Všetci sme naivní domorodci

Nemali by sme zvedavým vedcom-kolonizátorom niekedy jasne povedať: tohto sa nedotýkajte, toto už je tabu? Kde je tá opatrnosť dnes?

Keď sa kolonisti priplavili do Ameriky či iných končín sveta, oslavovali to ako veľké víťazstvo odvahy a umu. Pre domorodcov to však bola pohroma. A nielen kvôli násiliu, ktoré na nich lepšie vyzbrojení Európania páchali.

Aj kvôli tomu, že so sebou priviezli alkohol a pušný prach, náboženské idey i choroby, nástroje a jedlá, lieky a drogy, s ktorými si miestni obyvatelia nevedeli poradiť. Neboli pripravení na tieto novoty, ktoré sa – sami osebe nie zlé – stali často zodpovednými za rozvrat ich spoločenstiev.

domordoci

Dnes sa tento scenár opakuje. Akurát tentokrát ťaháme za kratší koniec. Dnes sme domorodcami my. Dostávame do rúk počítačové technológie, sociálne siete, virtuálnu realitu, genetické modifikácie, lieky, drogy, výrobky a služby, o ktorých nevieme vôbec nič. Každý deň sa objavíme na stovkách pouličných kamier. Ako voláme a platíme kartou, zanechávame za sebou večné stopy v internetovom priestore. Ani neviem, kde.

A to platí pre každého z nás. Poznania je dnes tak veľa, že ho jeden človek neobsiahne, vždy môže byť znalcom (kolonistom z nášho príkladu) len vo veľmi malej oblasti, všade inde je naivným domorodcom. A tak tí, ktorí vás kŕmia napríklad cielenou reklamou, sú sami kŕmení v inej oblasti života. Nikto nie je tak sofistikovaný, aby odolal tlaku na všetkých frontoch.

Vedecký pokrok nie je sám osebe zlý. Túžba po poznaní nie je sama osebe zlá. Vedú ale k spoločenským otrasom, revolúciám a násiliu. A k nečakaným dôsledkom. Uvažovanie o podstate hmoty viedlo k atómovej bombe. Internet – pôvodne myslený ako vedecká sieť – viedol k zmene života celej mladej generácie.

Pandora otvorila skrinku a vypustila strasti na svet. Eva a Adam neodolali jablku poznania a boli vyhnaní z Raja. Cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami, hovorí sa na Slovensku už stáročia. Kde je tá opatrnosť dnes?

Ak nové objavy – samy osebe dobré – prinesú utrpenie veľkých rozmerov, pretože my domorodci nie sme stavaní na to, aby sme ich rozumne využili a aby sme domysleli všetky ich dôsledky, koho to bude zodpovednosť?

Nemali by sme zvedavým vedcom-kolonizátorom niekedy jasne povedať: tohto sa nedotýkajte, toto už je tabu? Napríklad genetické modifikácie ľudských embryí sú tabu, nechajte to na pokoji. Čítanie myšlienok zo signálov mozgu je tabu.

Tabu – nepopulárne a neslobodné slovo. Slovo z jazyka domorodcov. A predsa veľmi potrebné. Svet sa totiž nezmenil, i keď by sme si to možno želali. A stále sú v ňom sféry, ktoré by mali byť posvätné, neprekročiteľné.

Tabu.

Ďalšie články od autora:

Viedol Sokratov inštitút, je šachový veľmajster a vyštudovaný evanjelický teológ.