než si myslíš a stavba bude trvať tri krát dlhšie než plánuješ”. Toto pravidlo sa už nespočetne krát potvrdilo a platí najmä pre svojpomocne stavané domy.

Ušetriť na izolácii zo slamených balíkov, je dobrý nápad, avšak celkovú cenu domu to nejak radikálne nezníži. A pokiaľ si na vypĺňanie stien balíkmi stavebník najme remeselníkov, či firmu, ušetrené financie sú v porovnaní s celkovým rozpočtom nevýznamné. Cena domu je stanovená predovšetkým jeho veľkosťou a úrovňou vybavenia. Len odborníci sú schopní odhadnúť náklady na všetky možné aj nemožné detaily, ktoré výstavbu sprevádzajú. Amatérske pokusy o rozpočet sú zvyčajne hlboko podhodnotené.

Niektorí stavebníci sa snažia znížiť celkové náklady používaním recyklovaných materiálov, čo môže, ale nemusí byť dobrý nápad. Kvalitne izolované steny nemajú zmysel, pokiaľ teplo uniká starými oknami, či dverami. Na druhej strane, napr. tehly z búračky poslúžia rovnako ako nové, avšak práca s nimi je časovo náročnejšia.

Kreatívne využitie paliet a pilín s hoblinami na zaizolovanie kamenného obvodového múru. Aj tu platilo, že materiál bol skoro zadarmo, ale časové náklady boli vysoké. FOTO - Archív autora
Kreatívne využitie paliet a pilín s hoblinami na zaizolovanie kamenného obvodového múru. Aj tu platilo, že materiál bol skoro zadarmo, ale časové náklady boli vysoké.

Stavanie z prírodných a recyklovaných materiálov je vo všeobecnosti časovo náročnejšie ako bežné postupy. Časová náročnosť stavby veľmi narastá aj pri každom odchýlení sa od najjednoduchšieho tvaru domu – kvádra. Predstava okrúhleho domu je síce pre mnohých lákavá, ale takéto netypické tvary treba chápať ako luxus, ktorý si niekto dovoliť môže a iný nie. Každé zaoblenie steny, výklenok, či roh, je komplikáciou pri nosnej konštrukcii, podlahe, strope, oknách, ktorá sa prejaví v cene a dĺžke stavby.

Ani šetriť na nesprávnom mieste sa neoplatí. Jeden príklad za všetky… Niektoré slamené domy v Zaježovej sú postavené nad zemou, pričom ako izoláciu podlahy tiež využívajú slamené balíky. Problém nastal kvôli tomu, že ich stavitelia nepoužili na podlahu paropriepustné fólie, ktoré by zabránili prenikaniu studeného vzduchu maličkými špárami v konštrukcii podlahy. Tento problém sa dá riešiť, ale je to komplikované. Podobne sa skúsenosťami ukázalo ako vhodné použiť paropriepustné fólie aj na obvodových múroch.

foto-12
Detail napojenia okna a steny na ukážke slamenej steny v strednej odbornej škole v Nemecku. FOTO – Archív autora

Silný vietor sa dokáže pretlačiť cez vonkajšiu omietku, slamenú stenu a a prípadné špáry na vnútornej omietke, kde sú často miesta s kontaktom hliny a nosného dreva (napr. pri stropných trámoch). Špáry na kontakte dreva a hliny sú celkovo Achillovou pätou takýchto domov. Treba si dať veľký pozor pri každom detaile konštrukcie a omietky, aby sa minimalizovali. Nedbanie na tieto drobné chyby môže znamenať až zdvojnásobenie nákladov na kúrenie a navyše nepríjemný pocit v dome pri každom silnejšom vetre.

Stavanie “hurá systémom” a nedbanie na detaily môže mať aj vážnejšie dôsledky. Slama, ktorá je zlisovaná a omietnutá hlinou horí len veľmi ťažko a pomaly, avšak pokiaľ si nedáte pozor pri stavbe pece, či komína, môžu nastať vážne problémy. V Zaježovej takto zhoreli dva malé experimentálne domčeky (sauny) toho istého staviteľa, ktorý staval rýchlo a lacno, ale vôbec nedbal na bezpečnosť. Našťastie škody boli minimálne.

V Poľsku však pred nedávnom zhorel veľký slamený dom pri výstavbe len kvôli tomu, že stavebníci priebežne nevypratávali slamu, ktorá povypadávala z balíkov. Priebežné upratovanie a vynášanie roztrúsenej stavby ďaleko od domu je pre protipožiarnu bezpečnosť kľúčové.

