Sokratov inštitút: Snažíme sa mladých posilniť, aby mohli napĺňať vlastné ideály

Sokratov inštitút hľadá mladých ľudí, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu. Učí ich praktické veci ako prácu s médiami, či orientáciu v právnom systéme, ale aj ako nazerať na veci z nečakaných uhlov, hovorí v rozhovore jeho vedúci JÁN MARKOŠ. Prihlásiť sa môžete do 30. apríla!

Vedieš doplnkový študijný program s názvom Sokratov inštitút. Čo to v skratke je?

Je to štúdium pre aktívnych mladých ľudí, ktorí majú pocit, že nemajú žiť len pre seba, svoju rodinu a svoju kariéru, ale aj pre svoje mesto, svoju krajinu a ľudí okolo seba. Takýchto ľudí hľadáme a učíme ich praktické veci: ako pracovať s médiami, ako viesť tím ľudí, ako sa orientovať v slovenskom právnom systéme… Tiež ich ale vyzývame, aby sa na náš svet dívali z celkom nečakaných uhlov. Aby sa na Európu dívali očami obyvateľa amazonského pralesa, aby prehodnocovali svoj pohľad na prírodu stojac v tatranskom limbovom háji. Aby sa o právach občana pri povoľovaní nezmyselných stavieb rozprávali stojac v údolí rieky Slatinka, ktoré už 60 rokov malo byť pod vodou, zatopené v rámci výstavby nezmyselnej priehrady.

Jano Markoš pomáha študentke na workshope v divočine s Erikom Balážom. FOTO - Archív SI
Jano Markoš pomáha študentke na workshope v divočine s Erikom Balážom. FOTO – Archív SI

Prečo Sokratov a nie napríklad Platónov inštitút?

Sokrates je pre nás symbolom dialógu a kritického myslenia. Je to človek, ktorý sa bavil s ľuďmi na trhovisku, dával im dobré otázky, vedel počúvať a tým položil základy západného myslenia a filozofie. Nikdy nič nenapísal, jeho rozhovory zapísali jeho žiaci. V tom obraze je niečo čarovné: starý dedko na trhovisku sa rozpráva s okoloidúcimi, a dookola sú jeho študenti, ktorí tieto trhové (a teda takmer krčmové) reči zapisujú pre budúce generácie.

Z čoho vznikla potreba založiť takéto doplnkové štúdium?

Veríme, že Slovensko potrebuje osobnosti a že na Slovensku je veľa šikovných mladých ľudí, ktorí potrebujú zručnosti, kontakty a podporu, aby sa takými osobnosťami mohli stať. Sokratov inštitút vznikol preto, aby im tieto zručnosti a kontakty sprístupnil, a poskytol im podporu. Inak povedané, nesnažíme sa ľudí meniť podľa našich ideálov. Snažíme sa ich posilniť, aby mohli napĺňať vlastné ideály.

Veríme, že Slovensko potrebuje osobnosti a že na Slovensku je veľa šikovných mladých ľudí, ktorí potrebujú zručnosti, kontakty a podporu, aby sa takými osobnosťami mohli stať.

Na Sokratovom inštitúte sa študenti učia vidieť súvislosti a viesť dialóg. Chýba slovenským študentom vzdelávanie v tomto smere?

Dialógu nikdy nie je dosť. A ak hovoríme, že svet sa globalizuje, myslíme tým práve fakt, že vznikajú nové, nečakané súvislosti. Školy môžu mať problém na premenlivosť sveta dostatočne pružne reagovať.

Vezmime si len fakulty informatiky. Povedzme, že tam máš profesora, ktorý je na fakulte tridsať rokov, nemôže byť vyhodený, lebo je profesor, je v preddôchodkovom veku, takže už nie je tak pružný, a jeho odbor sa každých päť rokov od základu zmení. A to platí aj pre mnohé iné odbory.

Slovenské školy sú kritizované za to, že sa v nich veľa učí spamäti. Študenti sa na Sokratovom inštitúte učia pomocou workshopov, mikroprojektov a kolokvií. Mnohí z nich v živote na niečom inom ako prednáška neboli, nemám pravdu? Ako to zvládajú, ako sa im darí plniť povinnosti? Pripravujú ich slovenské školy dostatočne dobre na takýto samostatný spôsob práce?

Máme jednu obrovskú výhodu. Naši študenti prišli na Sokratov inštitút dobrovoľne a teda chcú pracovať. Až na celkom ojedinelé výnimky panuje na Sokratovom inštitúte nálada „poďme pracovať, využime čas, poďme spolu meniť veci“. Niekedy sa stane, že študenti toho spolu so svojou školou a inými povinnosťami majú jednoducho veľa, ale to obvykle vieme vyriešiť.

Určite to tiež nie je tak, že by naši študenti boli zatvorení v školskom systéme ako v nejakom väzení a na Sokratovom inštitúte takpovediac prvý raz uvideli denné svetlo. Jednak to s mnohými vysokými školami vôbec nie je také zlé, jednak naši študenti sú aktívni ľudia a obvykle boli aktívni i predtým, než došli na Sokratov inštitút.

So študentmi na Zaježovej. FOTO - Archív SI
So študentmi na Zaježovej. FOTO – Archív SI

Bolo by možné zmeniť na obraz Sokratov vyučovanie na vysokých školách všeobecne?

Nie, samozrejme že nie. Už len preto, že mierka je dôležitá. Sokratov inštitút dobre funguje s dvadsiatimi študentmi, s dvetisíc študentmi by asi dobre nefungoval. Ale nejakú inšpiráciu by sme možno vysokému školstvu priniesť vedeli. Preto aj pozývame na naše stretnutia vysokoškolských pedagógov.

V akom stave je podľa teba dnes slovenské školstvo? Sám si pár rokov učil na gymnáziu.

Učil som na výberovom bratislavskom cirkevnom gymnáziu. Moja skúsenosť teda nie je typickou skúsenosťou so slovenským školstvom. Myslím si, že školstvo na Slovensku potrebuje zásadnú reformu, ale neviem, ako by mala vyzerať. Ja som maturoval v programe International Baccalaureate, čo bola dosť špecifická škola, a potom študoval v Prahe. Určite sú teda povolanejší k tomu, aby odpovedali na túto otázku.

Mladí volili v týchto voľbách neonacistickú stranu a chyba je možno aj v nedostatku kritického myslenia. Ako by sa dalo v školách posilniť?

Priznám sa, že neviem, či bola voľba neonacistov racionálnou voľbou. Ak išlo o výkrik protestu, o hlboko emocionálnu záležitosť, neviem, či je výučba kritického myslenia najlepším riešením. Lepším riešením by mohlo byť prejavenie záujmu elít z Bratislavy o všetky regióny Slovenska.

Myslenie nikdy nie je celkom racionálne, pokiaľ sa dotýka nás samých. Učme sa viac o modernej histórii Slovenska, o Slovenskom štáte, o komunizme. Ale nečakajme, že to bude bezbolestné. Bude to podobne bolestné ako riešenie tráum v rodine či vo vlastnej duši. Ale ak to neurobíme, žiadna schopnosť analyzovať text alebo identifikovať zdroje nás asi nezachráni.

Si jeden z našich najlepších šachistov, prejavuje sa nedostatok kritického a analytického myslenia aj u mladých, ktorí by sa chceli šach naučiť? A môže im v tomto šach pomôcť?

Jednou z najťažších skúseností, ktoré musí mladý šachista podstúpiť, je akceptácia skutočnosti, že si nemôže v šachu robiť, čo chce. Nemôže si príliš vyberať pozície, ktoré ho bavia, nemôže hrať šach tak, ako sa mu páči. Musí hrať šach dobre, musí robiť dobré ťahy, a musí prispôsobovať svoje myslenie pozícií, nie naopak.

Týmto stretnutím so šachovou realitou si prejde každý šachista, ktorý berie šach vážne. A možno si ňou prejde v živote i každý človek?

K poslednej podotázke: Na Slovensku existuje iniciatíva Šach na školách, v rámci ktorej Slovenský šachový zväz ponúka pomoc s vytvorením šachových krúžkov na základných školách po celom Slovensku. A robí to pre propagáciu šachu, ale tiež, lebo je presvedčený, že myslenie nad šachom pomáha deťom myslieť i v živote.

Mnohí zamieňajú kritické myslenie s kritizovaním. Ako ich odlíšiť? A ako neprejsť od kritického uvažovania ku skepse?

Sám bojujem s tým, že sa dívam na svet príliš kriticky a ľahko skĺznem ku kritizovaniu. Tak neviem, či sa pýtaš toho pravého. Snažím sa s tým ale bojovať, vedome si všímať pekné, dobré veci, pestovať vďačnosť.

Na racionálnej rovine je však rozdiel medzi kritickosťou a kritizovaním jasný. Kritizovanie je (negatívne) hodnotenie; tvrdenie, že táto vec či udalosť nie je dobrá. Kritické myslenie sa nezaoberá hodnotením, ale poznaním. Kto kriticky myslí, netvrdí, že tá či oná vec nie je dobrá. Tvrdí, že je neistá, že je to možno celé inak, a že je potrebné to overiť.

Hundroš hovorí napríklad: „Poznám Slovensko, je to tu nanič.“ Kriticky mysliaci človek hovorí: „Možno to Slovensko nepoznám až tak dobre. Aké vlastne je?“ A to je rozdiel, no nie?

Na webe Sokratovho inštitútu píšete, že formujete lídrov, ktorí budú meniť krajinu. Funguje to? Už niečo dokázali?

Slovo líder má všelijaké konotácie, ale nechceme sa mu vyhýbať. Líder je pre nás človek, ktorý je ochotný prevziať zodpovednosť. Takých ľudí hľadáme, takí k nám prichádzajú. My teda lídrov netvoríme, a možno ani neformujeme. Podporujeme ich na ich ceste, učíme ich zručnosti a veríme im, že to majú v hlavách a v srdciach v poriadku a žiadnu „formáciu“ nepotrebujú.

Na Sokratov inštitút chodilo množstvo zaujímavých ľudí, mnohí z nich ťahajú Slovensko dopredu už dnes. Nebudem menovať konkrétne, aby som nikoho nevynechal, ale veď pozrite sami na našej stránke.

Dôležitou súčasťou Sokratovho inštitútu je aj fakt, že týchto šikovných ľudí spájame, sieťujeme navzájom. Stretnú sa tam veľmi rozdielni ľudia, ktorí by inak možno stáli na opačných stranách názorových barikád, alebo jednoducho žijú v rozdielnych mestách či komunitách. U nás často zistia, koľko sa môžu naučiť od toho druhého, koho by v bežnom živote považovali za nezaujímavého, či úplne mimo.

Slovo líder má všelijaké konotácie, ale nechceme sa mu vyhýbať. Líder je pre nás človek, ktorý je ochotný prevziať zodpovednosť.

Sokratov inštitút pomerne často pracuje s pojmom globálne vzdelávanie. Vieš to nejako jednoducho vysvetliť?

Globálne vzdelávanie je vzdelávanie do dnešného, globalizovaného sveta. Rozprávame sa o rozdieloch medzi kultúrami, o tom, ako sa môžu navzájom približovať a zároveň rešpektovať. Rozprávame sa o vine Západu za zložité podmienky obyvateľov väčšiny sveta. Rozprávame sa o kolonializme, o voľnom trhu, o demokracii…

Medzi lektormi Sokratovho inštitútu sú rôzne významné a zaujímavé osobnosti zo sveta. Ako sa vám podarilo ich presvedčiť, aby sa do toho s vami pustili?

Riaditeľ Živice Juraj Hipš má na Slovensku a v Českej republike mnoho kontaktov, mnohé ešte z čias, keď sa považoval za anarchistu, pochodoval proti Mečiarovi na Pasienkoch a vešal sa na Mochovce. Pri zahraničných lektoroch nám ale často pomohla jednoducho smelosť. Napísali sme im, vysvetľovali, skypovali – a oni potom prišli.

Ja osobne som napríklad napísal všetkým nositeľom a nositeľkám Nobelovej ceny za mier a za ekonómiu. Nezlomil som nikoho, hoci napríklad s Leymah Gbowee sme si písali vyše roka.

Na základe akého kľúča ste volili témy a okruhy prednášok a prednášajúcich? Išlo o čo najväčšiu alternatívu alebo?

Workshopy máme rozdelené na tri približne rovnaké celky: praktický, inšpiratívny a sebarozvojový. Učíme teda študentov praktické zručnosti, ako je napríklad práca s médiami. Prinášame tiež témy, ktoré na Slovensku nie sú príliš známe, napríklad globálne vzdelávanie. A napokon ponúkame aj workshopy, ktoré umožňujú študentom spoznávať samých seba. Hľadáme s nimi ich vnútornú motiváciu, umožňujeme im otestovať sa v stresových situáciach, učíme sa hľadať spoločnú reč.

Na workshope o ekologickom poľnohospodárstve. FOTO - Archív SI
Na workshope o ekologickom poľnohospodárstve. FOTO – Archív SI

Má štúdium na Sokratovom inštitúte význam napríklad pre takého študenta mostových konštrukcií? Nemalo by byť určené predovšetkým študentom filozofických smerov?

Ak chce daný hypotetický študent mostových konštrukcií venovať všetok svoj bdelý čas predpätej oceli a betónu, tak v tom mu asi nepomôžeme. Ale ak by chcel niekedy v mimopracovnom čase venovať svoju energiu aktívnemu občianstvu, komunite okolo seba, či aktivizmu, Sokratov inštitút mu určite pomôže.

Len v mimopracovnom čase? A nie je dôležité, aby sa aj napríklad konštruktér mostov vedel na mosty pozerať napríklad z ekologického hľadiska?

Ale áno, možno sa mu bude Sokratov inštitút hodiť aj v práci. Ale myslel som to tak, že o vysokých peciach neučíme a sami vieme veľmi málo. A ak by sa chcel poradiť napríklad o tom, ako most postaviť, aby bol čo najekologickejší, tiež by sme mu asi nevedeli odpovedať.

Naši študenti sú obvykle aktívni mladí ľudia, ktorým nie je jedno, ako vyzerá ich škola, ich mesto či Slovensko ako také.

Hľadáte ľudí, ktorí majú šťavu, vízie, chuť, nápady, hodnoty a podobne. Je ich tu takých dosť? Koľko máte záujemcov o štúdium?

Či je na Slovensku dosť šikovných mladých ľudí? Samozrejme, že je. Ročne vyberáme približne zo 70 prihlášok.

Ako si vyberáte študentov? Kto sú, akí sa hlásia?

Študentov vyberáme na základe online prihlášky, ktorú je možné vyplniť na www.sokratovinstitut.sk, a tiež na základe osobného rozhovoru, ktorého náplňou je všeličo, ale vo všeobecnosti ide o vcelku zábavný, ale tiež náročný výberový proces.

Naši študenti sú obvykle aktívni mladí ľudia, ktorým nie je jedno, ako vyzerá ich škola, ich mesto či Slovensko ako také. Prevažujú humanitné odbory, ale v súčasnom ročníku k nám chodí i vinár, robotik či športový komentátor. Proste ide o pestrú zmes zaujímavých ľudí, kde si každý nájde svoje miesto.

Kurzy prebiehajú na Zaježovej, v ekodome Vzdelávacieho centra Zaježová. Človek by si povedal, že je to nejaké príliš hippiesácke, či zdanie klame?

Vzdelávacie centrum Zaježová nie je ekodom, skôr taký prírodnejší hotelík. Sídlime tam v prvom rade preto, že budova patrí neziskovke Živica, ktorá organizuje aj Sokratov inštitút, a teda je to najlacnejšie a organizačne najjednoduchšie riešenie.

Naša poloha na zaježovských lazoch má ale aj iné benefity. Študenti z Východu to nemajú tak ďaleko, ako by to mali do Bratislavy, a tiež na lazoch sa dobre študuje. Je tam ticho, krásna príroda a žiadne lákadlá mesta.

Aké kurzy sú pripravené pre budúci ročník?

Celú ponuku workshopov si môžete pozrieť na www.sokratovinstitut.sk, ja spomeniem len niekoľko noviniek. Z USA k nám pride Daniel Everett, ktorý žil so svojou rodinou dvadsať rokov s amazonskými Indiánmi a naučil sa od nich mnohému, napríklad aj ich reči, ktorá nemá čísla a vo všeobecnosti odporuje zaužívaným lingvistickým teóriam.

Po dvoch rokoch opäť privítame Milana Šimečku, ktorý bude rozprávať o porevolučných dejinách Slovenska, a budeme spoločne hľadať, čo sa to v súčasnosti deje so Strednou Európou.

Stanislav Kutáček a Juraj Karpiš budú spoločne hľadať alternatívy k súčasnému ekonomickému systému. A to hlavne na lokálnej úrovni: budeme sa baviť napríklad o carsharingu či lokálnych menách.


 

Štúdium na Sokratovom inštitúte je vďaka podpore ZSE zdarma. Prihlásiť sa môžete do 30. apríla tu: http://www.sokratovinstitut.sk/index.php/prihlaste-sa/registracny-formular

zsenew-logo-4

Kľúčové slová:

alternatíva, rozhovor, vzdelávanie

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.