TTIP sľubuje rast ekonomiky. Je však možné rásť donekonečna?

Obhajcovia zmluvy o voľnom obchode medzi USA a EU tvrdia, že prinesie obom stranám benefity v podobe vyššieho ekonomického rastu a nárastu pracovných miest. Viacerí však ostávajú skeptickí.

Zrušiť nielen clá, ale najmä nefinančné bariéry v obchode medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. To je cieľom tajomnej transatlantickej dohody o voľnom obchode TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership), o ktorej už niekoľko rokov prebiehajú rokovania, no verejnosť o nej veľa nevie.

Obhajcovia zmluvy tvrdia, že prinesie obom stranám benefity v podobe vyššieho ekonomického rastu a nárastu pracovných miest. Viacerí však ostávajú skeptickí. „TTIP je kontroverzné v tom, že jeho jadrom je zbližovanie dvoch regulátorských systémov, ktoré sú veľmi odlišné,“ povedala v rozhovore pre Pravdu Petra Němcová z českej kampane Špatný vTTIP.

Zjednocovať odlišné systémy

Zatiaľ, čo v Európe funguje princíp predbežnej opatrnosti, v USA skôr platí, že čo nie je zakázané, je povolené. Prísne európske normy a regulácie môžu teda byť teda prekážkou v prenikaní amerických firiem na európsky trh. Otázne však je, čo by sa stalo po ich odstránení. Prišla by Európa o svoje štandardy?

Európska komisia tvrdí, že zo štandardov v žiadnom prípade zľavovať nemieni. „Európske štandardy budú vďaka TTIP ochránené,“ tvrdí v publikácii 10 mýtov o TTIP.

Ak by sa však TTIP schválili spolu s podmienkou, že o žalobách na prekážky v podnikaní by rozhodovali namiesto štandardných súdov nezávislé arbitrážne súdy, hrozila by napríklad Slovensku, ktoré by zakázalo predaj geneticky modifikovaných potravín na svojom území, žaloba od poľnohospodárov, ktorým by tak prekazilo biznis. Krajiny by potom museli firme platiť odškodné za ušlý zisk. Do podobnej situácie na základe dohode o obchode, pri ktorej rozhodujú arbitrážne súdy sa už Slovensko dostalo. Holandskej matke poisťovne Union má na základe rozhodnutia arbitrážneho súdu zaplatiť 22 miliónov eur za ušlé zisky po zákaze zisku zdravotným poisťovniam.

Arbitrážny systém môže mať vplyv aj na malé firmy, ktoré nebudú mať dostatok financií na právnikov. „Zahraniční investori by získali možnosť žalovať krajiny cez špecializovaný súdny tribunál. Krajiny, či ľudia, ohrození napríklad ťažobnými spoločnosťami či výrobcami chemikálií, ani domáci investori rovnakú možnosť nemajú. Už aj najväčšia nemecká asociácia sudcov a prokurátorov potvrdila verdikt občianskej spoločnosti: navrhovaný systém investičného súdu je chybný, nedemokratický a neakceptovateľný,“ hovorí Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme – CEPA.

Ani nie tak pre samotnú zmluvu, ale pre fakt, že sa väčšina rokovaní o nej konala mimo účasti verejnosti aj poslancov Európskeho parlamentu, čelí EÚ zo strany verejnosti aj politikov najväčšej kritike. Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange dokonca v lete spustil kampaň, v rámci ktorej sľúbil odmenu 100-tisíc eur whistleblowerovi, ktorý by pustil na verejnosť dokumenty z rokovaní. Dnes nájdeme na stránke Európskej komisie pomerne veľa publikácií a dokumentov. „Informácie však zverejnili až po veľkom, niekoľkomesačnom tlaku občanov, občianok a dokonca europoslancov a europoslankýň,“ hovorí Melichár.

Presné znenia dokumentu si najnovšie môžu v špeciálne vyhradených miestnostiach čítať aj politici, ale nesmú o nich hovoriť ďalej. Rakúsky politik Klaus Knollinski sa preto rozhodol obsah prečítaných strán zatancovať:

Slovensko je to pritom jednou z európskych krajín, ktoré s USA už dohodu o voľnom obchode podpísanú majú. Je teoreticky možné, že TTIP by bolo pre Slovensko zlepšením oproti súčasnej zmluve. „Riziká, napríklad v podobe možného zníženia kvality potravín, výrazne prevážia akékoľvek teoretické pozitíva. Problémom je najmä to, že sa pri TTIP stále hovorí len o ekonomických dopadoch. Vágne ustanovenia o udržateľnom rozvoji z environmentálneho a sociálneho hľadiska často nepostačujú,“ hovorí Melichár.

Štúdie si protirečia

Štúdie, ktorými potrebu uzavretia TTIP dokazujú, tvrdia, že bude lepšie. Sľubujú rast ekonomiky, zvyšovanie počtu pracovných miest aj miezd. Niektorí ekonómovia však ich predpoklady vyvracajú. Napríklad rakúska štúdia od Austrian Foundation for Development Research (ÖFSE) varuje, že vďaka veľkej liberalizácii môže dôjsť k prepadu vnútroeurópskeho obchodu až o 30 percent.

Niečo podobné sa stalo napríklad v USA po uzavretí dohody o voľnom obchode s Mexikom zvanej NAFTA. Štúdie robené pred jej uzavretím sľubovali nárast HDP o 11 percent a rast zamestnanosti aj reálnych miezd. „Štúdie po jej uzavretí ukázali, že v USA došlo k presunu 600-tisíc až 1,2 milióna pracovných miest a napríklad až 10% zníženiu pracovných miest v USA medzi rokmi 1993 a 1999,“ hovorí Melichár.