Interiér stavby slameného domu - v tejto fáze je veľmi dôležité dbať na to, aby voľne pohodená slama putovala čo najskôr preč zo staveniska. FOTO - Archív autora
Interiér stavby slameného domu – v tejto fáze je veľmi dôležité dbať na to, aby voľne pohodená slama putovala čo najskôr preč zo staveniska. FOTO – Archív autora

Nezjedia ho myši?

Mnohí ľudia sa obávajú, že by im slamené domy zjedli myši, či iné hlodavce. Pokiaľ je balík dobré vymlátený, myši nemajú dôvod žrať ho. Je im to nepríjemné a pokúšajú sa o to len vtedy, keď je nejaké zrno na jeho povrchu. Ani na balíkoch, ktoré boli roky odložené niekde na povale, nie je vidno, že by boli krížom-krážom prevŕtané dierami – maximálne sú skraja trochu ohlodané. Špáry medzi nimi sú však pre myši vynikajúcou skrýšou, preto ich radi vyhľadávajú.

Jedno zo základných pravidiel pri stavaní zo slamy znie – žiadne špáry. Balíky nie sú úplne presné kvádre, preto vzniká po uložení do steny medzi nimi medzera. Jej vypĺňanie je jedna z menej príjemných činností na stavbe a pri dôslednosti, ktorú si vyžaduje trvá dlhšie ako samotné stavanie steny.

Nečudo, že sa nájdu ľudia, ktorí to po čase začnú trochu zanedbávať. Medzery, ktoré v stene ostanú nie sú len potenciálnym útočiskom pre myši, ale aj mostom, cez ktorý uniká teplo z domu. Riziko takýchto problémov je podstatne menšie pri samonosných slamených stavbách, kde sú balíky ešte dodatočne lisované a tiež pri slamených paneloch, ktoré sa dajú už aj na Slovensku kúpiť.

foto-14
Slamený panel z Nemecka – prefabrikáty na báze slamy sú vo svete čoraz bežnejšie, pretože poskytujú mnoho výhod. Nevýhodou je ich cena. FOTO – Archív autora

Písať o potenciálnych problémoch a rôznych chybičkách a chybách, ktoré narobili stavitelia-experimentátori nielen v Zaježovej, by sa dalo ešte veľa. Keďže tu však na to nie je priestor, všetky skúsenosti môžeme zhrnúť tak, že slamené balíky sú síce vynikajúci stavebný materiál, avšak treba si dávať pozor na presnosť postupu a detaily konštrukcie.

V súčasnosti už aj na Slovensku existuje dosť možností zúčastniť sa praktického workshopu a učiť sa na iných stavbách pod vedením odborníkov. Pozerať web, filmy na webe, či čítať knižky, alebo články, ako je aj tento je fajn, ale nestačí to – dôležité je na materiál si siahnuť a robiť s ním. Alebo prenechať vedenie prác skúseným ľuďom s dostatkom skúseností. Na Slovensku ich združuje najmä občianske združenie ArTUR.

Foto-15
Jedným z najskúsenejších odborníkov na nízkorozpočtové prírodné staviteľstvo je Tomáš Bužek z Brány. V súčasnosti sa venuje predovšetkým organizovaniu kurzov. FOTO – Archív autora

Pokiaľ sa rozhodujete, či si postaviť slamený dom s hlinenými omietkami, nech je Vám povzbudením, že ľudia, ktorí v nich už roky bývajú, si teraz pochvaľujú nízke náklady na vykurovanie a celkové pohodlie takýchto budov. A aj keď takýmto spôsobom nezredukujete náklady na stavbu na polovicu, môžete ušetriť niekoľko tisíc eur, ktoré sa vám určite zídu niekde inde. Nebojte sa teda experimentovať, ale nestrácajte pri tom hlavu.


Text bol pripravený pri príležitosti diskusie o prírodnom staviteľstve v stane Živice powered by ZSE na festivale Pohoda. Autor bude spolu s Marekom Tomešom zo ZSE jedným z jej hlavných hostí. Príďte nás navštíviť na Pohode! TU nájdete program. #idemenapohodu2016

Ďalšie články od autora:

Od svojho príchodu do Zaježovej spolupracoval s miestnym občianskym združením Pospolitosť pre harmonický život (PHŽ) – najprv ako dobrovoľník, neskôr ako koordinátor projektov a od roku 2010 do roku 2016 toto občianske združenie viedol. Popritom sa venoval aj rôznym iným zárobkovým a nezárobkovým aktivitám – stavebným prácam (najmä peciarstvo), konzultáciám (predovšetkým v oblasti prírodného staviteľstva), ťažbe a obchodovaniu s alternatívnymi menami (Bitcoin a pod.), sprevádzaniu exkurzií, prednášaniu či tvorbe web stránok. V súčasnosti je zamestnaný ako softvérový vývojár.