Nepredané potraviny dávajú obchody do banky, domácnostiam chystajú verejné chladničky

Tretina svetovej produkcie potravín skončí v koši. Plytvá sa v obchodoch, ale aj v domácnostiach. Stále viac krajín sa snaží vyhadzovanie potravín zakázať, na Slovensku potraviny môžete darovať dobrovoľne.

Reťazce môžu posunúť nepredané potraviny sociálne slabším prostredníctvom potravinovej banky, v Bratislave sa pripravujú verejné chladničky pre jedlo z domácností.

Verejné chladničky zachraňujú jedlo z domácností, nemajú ich však kde umiestniť

Proti vyhadzovaniu potravín by chcela skupina aktívnych Bratislavčanov zriadiť verejné chladničky. Stretávajú sa však s nepochopením a strachom.

Lucia Hrašková z občianskeho združenia Free Food sa ku myšlienke založiť verejnú chladničku dostala cez freeganov – vegánov, ktorí sa stravujú jedlom, ktoré supermarkety vyhadzujú. „Prišlo mi úplne šialené, že sa vyhadzuje také množstvo jedla, do výroby ktorého ide veľa energie, pričom na svete je veľa ľudí, ktorí nemajú čo jesť,“ popisuje.

Odhaduje sa, že tretina svetovej produkcie jedla skončí v koši. Na Slovensku sa podľa údajov Európskej komisie ročne vyhodí 0,86 milióna ton potravín. Najviac k tomu prispievajú domácnosti, ktoré sú zodpovedné až za 42 percent vyhodeného jedla, na druhom mieste sú výrobcovia s 39 percentami.

„Začala som rozmýšľať, čo s tým a napadlo mi založiť niečo ako bistro, kde sa pripravujú jednoduché jedlá z potravín, ktoré by skončili v koši napriek tomu, že sú stále jedlé a predávajú sa za dobrovoľný príspevok,“ hovorí. Podobné bistrá dnes dobre fungujú vo Veľkej Británii alebo v Dánsku, na Slovensku by to však kvôli rozdielnym zákonom bolo problematickejšie.

Združenie sa preto rozhodlo začať s chladničkami, ktoré sú na verejne dostupnom mieste a ľudia do nich môžu doniesť, čo už nestihnú alebo nezvládnu zjesť a odniesť si to, čo potrebujú. „Verejné chladničky samozrejme nie sú systémovým riešením, ktoré vyrieši globálny problém plytvania, ale je to dobrý spôsob, ako naň upozorniť verejnosť a aspoň malou troškou prispieť k jeho zmierneniu,“ vysvetľuje Hrašková.

Strach z chladničiek

Verejné chladničky už fungujú v mnohých mestách v zahraničí, nájdete ich napríklad v Berlíne, Viedni, v Prahe, Plzni či Českých Budejoviciach. V Bratislave verejná chladnička už chvíľu fungovala. Osadili ju v roku 2014 ju v rámci propagácie festivalu environmentálnych filmov Ekotopfilm a nájsť ste ju mohli na mestských hradbách až do ich zatvorenia kvôli rekonštrukcii.

„Fungovala výborne,“ hodnotí aktivistka. „Zapojili sa rôzni ľudia, nápad sa im veľmi páčil a jedlo stále pribúdalo a rovnako rýchlo ubúdalo. Niekto dokonca priniesol doma napečenú bábovku.“

Združenie Free Food chce s chladničkami v meste pokračovať. Podarilo sa mu už získať tri chladničky, no problém je s ich umiestnením. „Nemáme žiadny rozpočet, takže hľadáme organizácie alebo podniky ochotné prichýliť ju u seba a platiť za elektrinu. O všetko ostatné (údržba, čistenie) sa postaráme my a nejde o veľkú sumu,“ vysvetľuje Hrašková.

Napriek tomu sa stretávajú s obavami a skepsou. „Ľudia sa boja, že chladničky budú priťahovať problémy a problémové osoby, aj keď sa snažíme stále zdôrazňovať, že naše chladničky – a všetky naše projekty – sú určené širokej verejnosti, nie nejakej konkrétnej skupine ľudí, napríklad bezdomovcom,“ hovorí. „Našim primárnym cieľom je bojovať proti plytvaniu potravinami a plytváme všetci, najviac práve na úrovni domácností.“

Tri verejné chladničky tak zatiaľ čakajú na umiestnenie. Aspoň jedna by sa mala nachádzať v centre mesta, ostatné by chceli umiestniť najbližšie k ľuďom – na sídliská, rokujú už s mestskými časťami Karlova Ves, Rača a Petržalka.

ČO TREBA NA ZRIADENIE VEREJNEJ CHLADNIČKY?

• chladničku, ideálne so sklenenými dverami miesto s napojením na elektrinu
• dosky, z ktorých sa vyrobia poličky na potraviny, ktoré nemusia byť v chlade
• jasné pravidlá, aby boli potraviny bezpečné
• nálepky na označenie potravín dátumom, kedy boli do chladničky vložené
• dobrovoľníkov, ktorí budú chladničku udržiavať v čistote a poriadku

Obchody posielajú jedlo do banky

Slovenské potraviny a výrobcovia potravín nemusia všetko, čo nestihnú predať, vyhodiť. Už desať rokov existuje Potravinová banka Slovenska, ktorá nepredajné či prebytočné výrobky rozdeľuje ľuďom v núdzi. Zachránili tak už cez 11 miliónov kilogramov jedla.