Globálny inštitút životného prostredia a rozvoja (Global Development and Environment Institute) tvrdí, že by dohoda Európe nepriniesla zvýšenie počtu pracovných miest, ale naopak by zhruba 600-tisíc pracovných miest zaniklo. Štúdia tak isto oponuje sľubovanému vyššiemu HDP. Ekonomiky severnej Európy by po popísaní TTIP prišli o pol percenta HDP, Francúzsko o 0,48 percenta a Nemecko o 0,29 percenta.

Pozitívne dáta vychádzajú štúdiách možno aj vďaka ich metodike. Operujú totiž s plnou zamestnanosťou výrobných faktorov, čo znamená, že je nulová nezamestnanosť, stroje bežia naplno, všetka pôda je využitá. „To však nie je reálne,“ hovorí Melichár.

Sľubujú rast, ale je ešte kam?

Cieľom dohody je podpora obchodu a rast ekonomiky. Znesie však planéta ďalší rast našich ekonomík? Pokiaľ je vôbec možné, aby ekonomika rástla? „Predstavte si napríklad 7-percentný rast. Už za desať rokov máme pri takomto raste dvojnásobok množstva. A to má pri raste spotreby často obrovské dopady na životné prostredie a našu spoločnosť. Aj Európska komisia v rámci iniciatívy „Beyond GDP“ začala diskusie o alternatívach.“ vysvetľuje Melichár.

Hospodársky rast meriame prostredníctvom tzv. hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý nebol navrhnutý na meranie blahobytu či kvality života. „Súčasná politická paradigma je zameraná na krátkodobý zisk a neustály hospodársky rast. Narážame však na limity ako klimatická zmena, úbytok biodiverzity, biogeochemické cykly (dusíka a fosforu), odlesňovanie a podobne. Nekonečný rast je ideológia rakovinovej bunky,“ tvrdí Melichár.

Pozrite si video o nekonečnom raste:

 

Kde je teda hranica? Ako by sme mali naše ekonomické systémy nastaviť, aby to planéta vydržala? „Potrebujeme sa dostať prostredníctvom ne-rastu (degrowth) do takzvanej ekonomiky ustáleného stavu (steady-state-economy). To však vyžaduje radikálne zníženie spotreby, dekarbonizáciu ekonomiky, ale aj určité spomalenie, napríklad znížením počtu pracovných hodín. Je to tiež príležitosťou pre spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov a ekonomickej moci, napríklad vo forme energetických družstiev či komunitou podporovaného poľnohospodárstva. Je to veľmi ambiciózna vízia, ktorá je však nutná na to, aby sme zdolali nadchádzajúce výzvy ako je klimatická zmena či hospodárska kríza,“ vysvetľuje Melichár.

Pekným príkladom toho, ako HDP na meranie nepostačuje, je napríklad cesta z Pezinka do Bratislavy v rannej špičke. „Keď by som chcel ísť autom, musel by som si ho najprv kúpiť a platiť benzín i opravy, znečisťoval by som ovzdušie v kolóne a ešte sa aj stresoval. Keď sa však odveziem bicyklom k vlaku, ktorý je v Bratislave za 17 minút a idem potom pešo alebo MHD, stojí ma to oveľa menej peňazí a ešte si aj oddýchnem a zašportujem. Pri ceste autom by môj príspevok k HDP bol oveľa väčší, no stálo by ma to viac peňazí, času aj nervov,“ vysvetľuje Melichár.

Mestá bez TTIP

Dododu o voľnom obchode by pritom obe strany chceli uzavrieť ešte počas Obamovej administratívy. „Sme pripravení pokúsiť sa o ukončenie rokovaní v roku 2016 za predpokladu, že materiály budú v poriadku,“ povedal po 12. kole rokovaní hlavný európsky vyjednávač Ignacio García Bercero.

Proti dohode sa však stavajú mimovládne organizácie, ako napríklad Priatelia Zeme, ktorá zmluvu označuje ako trójskeho koňa, ktorý môže ohroziť demokraciu a potravinovú bezpečnosť Európy.

Nesúhlasia ani viaceré európske mestá, ktoré sa vyhlasujú za TTIP free a petíciu proti podpísaniu dohody podpísalo 3,2 milióna Európanov. Či teda nakoniec ku podpisu dohody dôjde, je ešte stále otázne.

Dohoda o voľnom obchode medzi Európou a USA by vytvorila najväčší voľný trh na svete, čo by mohlo mať rozsiahle environmentálne a sociálne následky. Politici a ekonómovia ju obhajujú zvýšením rastu ekonomík. V kontexte prebiehajúcej zmeny klímy by sa však namiesto o rast mali snažiť o prechod ku nerastu, pretože rásť nie je možné donekonečna.

Materiály v slovenčine ku TTIP: http://www.economy.gov.sk/informacne-brozury-k-ttip/144655s

Stránke Európskej komisie ku TTIP: http://ec.europa.eu/trade/policy/in-focus/ttip/

AKTUÁLNE: Organizácia Greenpeace práve zverejnila tajné dokumenty z rokovaní. Prečítať si ich môžete tu: http://www.ttip-leaks.org/

Kľúčové slová:

ekonómia

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie.