Berieme, ale nechceme sa podeliť

Berieme si od domorodcov, ale zároveň je nám ľúto, keď vidíme, ako zabúdajú na výmenný obchod a začínajú používať peniaze. Je podľa nás škoda, že strácajú spôsob života, ktorý sa nám zdá taký atraktívny, keď ho máme možnosť na chvíľu pozorovať.

El conocimiento es de todos alebo „Vedomosť patrí všetkým,“ vraví starý kolumbijský šaman nemeckému výskumníkovi v scéne z filmu Objatie hada. Domorodá komunita v kolumbijskej časti amazonského pralesa totiž ukradla Nemcovi kompas. Ten si ho pýta späť s odôvodnením, že sa predsa riadia hviezdami a slnkom. „Ak začnú používať kompas, zabudnú na tieto svoje znalosti,“ tvrdí.

Šaman, ktorý prežil celý život osamote v džungli, pretože väčšinu jeho súkmeňovcov vyvraždili Španieli, upozorňuje Európana, že nemôže domorodým komunitám odoprieť znalosti, ktoré má on. Najmä, ak Nemec prišiel do džungle, aby hľadal liečivú rastlinu, o ktorej schopnostiach vedia práve obyvatelia tohto miesta.

Šaman, ktorý prežil celý život osamote v džungli, pretože väčšinu jeho súkmeňovcov vyvraždili Španieli, upozorňuje Európana, že nemôže domorodým komunitám odoprieť znalosti, ktoré má on.

Objatie hada je kolumbijský film režiséra Cira Guerru, ktorý bol tento rok nominovaný na Oskara za najlepší cudzojazyčný film. Zobrazuje správanie španielskych kolonizátorov voči domorodým komunitám. Vo filme vidieť, ako si kolonizátori urobili z miestnych domorodcov otrokov na kaučukových plantážach či ako misionári preonačovali deti na katolícku vieru. A vidieť aj to, čo zostalo z komunít po desiatkach rokov „úspešného“ kolonizátorského snaženia. Komunity, ktoré nepoznajú svoju identitu…

V kolumbijskej džungli som bola aj ja. Päť dní sme trekovali, aby sa nám na dve hodinky naskytol živý obraz zo života domorodého kmeňa Kogiov. Kogiovia veria v Alunu – vo všetko prírodné okolo nás. Žijú v súlade s Matkou Zemou, ďakujú jej za to, čo im poskytuje. Už pred tridsiatimi rokmi v dokumentárnom filme Alana Ereiru Varovanie staršieho brata upozorňovali na to, že ak nezmeníme svoje správanie, globálne otepľovanie nás dobehne.

Neposlúchame prírodu a tak globálne otepľovanie nedobehlo iba nás, ale aj Kogiov. Na severe Kolumbie posledné dva roky poriadne nepršalo, rieky vysychajú. V pohorí Sierra Nevada de Santa Marta, kde Kogiovia žijú, navyše prebieha ťažba nerastných surovín.

Berieme si od domorodcov, ale zároveň je nám ľúto, keď vidíme, ako zabúdajú na výmenný obchod a začínajú používať peniaze. Je podľa nás škoda, že strácajú spôsob života, ktorý sa nám zdá taký atraktívny, keď ho máme možnosť na chvíľu pozorovať. Možno aj preto, že žijú čosi, čo by sme aj my chceli, ale cesta späť – k prírodnému, bez peňazí – nie je taká jednoduchá.

Už pred tridsiatimi rokmi v dokumentárnom filme Alana Ereiru Varovanie staršieho brata upozorňovali Kogiovia na to, že ak nezmeníme svoje správanie, globálne otepľovanie nás dobehne.

Obdivujúc, ako pozorujú a poznajú všetko, čo žije v ich lesoch, a počúvajúc od nich o tom, ako biely muž všetko toto ničí, si viac netrúfam súdiť, či majú peniaze používať, alebo nie. Možno napokon nebudú mať na výber. Kvôli nám, nášmu pohodliu, či dokonca chamtivosti.

Znalosti patria všetkým. A peniaze, zdá sa, tiež.

Ďalšie články od autora:

Novinárka, cestovateľka, dobrovoľníčka a digitálna nomádka. Viac na magdalenavaculciakova.com.