„Inšpiroval nás priateľ z Francúzska. Na základe jeho skúseností sme sa rozhodli založiť potravinovú banku podľa modelu, aký funguje v Európe,“ hovorí jej riaditeľ Marko Urdzik, ktorý je okrem iného aj riaditeľom komunitného centra.

Začali rokovaniami s organizáciami, ktoré na Slovensku poskytujú sociálne služby a potom sa obrátili so žiadosťou o potraviny na obchodné siete, dodávateľov, pestovateľov a výrobcov. „Prvé reakcie boli senzačné. Každý bol veľmi udivený, že sa tu niečo takéto deje, ale strašne pomaly sa to rozbiehalo ďalej. Napríklad aj preto, lebo pre jednotlivé firmy sú informácie o tom, koľko odpadu im vzniká, citlivé,“ vysvetľuje Urdzik.

Do troch hodín zachránia jedlo

Dnes sú ich darcami Baliarne obchodov Poprad, DM Drogerie Markt, Ferrero, Kaufland, kraft foods, Lidl, Metro, Mliekárne, Mlyn Sládkovičovo, Nestlé, Snico, Tesco, Unilever a Zeleninári. Prebytočné alebo nepredajné potraviny od nich dokážu distribuovať do centrier sociálnych služieb do niekoľkých hodín.

„S jednotlivými reťazcami podpisujeme národné dohody. Máme stredisko v Košiciach, pri Martine, v Nitre a ideme vytvárať stredisko v Bratislave, tri sklady a regionálnych spolupracovníkov v každom kraji. Máme aj individuálnych agentov, ktorí nám vedia vybrať aj niečo z  Hornej Dolnej. Často sú to ľudia z organizácií, s ktorými spolupracujeme. Do troch hodín vieme tovar prevziať kdekoľvek na Slovensku,“ hovorí Urdzik.

Pre obchody, ktoré sa do potravinovej banky zapojili, je to reklama. PBS však tvrdí, že ich misiou nie je len posúvať ešte použiteľné produkty ďalej, ale aj učiť ľudí o tom, koľko potravín sa pre nich stáva prebytočných. „Jednoznačne vidíme, že sa obchody vždy po podpise zmluvy s nami snažia zlepšiť logistiku a množstvo odpadu, síce na našu škodu, znížiť. Na druhú stranu sa aspoň menej plytvá,“ hovorí Urdzik.

Aké produkty môže potravinová banka posunúť ďalej? „Rôzne. Od ryže, cestovín, pečiva, cez keksíky, prísady do jedál, minerálne vody, pudingy a iné. Nemáme však rovno celý sortiment obchodného domu. Máme päť kúskov z toho, sto kusov z iného a päťsto z ďalšieho,“ hovorí Urdzik.

Stanú sa preto aj mierne zábavné situácie, ako keď dostali 4000 kilogramov sójových tyčiniek. „Museli sme ich rozdeliť tak, aby sa nikto neprejedol, nevyhadzovali sa alebo podobne. Mali sme napríklad aj jednu chovankyňu domova, ktorá bola schopná vypiť 12 Actimelov za sebou. Až potom zistila, že Actimel už radšej nechce,“ smeje sa Urdzik.

Darovať sa oplatí

Výrobky sa snažia rozdeľovať spravodlivo a rovnomerne. O každej partnerskej organizácii vedia, koľko má na starosti ľudí a či vie skladovať veci aj v chlade, aby sa darovaným jedlom nemrhalo, ale radšej sa zjedlo.

Od partnerov dostávajú buď tovar, ktorému sa končí záruka alebo tovar, ktorý má mierne poškodený obal bez toho, aby to ohrozilo kvalitu obsahu. „Sú určité druhy potravín, ktoré hygienické predpisy zakazujú posúvať ďalej. Inak je rozhodnutie na manažérovi. Keď sa rozhodne, že nám uvoľní rožky, berieme rožky, keď ryžu či konzervy, tak prijmeme to,“ hovorí Urdzik.

Spoločnosti, ktoré PBS potraviny darujú, si to môžu od 1. januára 2015 započítať do daňového základu. To motivovalo viacerých ku spolupráci s PBS a počet darcov tak mierne stúpol. „Stále však máme viac žiadostí o potraviny, než jedla,“ konštatuje Urdzik.

A z čoho je PBS platená? „Hľadáme peniaze, kde sa dá,“ hovorí Urdzik. Hlavným zdrojom sú 2 percentá z daní a projekty, pomáhajú im čiastočne aj Francúzi z Európskej federácie potravinových bánk. Štátom alebo donorom PBS podporovaná nie je.

Finančne najnáročnejšia je preprava. „Predstavte si, že dostanete 60 paliet, ktoré musíte vyzdvihnúť niekde na dedine v sklade, a preto tam musíte poslať dvakrát náves. Jeden náves stojí 330 eur, zaplatiť treba aj sklad a ďalej to rozviesť,“ popisuje Urdzik.

Okrem preberania tovaru od obchodov a výrobcov robí PBS aj zbery potravín od obyvateľov. Naposledy to bola napríklad akcia so spoločnosťou Uber, kedy zadarmo prišli vodiči Uber ku Bratislavčanom, ktorí im mohli darovať prebytočné potraviny.

„Chceme ľudí osloviť aj individuálne, aby sa zamysleli, aké potraviny majú doma a že nie všetko treba vyhodiť. Nie je to len o tom, že pomôžeme druhým, ale aj, že neznečisťujeme životné prostredie, ktoré je produkciou a odpadom už dosť zaťažené,“ uzatvára Urdzik.